Aktuálne poviedky:




.........

11. kapitola - Motýlie krídla

24. září 2017 v 19:12 | Paja |  Motýlie krídla
Kratšia kapitola, ale som rada, že som zo seba dostala aspoň niečo. Takže prosím, ocente aj toto krátne niečo...



Cho nemo pozerala na Nikka a premýšľala čo mu povedať. Jej tvár zbledla a pera sa jej jemne roztriasla. Ako mohol prísť na niečo také? Čo mu vnuklo tento nápad? Vždy som si na tréningoch dávala pozor. Nikko však čakal na jej odpoveď a tak musela niečo povedať.
"Neviem." Dostala zo seba. Jej reakcia nebola úplne prirodzená. A to Nikkovi nemohlo ujsť, nechápal však príčinu toho.
"Nevieš? Tsubasa si v poriadku? Vyzeráš.... vykoľajene." Cho mala chuť sa preplieskať. Oblieval ju chlad, ale počasím to spôsobené nebolo.
"Som, len som nečakala akúto otázku. Myslela som si, že sa budeš chcieť porozprávať o niečom inom." Cho našla spôsob ako sa od tej témy dostať, aj keď tým teda nevplávala do pokojného mora. Vždy lepší dážď ako tajfún. Nikko najprv nechápal o čom teraz hovorí ona, no jej zahanbené sklopenie očí mu to osvietilo. Myslela si, že sa budem chcieť porozprávať o nás. Zrazu sa aj on necítil práve komfortne.
"Vlastne," rozhodol sa jej odpovedať úprimne, "by som sa chcel porozprávať aj o tom. Tá otázka mi však prišla na rozum teraz a mohla by mi možno pomôcť v prípade. Chcel som len vedieť, čo si o tom myslíš, keďže si profesionál v tom odbore." Pomaly sa znova pohol a Cho pokračovala vedľa neho. Išli nenáhlivým tempom.
"Ohľadne...tej zaujímavej úvahy. Nikdy som nad tým neuvažovala, no to čo si povedal, mi príde skôr ako kúsok akrobacie a nie gymnastiky." Nikko sa zamračil.
"V tom je nejaký rozdiel?" Musím si dávať riadny pozor, čo odpoviem. Cho si pošúchala lakeť ako premýšľala, čo povedať.
"Je v tom rozdiel. Gymnastika je športová disciplína. Trénujeme presne určené pohyby a zostavy, ktoré sú dané a bodovo hodnotené. Akrobacia je viac... exhibíciou. Je náročnejšia a nebezpečnejšia ako gymnastika. Zároveň si to vyžaduje cvičenie navyše a väčšiu dávku kreativity." Mladá zlodejka dúfala, že nevyzradila viac, ako by bolo vhodné.
"Dobre, chápať to takto.... akrobacia je nejaký upgrade gymnastiky hej?"
"Zjednodušene, veľmi zjednodušene povedané." Prikývla nakoniec.
"Takže logicky je možné, že niekto kto je akrobat sa v škole skrýva ako gymnasta?" Cho znova zastala, srdce je znova rozbúchalo.
"Pravdepodobne áno." Nikko si všimol, že Cho stojí a tak sa zastavil aj on a otočil sa ku nej. "Myslíš na niekoho konkrétneho?" vysúkala zo seba trhane.
"Hej."
"Z našej školy?" napätie v nej rástlo.
"Ten gymnasta, s ktorým si dnes vyšla z telocvične, premýšľal som o ňom." Priznal a zdalo sa mu, že Cho sa viditeľne uľavilo. A mal pravdu. Ani nevedel akú. "Iba sa mi to zdá, alebo sa ti práve uľavilo?" spýtal sa so smiechom. V tom momente mal pocit, že Cho na okamih znova stŕpla, ale vzápätí to bolo preč. Nikko mal pocit, že už u nej takýto pocit mal. Akoby svoje emócie kryla, alebo sa mu to znova len zdalo. Musí sa na to spýtať aj iných. Cho sa v tej chvíli preklínala, pretože ak to spravila tak okato, musí mať na to nejaké dobré vysvetlenie.
"Žartuješ? Jasné, že sa mi uľavilo. Vieš ako divne to pôsobilo teraz. Vytiahneš ma z telocvične a začneš sa ma pýtať na takéto otázky!" pustila zo seba. "A ešte ku tomu povieš, že premýšľaš, že niekto z našej školy je podozrivý? Mohla som to byť ja." V tom momente sa mala chuť zabiť znova. Sama a na mieste.
"Myslela si si, že myslím teba?" Nikko nadvihol jedno obočie, pretože mu tá predstava prišla vtipná. Cho len nemo prikývla, pretože jej podrezanou hubou sa práve dopustila chyby a sama vyslovila myšlienku, ktorú evidentne Nikko pred tým nemal. Pred tým, no ako sa zdá, veci sa menia. Prečo som pred ním takáto? Nemôžem si práve pred NÍM dávať väčší pozor? "Neblázni." Pokrútil nad ňou hlavou Nikko. "O tebe som takto nikdy nepremýšľal."
"Prepáč, to len... vieš, divne to vyznelo, tá situácia." Skúsila to nejak zahrať do autu a znova sa dala do chôdze. Chvíľku išli znova v tichu, no keď stáli pred na červenej a čakali, kým budú môcť prejsť cez križovatku Nikko sa znova ozval.
"Ohľadne nás, môžeme sa prosím porozprávať aj o tom?" Cho sa na neho nepozrela, namiesto toho pozrela na zeleného panáčika a prikývla. Výborne, ale kde začať? Zastrčil Nikko ruky do vreciek, aby nebolo vidno, že sa mu trochu chvejú. Znova prešlo pár minút ticha.
"Na to, že si sa chcel rozprávať je tu dosť veľké ticho." Zašomrala prechádzajúc popred výklad obchodu s okuliarmi.
"Čo si o tom myslíš?" vykoktal zo seba celý červený Nikko a pozoroval ju popri chôdzi. Nevenovala mu žiadny pohľad, ostala chladná, ako to ráno.
"O čom presne?"
"O ... tej noci? Považuješ to za chybu?" Jasné, že to považujem za chybu!! Ale nie pre to, prečo si ty myslíš. Keďže neodpovedala, Nikko sa zachmúril. "Pretože to bolo so mnou?" dodal tichšie pričom Cho neušla zmena jeho tónu.
"Nepovažujem to za chybu." Začala pomaly, na čo Nikko zbystril a prekvapene na ňu hľadel. "Stalo sa, čo sa stalo. Najprv som sa chcela tváriť, že sa nič nestalo, no nebola to vhodná reakcia. Potom som sa ti nevedomky snažila vyhýbať. Bola som však z tej situácie nesvoja. A prepáč aj za tú reakciu pri odchode." Prvý krát, čo sa neho pozrela.
"Prečo sa mi ospravedlňuješ?"
"Pretože mám pocit, že odmietnutie vyznelo inak ako som chcela." Tak teraz bol Nikko totálne stratený. Len sa na ňu díval a v hrudi mu rástla nová, zatiaľ maličká nádej. "Nie je to tak, že by som čakala, že sa teraz musíš zachovať ako džent.." Nenechal ju však dokončiť.
"Nepovedal som to len preto, lebo sme spolu spali a chcel som sa zachovať ako "chlap". Povedal to tak rýchlo, rázne a hlasno, že najmenej piati ľudia sa na nich prekvapene pozreli. Cho aj Nikko očerveneli, keď to videli a pobrali sa radšej ďalej. "Chcel som sa ťa to opýtať už dávno." Cho bola v rozpakoch. Bolo jej jasné, že jej nie je tento mladý muž ľahostajný. No nebolo to pre ňu bezpečné. Na druhú stranu, to mohla pekne využiť, no už len za tú myšlienku sa nenávidela. Prečo to musí byť práve syn policajta?
"Nie je to tak, že by som ťa nenávidela. Nemôžem dokonca povedať, že ťa nemám rada. Ja len ... neviem. Ja proste neviem, čo od toho čakať. Bolo to príliš rýchle a možno... možno som úplne iná ako si myslíš." Dodala úplne tichučko. Nikko sa na ňu pozrel, pomaly sa blížili ku Karaoké a on to chcel nejak zmysluplne uzavrieť. Aj tak mal z jej slov dobrý pocit. Znova mal nejakú nádej.
"Nemusíš mi dávať odpoveď hneď teraz." Prehovoril o niečo neskôr. Dievča mu venovalo prekvapený pohľad. "Nebudem na teba tlačiť, predsa len, to čo sa stalo, nie je obvyklá situácia. Len, si pamätaj, že ťa mám rád a nestráň sa mi. Ja si počkám a ak to príde, tak sa ťa opýtam znova." Cho ani nevedela ako, no jeho slová jej priniesli úsmev na tvár.

"Budem si to pamätať." Zašepkala, keď vchádzali do baru, kde ich čakala už ich kamaráti.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Petrika Petrika | Web | 26. září 2017 v 15:53 | Reagovat

Nikko bol v tejto kapitole úplne zlatý :3 najmä teda v tej druhej polovici a mňa teší, že tú jednu noc skutočne nebral len ako jednu :] ... inak, na to, že si rozlietaná, si to podala veľmi pekne, myslím výber slov a tak podobne. Čítalo sa mi to dobre a na to, že to bol len kúsoček, naozaj potešil :]

2 Rea Rea | 30. září 2017 v 22:07 | Reagovat

Och, pripájam sa ku Petrike :) Nikko je zlaťúch ♥ Takého chlapca by mala Cho brať hneď! :D Ešte by to malo aj iné výhody, hehe :D
Cho to v tejto časti tak trošku pohnojila. Myslím, že netreba už veľa a Nikko jej identitu odhalí :D Ale ktovie... (Btw. ja ako čítateľ budem len rada :D Určite to bude zaujímavé počteníčko :-D)

3 Paja Paja | Web | 1. října 2017 v 18:14 | Reagovat

[1]: Nikko je taký poctivák zlatúšik čo? :) Som rada, že aj takáto troška dokázala potešiť, pretože som do nej dala, všetko čo som mohla v danej chvíli písania :)

[2]: Asi by teda mala, ale jej svedomie... ..nuž aj vo mne by sa to všetko bilo v takej chvíli. Láska robí divy, div sa svete :D

4 Noe Noe | E-mail | Web | 5. října 2017 v 19:09 | Reagovat

Fájn, konečne nová časť - aj keď zase som tu oneskorene.
Nuž ale bola to zaujímavá časť. Cho si myslím reagovala príliš impulzívne, no v podstate sa jej nečudujem, možno by si okrem gymnastických prvkov mala precvičovať aj sebaovládanie v takýchto chvíľach xD Nikko však bol zlatý, on si naozaj nemyslí, že to môže byť ona, však? Ale tak dúfam, že nad tým začne predsa len uvažovať, hoci na druhej strane, ak ju má rád... mno, uvidí sa, či sa Cho nejako ešte preriekne alebo na čosi v súvislosti s ňou príde Nikko, a teda ako sa to bude ďalej vyvíjať :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama