Aktuálne poviedky:




.........

10. kapitola - Motýlie krídla

13. května 2017 v 14:45 | Paja |  Motýlie krídla
Ahojte, po dlhom čase pridávam pokračovanie poviedky. Nejdem vsvetľovať, prečo mi to trvalo tak dlho, keby ste sa to chceli dozvedieť, tak chystám o tom taký kratší článok na vysvetlenie našej malej aktivity. Takto vám len prajem príjemné čítanie, hádam to poteší :)



Nikko stihol prísť až na tretiu hodinu. Prekvapene ostal stáť pri lavici, kde mu ležal tanierik s kúskom torty. Ani sa nenazdal a už sa o jeho lavicu opieral Souta. Ešte stále pripomínal múmiu no aspoň pera mu už zrastala.
"Chýbal si nám tu. Ráno sme oslávili úspech Cho." ukázal na kúsok torty, na čo Nikko rýchlo pohľadom vyhľadal Cho a zistil, že sa na nich pozerá. V momente však odvrátila podhľad a venovala sa Suzume. "Dneska sa niekoľko krát dívala na tvoje prázdne miesto. Nechceš mi o tom niečo povedať?" Souta sa ku Nikkovi spiklenecky priklonil a čakal, čo mu jeho priateľ na to povie. Nikkomu mu len venoval zachmúrený pohľad a pustil sa do svojej torty pričom mu ušiel prekvapený Soutov pohľad. "Tak čo nové v prípade?"
"Ďalšia krádež." zamrmlal a pokračoval v prežúvaní. Jeho kamarát teatrálne prevrátil oči.
"No to by som vôbec nepovedal, keďže si prišiel až na tretiu hodinu." Nastala krátka chvíľka ticha. "Niečo, čo by vás priblížilo ku chyteniu Motýlích krídiel?" V tom Nikkovi zapípala SMS, vytiahol mobil z vrecka a na zatiaľ odignoroval Soutovu otázku. Ostatné krádeže sú rovnaké, žiadne oficiálne záznamy. Už to preniklo aj do médií. Souta ho pozoroval ako odložil mobil a zamyslene sa pozeral z okna. "Haló, Zem volá Nikka!" zamával mi nakoniec pred očami.
"To bol otec. V podstate sme prišli na niečo nové." povzdychol si a vytiahol si knihy na ďalšiu hodinu. "Ale nemám pocit, že by mi to pomohlo. Prečo by niekto kradol niečo, čo bolo pred tým ukradnuté?"
"Pre slávu?"
"Aká sláva? Však nikdy nikto nebude vedieť, kto to vlastne bol."
"Ak ho nechytíte."
"Ak ho nechytíme." prikývol Harashitsu a zviezol sa na stoličke o niečo nižšie. Souta sa odlepil so zvonením od jeho lavice a pobral sa ku svojej.
"Potrebuješ sa vyventilovať, nezájdeme dnes na karaoke? Mikasu chcel ísť už včera, ale nevyšlo to." Ani si nepočkal na odpoveď a usadil sa.


Cho sa pozrela na miesto, kam si sadol Nikko. Samozrejme, Souta bol hneď pri ňom. Snažila sa z pohľadu odhadnúť, ako mohlo prebiehať dneskajšie vyšetrovanie. Nedalo sa jej inak, no ten malý kúsok látky, ktorý pred tým vytesnila z mysle, sa tam teraz objavil znova. Keď si uvedomila, že sa na ňu spomínaná osoba pozerá, tak sa odvrátila a konečne začala venovať pozornosť Suzume, ktorá na ňu hovorila.
"Tak čo, chcela by si to vidieť?" opýtala sa jej nadšene a s úsmevom. Cho sa zahanbila.
"Prepáč mi Suzume-chan. Zopakuješ mi, čo si hovorila?" Suzume sa zarazila, no nakoniec jej nadšenie témou vyhralo a spustila znova. "Začala som sa pozerať novú anime. Fullmetal Alchemist. Počula si už o tom? Je to riadna pecka a hlavný hrdina je vtipný, silný a má dlhé vlasy. Pozri!" na to vytiahla zošit z tašky. Na obálke bol kreslený chlapec s blond vlasmi v dlhom cope, čiernom oblečení a červenom plášti. Namiesto ruky mal len nejakú železnú ruku. "Vôbec nevadí, že je taký maličký, aj tak je to hrdina." rozplývala sa ďalej Suzume, na čo sa Cho musela len usmiať. "Vieš..." Suzume trocha stíšila hlas a priklonila sa k Cho bližšie, "... trocha mi pripomína Nikarashiho-kun." Na to jej líca očerveneli a sklopila pohľad. Cho ostala trocha zarazená.
"Tak mu to povedz." dostala nakoniec zo seba. Suzume sa placho usmiala a na to zazvonilo. Obe sa pripravili na ďalšiu hodinu a tým sa ich rozhovor skončil.

Cez obednú prestávku dohrmel ku nim do triedy dohrmel Mikasu, ktorý ich všetkých vytiahol na obed von.
"Ale keď na streche dneska neskutočne fučí." šomrala Cho. "Nechcem nachladnúť."
"A kebyže ideme dole na dvor? Ešte tam vidím nejaké dve lavičky voľné." pozeral z okna Souta. "A dokonca jeden stôl! Nikko utekaj ho obsadiť!" Nikko na neho otrávene pozrel a ani nezrýchlil. "Výborne, super pán policajný inšpektor. Toto ti vyšlo. A stôl je obsadený."
"Ale lavičky sú stále voľné." A tak nakoniec skončili na posledných dvoch prázdnych lavičkách, ktoré boli na školskom dvore. Cho vybalila svoje jedlo a všetci zarazene pozreli na to množstvo.
"Tsubasa-san viem, že si trénuješ na súťaž, ale nie je toto prehnané s príjmom energie?"
"No... ja som nejak mame spomenula ako Nikarashi-san hovoril o jedle, tak pripravila pre všetkých. Ale ak samozrejme nemáte chuť, tak nevadí." sklopila pohľad.
"Blázniš? Nič lepšie som nejedol! Jasné, že si dám!" A už sa Souta púšťal do jedla. Suzume ho prekvapene pozorovala ako spokojne prežúva.
"Je to naozaj v poriadku?" uistil sa Mikasu, no aj na ňom bolo vidno, že sa mu zbiehajú slinky.
"Samozrejme, len si dajte." porozkladala misky po lavičke a všetci si dali spolu taký piknik.
"Je to naozaj výborné." pochválil jedlo Nikko a zobral si ďalšie sústo.
"Ozaj bol by som zabudol, dnes dáme karaoke ľudia. Môžeme ísť hneď po škole." oznámil Souta počas obeda. Mikasu sa viditeľne potešil a Suzume si ihneď vytiahla zošit a začali si písať zoznam skladieb, ktoré určite musia skúsiť.
"Ja mám dneska ale tréning, tak choďte vopred a ja za vami prídem." Prehovorila Cho a pošúchala si píšťalu, pretože ju niečo pošteklilo.
"Môžeme ťa počkať, ak by si chcela." Cho zdvihla pohľad a pozrela sa na Nikka, ktorý prehovoril. Chvíľu sa na neho pozerala mierne vyjavene, no potom sa rýchlo spamätala. Keď chcela odpovedať, predbehol ju Mikasu.
"Jasné, nemusíš ísť sama." Cho sa nakoniec veselo usmiala.
"To by bolo skvelé." Aj napriek úsmevu jej na srdci ostalo trocha ťažko. Nechcela však na to myslieť ani to na sebe nechať znať a tak sa nakoniec zapojila do rozhovoru. Téma sa však nečakane zvrtla a oni sa dostali ku prípadu Motýlích krídel, z čoho bolo Cho ešte biednejšie.

"Harashitsu-kun to čo si spomínal o tom lupičovi a kradnutí ukradnutých vecí. Je to toto?" opýtal sa Souta nakláňajúc sa a čumiac bratrancovi do tabletu. Cho na moment prestala dýchať po tejto vete no prinútila sa dýchať pokojne a so zvedavým výrazom sa otočila ku nim. Zvedavosť hrať nemusela, naozaj ju zaujímalo, čo sa tam stalo. Dnes na mieste jej prečinu.
"Netuším, keď to nevidím." Nikko nahodil kyslú grimasu a pozoroval spolužiakov oproti sebe.
"Japonská polícia dneska pustila do médií správu o tom, že predmety odcudzené za poslednú dobu lupičom s prezývkou Motýlie krídla, boli poškodenými zriadeniami nadobudnuté najskôr nelegálnou cestou." začal čítať Mikasu článok nahlas. "Na všetkých miestach chýba dokumentácia o spôsobe získania predmetov a zriadenia budú podrobené vyšetrovaniu. S týmto zistením sú spojené aj ďalšie skutočnosti, na ktoré sme sa opýtali priamo hovorcu policajného zboru. Mám čítať ďalej?" Mikasu zdvihol pohľad od tabletu. Potom čo videl pohľady svojich spolužiakov, nemusel na odpoveď ani čakať a pokračoval v čítaní. "Prípad Motýlích krídel sa tiahne už niekoľko mesiacov, policajné sily, aj v spolupráci s Interpolom zatiaľ nedokázali v prípade postúpiť ďalej, je toto zlomový okamih pri vyšetrovaní? Je pravda, že zatiaľ neznáma osoba, ktorá je verejnosti známa pod touto prezývkou zákonu zatiaľ unikala. Až príliš neskoro sa nám podarilo uchytiť spojitosť týchto krádeží, ktorá je však veľmi dôležitá. Zatiaľ nevieme presne povedať, z akého dôvodu táto spojitosť vznikla, no môže ísť o zásadnú motiváciu páchateľa. Ako ste sám povedali, páchateľ je nepolapiteľní už dlhú dobu a polícia sa zameriava prednostne na jeho dolapenie, je teda v silách policajného zboru, aby sa zároveň začalo vyšetrovanie na toľkých miestach súčasne? Musíte si uvedomiť, že prípadom Motýlích krídel sa zaoberá tým, ktorý bol špeciálne sformovaný pre túto skutočnosť. Policajný zbor má mnoho ďalších členov, ktorí budú k jednotlivým prípadom prideľovaní na jeho prešetrenie. Verejnosť ubezpečujeme, že to nenecháme bez precízneho prešetrenia. Môže byť páchateľov motív poukázať na nelegálne činy, ktoré boli doteraz prehliadané? Ak je jeho motivácia naozaj takáto a mal informácia o nelegálnej činnosti, zvolil si veľmi neprimeraný postup na ich odkrytie. Naskytuje sa otázka, do akej miery je páchateľ Motýlie krídla vinný, keď odcudzil predmety, ktoré boli vo vlastníctve nelegálne? Úlohou policajného zboru je vyšetriť, kto to bol a prečo to urobil. Nie je našou úlohou súdiť, do akej miery je zločinec vinný, to je úlohou súdu. Avšak nemyslím si, že by zločinec mal byť považovaný za menej vinného len preto, že odcudzil už pravdepodobne odcudzené veci. Okrem prečinu odcudzenia, je páchateľ vinný aj z neoprávneného vstupu na pozemok a mnoho ďalších. Aká celková škoda vznikla doteraz? Vychádzať môžeme len zo zmlúv o poistený, preto sa na celkovom vyčíslení pracuje. Je ešte niečo čo by ste chceli dodať k zistenému faktu? Už vieme, že sa páchateľ s najväčšou pravdepodobnosťou aj najbližšie zameria na objekty, ktoré držia vec nelegálne. Nepredpokladáme, že by sa nám takýto vlastníci ozvali sami, preto apelujeme na verejnosť aby nahlásili každé pádne podozrenie, ktoré by mohlo viesť k ďalšiemu miestu činu. Predpokladáte, že páchateľ ešte udrie? Nemáme dôvod predpokladať, že teraz skončí …. A teraz mi dajte dakto vodu, pretože mi asi odišli hlasivky." zachrapčal nakoniec, načo mu Souta podal jeho fľašu vody. Mikasu ju vypil skoro celú. Po chvíľke ticha sa ozvala Suzume.
"Ja som vravela, že je to nejaký pomstiteľ alebo čo! Ja ako anglický Robin Hood... podľa mňa kradne tie veci a vracia ich nazad svojim právoplatný majiteľom. Je to odvážna ľavá ruka spravodlivosti, ktorá navracia zákon tam, kam nedosiahne." rozplývala sa, no sekla sa, keď si Nikko diskrétne odkašľal. Suzume na neho ustráchane pozrela, no nakoniec sa všetci len rozosmiali, pretože poznali romantickú stránku Suzume až príliš dobre.
"Ale naozaj Suzume-chan, prestaň o ňom snívať, je to len kriminálnik." prehlásila nakoniec Cho a začala baliť misky po ich jedle.
"Tebe to nepríde hrdinské?" opýtala sa jej s nafučanými lícami. Cho prekvapene zdvihla po tejto otázke hlavu a pokrútila ňou, potom sa znova venovala miskám, aby nemusela znášať jeden konkrétny pohľad.


Všetci si začali baliť veci a chystať sa na ďalšiu hodinu. Suzume práve zatvorila svoj zošit a chystala sa ho zatvoriť, keď ju zarazila ruka Souta, ktorý ho so záujmom zodvihol.
"Máš nový zošit?" Suzume prikývla a zobrala si ho naspať pričom sa rýchlo na Cho, ktorá sa len usmiala a odvrátila sa nazad ku svojim veciam.
"Hej, včera som si ho kúpila." Souta sa veselo usmial.
"Nejaká nová anime?" skupinka sa pomaly pobrala smerom do školy.
"Fullmetal Alchemist, toto je hlavný hrdina. Volá sa Ed a neznáša, keď mu niekto povie, že je malý. Ale o je malý, ale silný a zábavný." znova sa krátko pozrela na Cho, no tá teraz radšej nereagovala. "Trocha mi pripomína teba." dodala skoro nečujne, pritisla si zošit na prsia a pozerala sa pri chôdzi pod nohy.
"Oooo. Tak ja sa podobám na nejakého super hrdinu?" Souta sa spokojne usmiaval.
"Hej, ste si podobní." zamrmlala.
"A je obľúbený?"
"Veľmi."
"Má dievča?"
"Asi bude mať."
"A sme si podobný teda hej?" Suzume už len prikývla. "Nechcela by si so mnou chodiť Suzu-chan?" nadhodil zasa veselo. Suzume totálne očervenela, sklopila pohľad a nakoniec sa rozbehla preč. Všetci sa prekvapene pozerali na Soutu, ktorý ostal zarazene pozerať na dvere, za ktorými zmizla pred pár chvíľami Suzume. Potom sa úľavne usmial. "Neodmietla ma."
"Pôjdem za ňou." chytila Soutu za rameno Cho a potom sa rozbehla tam, kde zmizla jej kamarátka.



Od obeda už nemali šancu sa ani stretnúť a školský deň končil tým, ako Cho prišla do telocvične. Ako inak prvá. Kým sa jej spoluhráči prezliekali, ona pripravila pre všetkých karimatky pre začiatočnú spoločnú rozcvičku. Sama si ku jednej položila fľašku vody a čakala na zvyšok. Keď začula kroky pozrela sa smerom k dverám a pár krát prekvapene zamrkala. Do telocvične vchádzal Raine Ora v úbore na cvičenie. Postavila sa a trocha nesvoja mu zamávala na pozdrav. Raine sa rozosmial a podišiel ku nej.
"Výborne, tak si sa zbavila toho otravného úklonu." zastal si vedľa nej a zložil si veci na vedľajšiu karimatku.
"Nečakala som, že ťa tu uvidím."
"V pondelok mi odpadol tréning, tak som sa dohodol, že si ho nahradím dneska tu." v tom do miestnosti začali vchádzať ďalšie osoby. Medzi nimi aj Hayase Inoru, nový tréner, ktoré Cho získala. "A som zvedavý na jeho tréning. Bude zaujímavé to pozorovať." Všetci sa zhromaždili v telocvični a rozcvička sa začala. Choin prvý tréning s novým trénerom bol o niečo namáhavejší ako doposiaľ, no Cho si ho užívala.

Práve sa skončila posledná hodina, Nikko ostal sedieť na mieste o niečo dlhšie. Cho utekala na tréning, stihla im len zamávať. Mikasu poprosili aby išiel opraviť pokazený počítač a Souta so Suzume išli vopred obsadiť karaoke miestnosť. Nikko ich nechal ísť samých, mal pocit, že po obede si majú čo povedať. Najprv nevedel čo ide robiť, potom sa rozhodol počkať na Cho a odprevadiť ju na karaoke. Zatiaľ čas využil a zašiel do knižnice, kde bol aj jeden počítať, našťastie voľný. Sadol si zaň a začal vyhľadávať všetko možné, čo by sa im ku prípadu zišlo. Začal prípadne spred rokov, ktoré sa nápadne podobali na lupiča Motýlie krídla. Na papier si písal ďalšie nutné kroky, ktoré je potrebné urobiť ku dolapeniu páchateľa. O prípadoch spred rokov nebolo také množstvo internetových článkov, preto zostavil len základnú osnovu ďalšieho pátrania. Pokračovať by mal v policajných archívoch, kam by sa určite cez otca dostal. Poslednú dobu, čo pracoval na prípade mal pocit, že je tu niečo čo mu uniká a nevie čo to je, no mal by to poznať, alebo si to pamätať. Čas utekal rýchlo a tak sa spamätal tesne pred koncom jej tréningu a ponáhľal sa do telocvične, aby ju tam počkal. Prišiel pár minút pred koncom a zastal pri dverách. Nazrel dnu a videl telocvičňu plnú na prasknutie. Cho v dave spoznal hneď. Akurát ju otec jeho spoluhráča trápil výskokmi. Stále obdivoval, ako sa niekto dokáže takto ohnúť, alebo skočiť a urobiť pri tom šnúru. Aj na basketbale skákal, no nie takto. Potom mu pohľad upútal chlap na kruhoch. Bol to druhý reprezentant ich školy a v tejto chvíli len jediný mužský študentský športovec. Mal na sebe nejaké čierne obtiahnuté legíny a červené športove tielko. Niekoľko študentiek na neho nemo pozeralo až zabudli cvičiť. Znova sa pozrel na Cho, ktorá mala teraz minútku pauzu a tiež pozorovala Raineho pri cvičení. V Nikkovi sa ozval záchvev žiarlivosti a zamračene preniesol pozornosť znova na gymnastu. No zrazu ho upútalo niečo iné. Na jeho športových nohaviciach bola malá dierka, akoby sa niekde zachytil a odtrhlo mu kúsok textílie. Nikkovi hlavou prebehla až pomaly šialená myšlienka. Musel si to najskôr ale overiť.

Cho si utrela pot do uteráka a ešte ostala v miernom predklone s rukami v bok, aby to vyzeralo, že sa vydýchavala. V podstate jej to nebolo treba, ale aj takýmto spôsobom si predlžovala čas. Hneď na to odbremenila jednu mladšiu spolužiačku a zobrala jej veci na odklad a sama ich išla zaniesť. Niekoľko minút ešte robila poriadok v náraďovni až sa nakoniec pohla smerom ku šatni. Skoro ju trafil šľak, keď sa otočila a pri dverách stál Raine.
"V tom tkvie tvoja genialita? Nie len, že trénuješ, ale aj sa staráš o náraďovňu? Je to nejaký skrytý trik na to byť najlepším?" doberal si ju, kým sa pobrali naprieč telocvičňou. "Vari ti náradie niečo pošepkalo?" Cho len so smiechom potriasla hlavou.
"Náradie je veľmi ukecané, stačí ho chvíľku počúvať." Raine sa uchechtol, potom mu úsmev z tváre zmizol, keď si všimol Nikka. Čakal pri dverách s vážnym výrazom v tvári. "Čaká tu na teba?"
"Asi hej." zamrmlala Cho a vnútro jej z nejakého dôvodu nepríjemne stislo. Podišli až ku nemu, zastali a Cho sa porozhliadla po chodbe. Videla len odchádzajúce dievčatá.
"Si tu sám?" dúfala, že nebolo počuť nervozitu v jej hlase.
"Mikasua zavolali kvôli nejakému počítaču. Suzume so Soutom išli napred chytiť miestnosť." pozrel sa na Raineho, no slová ďalej adresoval Cho. "Počkám ťa tu, chcel by som sa s tebou po ceste porozprávať." Cho len prikývla a pobrala sa do šatne, ktorá sa stihla medzi tým vyprázdniť. Hneď ako zavrela za sebou dvere, začala rýchlo premýšľať. Z akého dôvodu sa s ňou chce rozprávať a je pri tom taký vážny? Rozpamätal sa a chce ju konfrontovať pre tetovanie? Podišla pred zrkadlo a upriamene sa pozerala na svoj odraz. POKOJ! Rozkázala si. Nemá dôkazy, nemá žiadne dôkazy Cho. Aj keby sa rozpamätal, nie je šanca, aby ťa nejako usvedčil. Nikto by mu to neveril, si len obyčajná študentka s vášňou pre gymnastiku. Pustila studenú vodu a opláchla si tvár. Pravdepodobne sa chce porozprávať o niečom inom. Upokojovala sa pri tom, ako sa prezliekala. Pobalila si veci, prehodila tašku cez plece a vyšla zo šatne. Tam stál aj Raine aj Nikko, v úplnej tichosti, len kde tu na seba pozreli chladnými pohľadmi.
"Môžeme ísť?" opýtal sa Nikko a odlepil sa od steny.
"Ahoj Raine-san." zamávala ešte zamračenému gymnastovi a pobrala sa za Nikkom, ktorý jej podržal dvere. Nervózne sa ošila, a počkala kým za nimi zatvorí. "O čom sa chceš rozprávať?"
"Počkaj chvíľku, kým nebudeme preč zo školy prosím." A tak pokračovali školou v tichosti až kým nevyšli z budovy. "Chcel by som vedieť tvoj názor." Cho len mlčky čakala, čo sa jej opýta. "Myslíš, teda.... bolo by možné, aby gymnasticky schopný žiak preliezol nejak z jednej budovy na druhú a potom sa dostal o niekoľko poschodí nižšie a preliezol niekam oknom?" Cho zastala akoby ju niekto kameňom ovalil a bez slova sa dívala do Nikkovej tváre.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 15. května 2017 v 13:59 | Reagovat

No na to, že sa tu dlho neobjavilo pokračovanie, si toho celkom dosť pamätám, ALE to neznamená, aby tu pokračovanie pribúdalo len raz za čas!
No dobre, späť k tomu hlavnému.
Stále tu panuje napätie medzi Nikkom a Cho, čo ma trochu irituje, lebo bolo by super, keby sa nejakým spôsobom pohli ďalej, keďže Nikko k nej zjavne niečo cíti, no a Cho... u nej je to akési nejasné kvôli tomu, aké má tajomstvo a má nedobré pocity z toho, keby si Nikko na niečo spomenul. No som zvedavá, kedy sa to prevalí, lebo je to len otázkou času.
No a zamrzelo by ma, keby to schytá ten druhý chalan, ktorý má... náhoda ja blbec... natrhnuté nohavice. Nikko hádam nebude robiť unáhlené závery kvôli tomu, veď predsa len to môže byť všeobecne hocikto, kto sa venuje gymnastike a nie zrovna študent, aj keď vieme, že je to Cho, ale chápeš, ako to myslím. Takže... zarazilo ma, že Nikko upodozrieva jeho a možno že aj z časti preto, že Cho mu venuje časť svojej pozornosti, takže... je to pekne dopletené a ja som len zvedavá, ako Cho zareaguje, aj keď si myslím, že zostane radšej ticho alebo sa bude zdržiavať komentára, pokiaľ nezistí, KTORÉHO študenta to myslí. Takže, dúfam, že sa tu objaví čo najskôr pokračovanie, teda po tom, čo nebudeš mať školské povinnosti. :)

2 Paja Paja | Web | 15. května 2017 v 14:28 | Reagovat

[1]: Mne je úplne jasné, že by tu malo byť častejšie. Aj ma to mrzí, ale proste, niekedy aj keď som chcela niečo napísať, ako blb som kukala na otvorený dokument a nič.

Je to napätá situácia. Neviem ako by som sa ja osobne správala v takej situácií, ale určite by mi to nebolo najpríjemnejšie. Čas je veľmi zradná vec.
žiarlivosť je neskutočne silný motivátor. Možno mu ani tak nejde o neho konkrétne, možno to myslel len tak všeobecne a možno nie :D Kto vie :D
Verím, že ako skončí škola bude to tu trošku živšie...ale potom idem na mesiac do Ameriky za sesternicou, tak uvidím ako to tu bude :)

3 Petrika Petrika | Web | 29. května 2017 v 23:00 | Reagovat

Dosť opozdene píšem komentár a ospravedlňujem sa za to.

No, Cho podľa mňa zažíva fakt nepríjemné chvíle. Vidieť na nej, že má rada svojich kamarátov a tak jej verím, že sa asi už necíti tak úplne uvoľnene a prirodzene, keď sa , ako aj v poviedke, zvrtla debata na jej tajné JA. Trošku mi jej bolo až ľúto, ale nenapadlo by ma, že by si to hodila na toho druhého gymnastu :D Ale myslím si, že je to fajn krok. Bude sa náš Nikko pekne motať v blúdnom kruhu :D a pevne verím, že vďaka tomu nastanú ešte pekne zaujímavé situácie :]
A inak krátky okamih žiarlivosti brutálne pobavil :D Ej, mne sa takéto veci páčia, vážne :] z pohľadu čitateľa je to strašne zlaté :]
A aj zmienka o Robinovi Hoodovi mi vyčarila úsmev xD
Pekný diel!

4 Paja Paja | Web | 2. června 2017 v 9:42 | Reagovat

[3]: Vôbec sa nemáš za čo ospravedlňovať :) Pišeš vtedy, kedy sa ti dá. Ja to veľmi dobre poznám :)

Som veľmi rada, že sa ti to páčilo. No treba to trocha zamotať, nech to neskončí len tak, keď ja sama som sa ešte nerozhodla ako to vlastne skončí. Nuž hádam budú baviť aj ďalšie kapitoly, ktoré pripravujem... zatiaľ mám rozpísanú jednu, ale moc na ňu nebol čas :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama