Aktuálne poviedky:




.........

kapitola 3 - Death Parade- Destiny

6. března 2017 v 13:05 | M3S |  Death Parade - Destiny
Žila som na malom vidieckom sídle, s veľkým rančom. Otec choval kone, každý deń sme na nich ja a môj starší brat jazdili.

Matka zomrela, keď sme boli malí a pripomínali nám ju už len fotografie a stará, hnedá kobyla, ktorú mala najradšej.

Luck raz zdvihol telefón a ženský hlas mu povedal, že otec sa v krčme opil a treba prísť po neho a tak nasadol na starú maminu kobylu a vyrazil. Cestou sa ale strhla búrka a ani jeden z nich sa už nevrátil.

Strhla som sa zo sna. V hlave sa mi znova objavili spomienky hostí. Vybrala som sa teda na bar.

(poviedka k anime Death Parade )

M3S





V poslednej dobe mi sem chodili samí stroskotanci.

Otec, ktorý zanedbával dieťa po tom, čo jeho matku dobil na smrť. Chlapec, čo krádežami skončil vo väzaní a tam ho tiež dobili na smrť. Žena, ktorá podviedla manžela a od pocitu viny skočila z okna. Dievča, ktoré o svojej nevlastnej sestre šírila klebety a tá nakoniec skončila ako anorektička.

A Nona sa čuduje, že každý odo mňa ide dole ?

Spomienky mi prišli už pred hodinou a hostí nikde nebolo. Mohla som ešte spať, keby som o tom vedela. Zabudla som si aj kabát. Mojej pozornosti ale neušiel jeden detajl. Chlapec, ktorý išiel dole .... pripomínal mi chlapca zo sna.

Konečne som začula hlasy. Prišiel chlapec a s ním dievča v jeho veku.

Hnedé vlasy, polodlhé, modré oči. O hlavu vyšší ako ja. Oblečený bol do potrhaných riflí a bielej kešele. Cez plecia mal prehodenú flanelku. Pre jeho charizmu som si skoro ani nevšimla jeho spoločníčku.

Ryšavé vlasy, oblečenie podobné, no nie také doničené. Rifle mali diery len na jednom kolene, aby jej nepadali mala ich zachytené trakmi. Na sebe mala tričko na ramienka.

,,Dobrý deň." podravila som ich. ,,Viem, že neviete kde ste, no skôr, ako vám vysvetlím o čo ide, musím sa spýtať na jednu vec. Pamätáte si niečo z pred toho, ako ste sem prišli ?"

Obidvaja pokrútili hlavami, no nedalo mi to. Nevedela som sa dočkať toho, ako sa ich kľúčové spomienky začnú odhaľovať a zistím o nich niečo viac.

Vysvetlila som im aj priebeh hry. Dievča nahnevane odišlo hľadať východ, no chlapec zostal pri mne sedieť. Tváril sa smutne, aj keď nemal dôvod. Možno ho ale sklamal prístup tej baby.

,,Čo sa deje ?" spýtala som sa a položila pred neho drink. On sa len na mňa usmial a odpil si. Keď ucítil jeho chuť, akoby neveril tomu, čo práve vypil.

,,Niečo podobné vedela urobiť aj moja sestra."

,,Máš sestru ?" zdalo sa mi to ako veľká zhoda náhod s charakterom chlapca z môjho sna.

,,Áno, ale zomrela. Utopila sa. Deti ju po ceste zo školy stále šikanovali a robili jej zle. Smiali sa jej za to, že je sirota. Vychovával nás len otec, maminu smrť niesol zle. Raz ju hodili do rieky a tá bola veľmi prudká po búrke, nevedela plávať." vzala som mu pohár a jeho obsah vyliala do drezu.

,,Potrebuješ niečo silnejšie." bola som mu otočená chrbtom. Zaujímavé, že si zo svojho života toľko pamätá. A ešte zaujímavejšie boli tieto zhody. Až ma to desilo. Počkať .... strach ? Prečo cítim strach ? Prečo .... vôbec niečo cítim ?

Znova mi v hlave prebleskla spomienka na dvojičky, ktoré som tu mala nedávno a striaslo ma.

,,Je ti zima ?"

,,Čože ?"

,,Striaslo ťa. Máš na sebe len tielko, je tu chladno a navyše narábaš s ľadom." vzal flanelku, obišiel bar a dal mi ju okolo pliec. Vzal mi ruky do svojich aby mi trochu ohrial aj tie. ,,Si úplne ľadová."

,,Narábam s ľadom, zabudol si ?" zasmial sa, akoby som mu povedala vtip roka a šiel si znova sadúť. ,,Pripomínaš mi ju. Sestru."

,,Asi si ju mal veľmi rád, však?" čo sa ho to pýtam ? Pravdepodobne šok z náhleho prebudenia.

,,Nie je tu žiadny východ, ani tie výťahy sa nedajú privolať." Ryšavka sa vynorila spoza rohu a s buchnutím o pult na mňa začala kričať. ,,Ako sa odtiaľto dostanem von ??!!" dobrá a uvoľnená nálada, ktorá tu doteraz panovala bola preč.

,,Povedala som. Treba hrať hru."

,,Žiadnu tvoju sprostú debilnú hru hrať nebudem!!!! Pusti ma preč!!!!" prebodávala som ju chladným pohľadom a v duchu som si predstvavovala, ako jej škodoradostne mávam keď sa výťah zavrie a ona zletí do tmy. Vtom som ale za sebou začila pípanie generátora, ako prebehával po náhodných poličkach na tabuli. Keď som sa pozrela na ľavo, chlapec mal ruku na spínači.

,,Ty si ale hlupák !!! Prečo si to urobil ??"

,,Povedala nám predsa, že iná cesta von nie je. Nemáš prečo na ňu takto zjapať. Nehovoriac o tom, že mi to liezlo na nervy." ryšaňa si odfukla a zdutá pozerala na tabuľu. Ja som sa vďačne zahľadela na chlapca. Bola som naozaj zvedavá, ako je ich osud spätý. Okrem oblečenia nemali nič spoločné, ani nevyzerali, že by sa poznali.

Tabuľa vybrala bowling. Pravidlá boli rovnaké ako pri normálnom bowlingu, jedinou zvláštnosťou bola vrhacia guľa. Každý hadzál guľou, v ktorej bolo súperove srdce a tak mohol hráč cítiť teplo a rytmus súperovho srdca. Prvé kontakty s guľou boli neisté. Prekvapila ich autentickosť s pravým ľudským srdcom.

Ryšavka začala po pár kolách prehrávať a bola z toho dosť na nervy, čiže jej guľa lietala po dráhe ako šarkan. Keďže mala tep minimálne 300, dosť to ovplyvňovalo trajektóriu hodu, ale aj napriek tomu sa chlapcovi darilo až nadmieru dobre.

Ako sedela na lavičke a čakala, kým príde na rad, vrátila sa jej jedna spomienka.

Bola s kamarátmi na ceste zo školy. Pred nimi zrazu uvideli dievča. Malo dlhé hnedé vlasy, na chrbte malý batoh s knihami a školskými pomôckami. Presne vedela, kto to je a tak navrhla skupine, aby ju dohnali a troška sa zabavili.

Chapec strelil ďalší strike. Tešilo ma, že mu to tak ide. Jemu sa žiadna spomienka ale zatiaľ nevynorila, nemala prečo, nebol v strese, nebol nahnevaný, nebál sa.

,,Ideš." mávol na ryšaňu a tá si vzala guľu. Už nešomrala, bola ticho. Trafila strike, ale jej skóre to aj tak nepomohlo.

Chalanovi nevyšiel hod a ryšaňa dala ďalší strike. Na sekundu stuhol a premohol ho strach z prehry. Aj tá sekunda stačila na to, aby sa mu jedna spomienka pretlačila do vedomia.

Sedel v kuchyni. Zdvihol pohľad na hodiny, boli už tri a jeho sestra sa stále nevracala zo školy. Povedal si, že počká ešte chvíľku a pojde jej naproti. Vedel, aké má problémy so spolužiakmi, ale tiež ho prosila, aby to nechal tak. Nechcela prilievať olej do ohňa a Luck to rešpektoval. Nemal ale dobrý pocit a tak sa obliekol a vydal sa za ňou. Po 20tich minútach chôdze našiel pri rieke jej batoh. Bol síce v poriadku a nepoškodený, ale knihy a pomôcky, ktoré v ňom jeho sestra mala boli rozhádzané a dolámané okolo. Jeho sestra nikde. Vrátil sa do školy, ale učiteĺka povedala, že už dávno odišla. Išiel rovno na políciu a ohlásil jej zmiznutie. Jeho sesra ale nikde nebola a po čase ju vyhlásili za mŕtvu, aj keď telo nikdy nenašli.

Luck trafil žliabok a ryšaňa za ním vískala od radosti. Počastovala ho poznámky o jeho neschopnosti a chopila sa gule. Nechápala som, na čo sa hrá. Aj keby strelila dva striky za sebou, nevyhrala by. Bola tak pozadu že Luck už ani nemusel vôbec hádzať.

Nepokladala som za potrebné vytvárať rizikovú situáciu, ale teraz som chcela. Vyslovene som to chcela.

,,Snaž sa viac, nenecháš predsa vyhrať niekoho, kto môže za zmiznutie tvojej sestry." Obidvaja sa na mňa pozreli a zbledli.

,,Čo si to povedala ?" Luck akoby neveril svojim ušiam.

,,Jeho sestra ? Veď nepoznám ani jeho, ako môžem byť zodpovedná za to, čo sa stalo jeho sestre ?" vtom sa jej vrátila ďalšia časť spomienky.

Dobehli malé, hnedovlasé dievča a bez varovania do nej odzadu strčili. Ona padla na kolená, odrela si dlane o štrk a všetkým sa to zdalo vtipné. Risa jej prikázala vstať, ale dievča odmietlo a tak ju dvaja chlapci vytiahli na nohy, pričom jej spadol batoh z pliec. Risa jeho obsah vysypala na zem a s hranou previnilosťou za osud pravítok a ceruziek sa ospravedlňovala. ,,Je dosť teplo, nechceš sa aj schladiť ?" skupinka nadšene súhlasila a tak dotiahli dievča k rieke, do ktorej ju hodili aj napriek tomu, že sa zo všetkých síl bránilo a kričalo. Keď ale bolo vo vode a deti videli, aku sa topí, rozhodli sa ujsť skôr, ako ich niekto zbadá.

Risa zkamenela. ,,To ... bola tvoja sestra ?" na moment vyzerala, akoby prezrela. ,,Mal si ju naučiť lepšie utekať a plávať." otočila sa k dráhe a hodila guľu, zhodila jednu krajnú kuželku a na druhý pokus ďalšie dve. ,,Slaboch vždy ostane len slabochom."

Luck neveril tomu, čo sa okolo neho dialo. ,,Tak ty si bola jednou z tej skupinky, ktorá šikanovala moju sestru ??" vyzeral, že sa na ňu vrhne a roztrhá ju v zuboch, no napodiv sa ovládol. Vzal guľu a dal ďalší strike. ,,Nenechám ťa vyhrať aby si odtiaľto odišla. Ak porazený skončí medzi tými telami za barom, ja to nebudem."

Rise tiež docvaklo a keď uvidela skóre, vyzerala ako pred porážkou. Chytila guľu, ruky sa jej triasli ako osike. Trafila žliabok. Vtedy sa už úplne položila, skončila na kolenách, kričala že nechce umrieť a plakala. Luck okolo nej len prešiel a nemilosrdne opäť zhodil všetky kuželky na dráhe.

,,Luck je víťaz, gratuľujem." podišla som k Rise. Pomohla som jej vstať a objala ju okolo pliec pričom som jej do ucha zašepkala : ,,Neboj sa, čaká ťa niečo horšie, ako smrť." na čo sa mi vytrhla z náruče a začala po mne zasa zjapať ako zmyslov zbavená. Luck jej držal ruky za chrbtom a nepustil ju.

,,Kam s ňou ?" odviedla som ho teda k výťahu, do ktorého ju doslova hodil a skôr ako stihla vybehnúť von, dvere sa zavreli a ona šla do prázdnoty.

,,Moje ušiiiiiiii." zakvílila som a pohladkala svoje prímače zvuku pod vlasmi. Luck sa ani nepohol, len hľadel do zeme. ,,Neboj, neskončíš ako ona."

,,Mal by som." prekvapene som na neho kukla. Nespravil nič zle. Prečo si teda myslí, že by mal skončiť zatratený? ,,Nedokázal som ju ochrániť .... Niekto ako ja .... Si nezaslúži nič dobré."

Chvíľu bolo ticho, to neskôr preťali jeho vzlyky. Objala som ho. V poslednej dobe som plná súcitu, až sa sama sebe hnusím.

,,No poď, spravím ti niečo na upokojenie." sadol si za bar, troška sa upokojil a mne v hlave behali splašene myšlienky a rozvahy nad tým, čo s ním.

Mala by som ho poslať hore ? Žil poctivo, nekradol, nepil, neklamal, neubližoval. Po smrti matky sa staral o sestru a o otca, o ranč.

No na druhú stranu, ako povedal, bol z časti zodpovedný za sestrin osud.

............Osud.

,,Ako sa volala tvoja sestra ?"

,,Des ... Teda .... Destiny, ale volal som ju Moja malá Des." pohár aj so svojím obsahom mi vypadol z ruky a rozbil sa na podlahe. Tekutina a črepiny sa rozleteli na všetky strany. ,,Pre Boha ! Si v poriadku ??"

Luck bol okamžite pri mne a začal upratovať ten bordel. Zrazu si uvedomil, že ako mi prezradil meno svojej sestri, ani som sa nepohla. Vstal, chytil mi tvár do dlaní a díval sa mi do očí. Zrkadlila sa v nich nefalšovaná obava. ,,Čo je ?"

Akoby môj duch na ten čas opustil telo a teraz prišiel späť. Tá otázka mnou mykla a prebrala ma z tranzu. ,,Ale nič."

Začali sme spoločne zbierať črepy. ,,Rodičia nám dali mená ako protiklady. Dúfali, že platí porekadlo ,,Protiklady sa priťahujú,, a tak sestra dostala meno Destiny, ako osud ... a ja Luck, ako náhoda."

,,Podarilo sa ?"

,,Mali sme ten najlepší vťah na svete." pri tej spomienke sa pousmial. ,,Chýba mi. Nikdy som sa vlastne nedozvedel, čo sa s ňou stalo."

,,Luck ?" položila som mu ruku na čelo a on upadol do bezvedomia. Ostal tam natiahnutý na dlážke ako žaba a ja som nevedela, čo mám robiť. Sedela som pri ňom s hlavou na kolenách a rozmýšľala.

Je toto len nejaký zlý vtip z hora ? Nemohol. Je to určite duša človeka, inak by mi neprišli jeho spomienky pre rozsudok. Ale ako inak by sa dalo vysvetliť to množstvo náhod. Ten chlapec bol PRESNE CHLACOM Z MOJHO SNA. Ešte aj jeho sestra sa volala ako ja !!

Vtom mi čiasi malá ruka zaklopala na drevenú dosku pultu. Bola to Nona.

,,Tak ako ? Kto je toto ? Sama si si vybrala asistenta ?"

,,Nebuď smiešna." moja zlovestná, chladná a necitlivá nátura bola späť. ,,Len neviem, čo s ním. Ani jeho spomienky mi nepodali pomocnú ruku, práve naopak."

,,Chceš ho poslať dole, lebo sa jedná o teba a ty nikoho neposielaš hore. Ale uvedomila si si, že sa nejedná o teba? Jedná sa o neho."

,,Nemáš nič lepšie na práci ?" Nona sa zasmiala.

,,Nemám. Môžem pre teba niečo urobiť. Nechám ho tu dlhšie, bude s tebou. Keď ho lepšie spoznáš, bude tvoje rozhodovanie jednoduchšie a kto vie .... môže sa mu vrátiť aj viac spomienok."

O pár minút už Lucka odniesli Noniní pomocníci, aby jeho dušu vložili do figuríny a vďaka tomu tu mohol ostať dlhšie. Kým sa vrátil, bola som už opitá a zaspávala opretá o bar.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | Web | 7. března 2017 v 18:08 | Reagovat

Čože? :D Zase si ma raz prekapila :D Nejako som sa nezamýšľala nad tým, odkiaľ vlastne Destiny je, ale vymyslela si to ozaj dobre! :D Celú časť mi bol Luck sympatický, takže som rada, že nešiel do temnoty a miesto toho s nami ešte nejaký čas zostane :D Som zvedavá aj na Destininu minulosť, z tejto časti sa zdá, že bola viac než hrozná :D Usudzujem, že zomrela ešte ako malá, ale ako zomrel Luck? :D A prečo bol s tým ukričaným dievčaťom? :D Že by náhoda, keď sa už tak volá? :D No nič, idem ja na ďalší diel, nech si môžem klásť ešte viac otázok :D  Táto časť bola skvelá, čítala sa jedna báseň :-D

2 Sayuriko MeiLin Hikarashi Sayuriko MeiLin Hikarashi | E-mail | Web | 27. března 2017 v 0:44 | Reagovat

ahoj maš krásny blog rada  by som spriatelila s tvojim blogom

3 M3S M3S | Web | 5. dubna 2017 v 0:47 | Reagovat

[1]: Ahoj, odpovedam neskoro ja viem a mrzká ma to :(
Ano, Destiny je celkom zaujimaveho povodu :D jej minulost je troska potemnejsia, tak nam ju Luck hadam pomoze troska odhalit :D zaroven sa odkryje aj ta jeho :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama