Září 2017

Keci, keci, vysvetlenie

24. září 2017 v 19:36 | Paja |  Oznamy a iné debilinky
Takže pekne po poriadku.

Gomeeeen, že som nebola medzi živými. viem, je to hrozné s mojou neaktívnosťou, zanedbávním blogu a všetkým tým, čím som sa prečinila.

Vysvetlenie, pretože jednoduché ospravedlnenie neexistuje si myslím. Posledná moja aktivita bola v máji a to je od toho pekných pár mesiacov.


Nie že som zanedbala, môj blog, ale zanedbala som aj tie vaše, v najbližšej dobe to chcem napraviť.

To však stále nie je vysvetlenie, takže teraz vážne: Vrátime sa do času, kedy som mala obhajobu bakalárky. V tej deň, kedy som mala oslavovať, že som skončila a prešla na A, som dostala aj ranu dýkou do srdca, preotže som sa dozvedela, že mi neotvoria magisterský ročník. Poviem vám, bol to horko sladký pocit, z toho dňa. Predstavte si to! Ste šťastný, že ste skončili a zároveň nie ste, lebo ste hlbko v pičke a neviete, čo sa bude diať. A prichádza na vaše záložné plány. Buď pôjdete študovať jednu polku toho, čo ste študovali, alebo druhú polku (do Brna, kde ma nakoniec aj tak nezobrali, ale nesralo ma to, lebo som si našla tretie východisko) a to byť au pair.

No proste, nejak veľmi rýchlo mi utiekol jún, počas ktorého som hľadala rodiny, ktoré by ma zobrali ako au pair. A vyšlo to!

Nejako sa mi podarilo štyri dni pred dovolenkou zbúchať to, že naozaj pôjdem do Francúzska ako au pair na celý školský rok. Potom som bola týždeň na dovolenke. Potom som mala desať dní na to byť doma a išla som na mesiac do USA k mojej sesternici, ktorá tam žije.

Poviem vám, bolo mi tam skvele, bola som s ňou, veľa toho videla, ale nemala som skoro žiadny čas na to sa blogu venovať, to je prečo, už takto zaostal druhý mesiac.

Po mojom návrate, som mala zasa len 10 dní na obehanie známych, rodiny a vybavenie si vecí a olalá... letela som do Ženevy, kde ma vyzdvihla moja au pair rodina.

Takže som tu vo Francúsku, kde robím au pair a teda: upratujem dom, starám sa o dve deti, o psa, varím a tak. Včera tomu boli 4 týždne, čo som tu a poviem vám, uteká to veľmi rýchlo. Pretože večer vždy padnem mŕtva do postele a nevládzem nič. Nečudujte sa mi teda, že ma múza opustila. Asi som ju oprala v niektorej z tých deviatich práčok za týždeň. Nuž, budem sa snažiť niečo s tým robiť, ale uvidíme ako to bude. rada by som využil ten čas počas víkendu, ktorý tu mám aj na to, aby som niečo videla.

Asi je to chabé vysvetlenie, ale naozaj je ťažké v tomto kolobehu nájsť niečo, čo vás inšpiruje k písaniu poviedok. Preto prosím majte so mnou strpenie. Možno sa tu objaví keď tak niečo z toho, čo som videla a navštívila. Samozrejme, ak by ste mali chuť to vidieť.

Všetkým študujúcim prajem veľa šťastia v škole a ostatným v tom, čo robia :D

11. kapitola - Motýlie krídla

24. září 2017 v 19:12 | Paja |  Motýlie krídla
Kratšia kapitola, ale som rada, že som zo seba dostala aspoň niečo. Takže prosím, ocente aj toto krátne niečo...