Aktuálne poviedky:




.........

kapitola 2- Death Parade - Destiny

1. března 2017 v 20:46 | M3S |  Death Parade - Destiny
Nemala som o sebe pochyby. Moje rozhodnutia ... moje .... rozsudky .... boli férové.

Ľudia si neuvedomujú, že život je len jeden. Žijú ho veľmi ľahkovážne. Rizikové situácie riešia zbrklo.

Všetci sú to egoisti, aj keď si to nepriznajú, pretože človek je tvor spoločenský a nebude predsa vytvárať modely, ktoré ho separujú od zvyšku svorky.

Pravá podstata človeka sa ukáže v hraničných situáciach, kedy je vystavený aj otázkam života a smrti.


poviedka na anime Death Parade

M3S






Zahučalo mi v hlave.

Zvonček výťahu opäť cinkol. Nie som si istá, ale grimasa, ktorú som v tom momente vystrúhala musela vyzerať ako z Lunaparkského domu hrôzy. Teraz jsom jedných poslala dole, nestihla som ani upratať na bare a už mi poslali ďalších.

,,Čo už, ani vďaka mojej snahe idiotov neubúda." hodila som utierku do dresu a opretá o pult som čakala na hostí.

Poslali mi dvoch chlapcov, tínedžerov. Najrpv som si myslela, že som asi nemala piť ten ôsmy drink. Klamal ma zrak, alebo boli jeden druhému verná kópia ?

,,Dojičky, nádhera." potmehúnsky som sa usmiala, na čo hneď jeden z nich zareagoval.

,,Krásna barmanka s ešte krajším úsmevom."

,,Máš šedý zákal ? Veď ja sa predsa neusmievam." prebodávala som ho pohľadom, ktorý som nazvala ,,štipľavá omáčka,, .

,,Ospravedlňte prosím môjho brata, vždy bol až veľmi prítulný."

Premerala som si ich od hlavy po päty. Krátke blond vlasy im siahali do modrých očí, keď som sa ale pozrela lepšie, jeden ich mal trocha do zelena. Vysoký meter 78, svalnatá postava, moderne oblečení. Vedela som, ako ich rozpoznať, kasanova mal na sebe modrú a jeho brat ,,právnik,, mal bielu košeľu. Inak sa podobali ako vajce vajicu.

,,Vás dvoch asi mala jedna a tá istá matka." právnik sa pousmial a sadol si vedľa brata.

,,Kde to vlastne sme ?"

,,Nevidíš Kenji ? Asi je to nebo, keď sme tu natrafili na tohto anjela." na čele mi vyskočila žilka. Zasa to priblblé ľudské chápanie neba a pekla. Z kade si bol tak istý, že v nebi nebude horšie ako v pekle ?

Z hlboka som sa nadýchla a pustila sa do svojej práce.

,,Než vám vysvetlím, o čo tu ide, musím sa vás spýtať na jednu otázku. Pamätáte si na niečo s pred toho, ako ste prišli sem ku mne ?"

Obidvaja pokrútili hlavami.

,,Vlastne na niečo si spomínam. Neji, boli sme na ceste domov."

,,Máš pravdu."

Kenji a Neji ..... aké originálne.

,,Dobre, ďakujem za odpoveď. Teraz vás poprosím, aby jeden stlačil toto tlačidlo." vytiahla som gombík na stôl a tabuľa za mnou sa znova spustila dole. ,,Po jeho stlačení vám generátor náhodne vyberie jednu hru, ktorú budete následne hrať. Hneď po tom, ako sa jeden z vás stane víťazom, poviem vám všetko ostatné."

,,Cítim sa ako v kasíne. Dobre." Kenji už natiahol ruku nad spinač, ale jeho brat mu chytil zápästie. S očami upretými na tie moje.

,,Ak odmietneme hrať ?"

,,To nedoporučujem." luskla som prstami a stena za mnou sa otvorila. Čakala som, že sa zhrozia, ale pohľad na vysiace ľudské telá ich nijak nevyviedol z miery.

,,Stlač to." Kenji prikívol a poslúchol brata. Neprestávali ma udivovať. Asi to bude zábava.

,,Aj keby som vám dala hrať ruskú ruletu s automatickou zbraňou, zachovali by ste chladnú hlavu." generátor im ale vybral kalčeto. Stolný futbal. Vo vedľajšej miestnosti sa rozostúpila podlaha a na povrch vyšla plošina s hracím stolom.

,,Poďte za mnou." Kenji mi dokonca prehodil aj ruku okolo pliec, no skôr ako som mu stihla napráskať ja, dostal pohlavok od Nejiho.

Obvykle mali malé postavičky futbalistov podobu hráča, ktorý ich ovládal, no keďže tentokrát som tu mala dvojičky, všetci futbalisti boli rovnakí. Jediný rozdiel bol v tom, že Kenjiho hráči sa usmievali a Nejiho sa naopak mračili, čo odpovedalo aj ich doterazjšiemu vystupovaniu.

,,Pravidlá sú jednoduché, kto prvý dosiahne 9 gólov, vyhrá. Táto hra je ale troška iná." nad ihriskom na displeji svietil čas 5 minút. ,,Ak ani jeden z vás do piatich minút neukončí hru, nastane zmena. Môžete začať."

Každý si zastal na jeden bok stola a chopil sa páčok. Pomocou nich mohli svoje figúrky posúvať do bokov a strieľať. Do ihriska vpadla prvá loptička. Bola modrej farby, ako Kenjiho košeľa.

,,Bude to ako keď sme boli malí."

,,Čo je to v tej loptičke ?" spýtal sa Neji. Vykukla som spoza neho na stôl a pozrela sa dole.

,,Myslím, že to je oko."

,,Oko?"

,,Spustila sa časomiera. Na vašom mieste by som hrala, keď čas uplynie, nebude to príjemné."

Bratia sa na seba nechápavo pozreli, no poslúchli ma. Neji bol o niečo šikovnejší, nerobil ani jeden zbytočný pohyb. všetko si premyslel. Kenji zasa hýbal hráčmi veľmi splašene, vždy keď sa pred neho dostala lopta, snažil sa ju čo najväčšou silou poslať do bratovej bránky, no neúspešne.

Ozvala sa siréna oznamujúca uplynutie času.

,,Nové pravidlo." zahlásila som. Skontrolovala som body. Neji : 4, Kenji : 1. ,,Od teraz modré loptičky patria Kenjimu, červené zasa Nejimu. Ak strelíte gól svojou farbou, dostanete dvojnásobok, Ak strelíte gól súperovou farbou, je to za jeden. Ak dostanete gól svojou farbou, pocítite bolesť presne v tom orgáne, ktorý lopta ukrýva. Môžete pokračovať."

Na ihrisku sa objavila červená loptička a vnútri bola pečeň.

,,Ako myslíte to, že nás to bude ..." Neji sa chytil za brucho. Skoro spadol, ale stihol sa zachytiť o kraj stola.

,,A kurva .... ono to naozaj funguje." Kenyi sa začal smiať ako malé dieťa. ,,Sorry brácha, len som chcel vedieť, či to naozaj funguje."

,,Si strašný hlupák." počastovalo ho dvojča a narovnalo sa. Na ihrisku bola modrá loptička so srdcom. ,,Tiež sa chcem zasmiať." chytil sa páčok tak tuho, že som ani nezbadala, ako loptička skončila v bránke. Medzitým ako sa Kenji zvíjal za stolom, pozrela som hore na panel.

Kenji : 3, Neji : 6.

Boli synovia mafiánskeho bossa. Kenji bol veľmi hŕŕŕŕ, do všetkého sa vrhal po hlave a spôsoboval problémy pri rôznych operáciach. Neji ho vždy zo všetkého ťahal. Keď jeho otca zastrelili chlapi z nepriateľského gangu, nič sa nezmenilo. Raz sa to ale pre oboch skončilo zle.

,,Už mám plné zuby toho, ako ťa zo všetkého ťahám !" Neji stretlil gól červenou loptičkou, ani jedného nič nezabolelo a stav sa zmenil na 3:7.

,,Ako to myslíš ?"

,,Zakaždým si spravil nejakú hlúposť, jedno to tvoje neuvážené rozhodnutie stálo otca život. Keby si vtedy nešiel do kina a nezavolal mne, aby som zašiel pre neho, dostal by sa z tej ulice o desať minút skôr a nezastrelili by ho !! Kvôli tebe som mal na rukách jeho krv !!!"

Na ihrisku sa objavila modrá loptička. Kenji sa chopil hry a nejakým zázrakom skóroval. 5:7.

Červená lopta. Najdlhšia výmena.

,,Neverím, že ma obviňuješ za jeho smrť !!!"

,,Ja zasa neverím tomu, že odmietaš prijať aspoň kúsok zodpovednosti !!!" chvíľka nepozornosti a Neji dostal ďalší gól. Mozog.

6:7 . Modrá lopta. Kenji nečakal kým sa brat pozbiera.

8:7

Keď to Neji videl, naštval sa a poslednú loptu červenej farby strelil do brány s presnosťou orla.

8:9

,,Gratulujem. Neji je víťaz."

,,Nemal si v sebe kúska zodpovednoti ani v ten deň !"

Kenji pozrel na brata ako malé šteňa, ktoré sa počúralo na drahý koberec.

Sedeli s bratom v kuchyni a Neji si prezeral brožúry rôznych vysokých škôl. Hlavu mal ale v smútku. Po otcovej smrti sa ich peniaze, nazbierané počas rokov lúpeží minuli na vyplatenie rodinnych kumpánov, ako odškodné za roky riskovania. Nemohol si dovoliť štúdium a nemal dobré výsledky zo strednej, pretože miesto učenia s otcom lietali v nejakej špine. Raz drogy, zbrane, krádeže, vraždy. Od malička boli vystavovaní scénam krviprelievania a zločinu. Kenjimu vedel, ako sa trápi za smrť ich otca a tak si povedal, že aj keby sa malo stať čokoľvek, dostane brata na školu. Zoženie peniaze.


A tak jeden podvečer začal Nejimu zvoniť mobil. Jeho brat mu volal, aby po neho okamžite prišiel pred mestskú banku. Dorazil najrýchlejšie ako vedel. Kenji nastúpil do auta a sňal si kuklu z tváre. Vtom si uvedomil, že vnútri nechal batoh s lupom a rozhodol sa vrátiť sa poň. Kašľal na bratove výkriky aby zostal v aute. Musel ten batoh mať.


Kenji sa vrátil do banky. Začul niekoho kričať, aby skontroloval auto, ktoré práve došlo pred banku. Všade bolo rozbité sklo, ľudia stále vystrašene ležali na zemi, no medzitým ako odišiel, niekto už spustil poplach. Zbadal na zemi svoj batoh, rozbehol sa k nemu ale niekto ho zastavil. Bol to otcov starý známy, alebo skôr starý rival. Kenjimu hlavou preletela guľka a padol mŕtvy na zem. Chlap vzal batoh a utekal do tmy.


Neji zúril. Zasa. Zasa proste jeho nerozvážny brat niečo zbabral a on ho ťahal z kaše. Počul alarm a noha ho už svrbela na pedáli. Vtom ucítil studenú hlaveň zbrane na svojom spánku a skôr ako sa stihol aspoň obzrieť, začul výstrel a zatmelo sa mu pred očami.

,,Ako ti vôbec napadla taká hlúposť ísť sám vykradnúť banku ??!!!"

Očividne si uvedomili, že sú mŕtvi, ale netrápilo ich to. Momentálne riešili pre nich oveľa väčší problém.

Pomohla som Kenjimu vstať zo zeme, kde zostal sedieť aj po tom, ako bolesť v chrbte ustala.

,,Potrebujete sa napiť." Presne som vedela, aký drink im bude treba. ,,Volám to Zakázané uvoľnenie." povedala som, keď obaja skleslo sedeli predo mnou na bare a popíjali žltkastý drink. ,,Netvárte sa tak."

,,Aký mala tá hra význam ? Nie sme živí, tak na čo to všetko ?"

,,Z časti slúžila pre vás. Po smrti je každý otrasený šokom, čo spôsobuje že si nepamätá na svoju smrť a ani na to, kým bol. Počas hry, ktorá obsahuje rôzne prvky zo života a návaly bolesti, funguje ako spínač pre aktivovanie kľúčových spomienok. Z časti slúži aj pre mňa, aby som videla, ako sa budete správať v hraničných situáciach a aj na základe vašich spomienok následne určila, kam vaša duša poputuje ďalej. Som totižto sudca. Po smrti sú duše poslané sem a sudcovia majú za úlohu duše triediť podĺa toho, ako naplnili svoj život. Buď vás pošlem na reinkarnáciu, alebo do prázdnoty."

Znova nastalo ticho.

,,Chcel som ísť na právo." zašomral Neji. Jeho brat zaťal päsť, no po chvíľke ju uvoľnil.

,,Asi viem, kam nás pošleš." Kenji zdvihol hlavu a usmial sa na mňa. ,,Už prvý dojem zo mňa ťa veľmi nepotešil, sám by som sa poslal do prázdnoty." obvykle by som mu odfrkla, že mi aspoň uľahčil rozhodovanie, ale ostala som na neho len nemo civieť. Čo to so mnou je ?

,,No nič. Dopili sme, asi by sme sa mali pobrať na svoje miesto." Neji mi vrátil pohár a s rovnakým úsmevom ako mal jeho brat sa mi poďakoval. ,,Po tom všetkom chcem aspoň poznať tvoje meno."

,,Volám sa Destiny."

,,Krásne meno."

,,Iste." Hlava mi skleslo padla dole. Odprevadila som ich k výťahu. Obaja ma naraz pobozkali na líce, jeden z jednej strany, druhý z druhej.

,,Neviem prečo, ale pripomínaš nám našu mamu." povedal Kenji.

,,Bolo nám cťou posledné chvíle stráviť v tvojej spoločnosti." doplnil ho Neji.

Potom každý nastúpil do svojho výťahu a odviezli sa ním dole.

Po chrbte mi prešiel mráz. Prečo ? Prečo ma ich osud tak trápil. Možno som pre tento krát mohla opustiť svoje zásady a poslať ich opačným smerom.

Vtom výťah znova cinkol.

,,To nemýslite vážne !! Toto nie je ani trošku vtipné !!!" ale z výťahu nevystúpili ďalší hostia. Bola to Nona.

Nona bola niečo ako manažérka, ona rozhodovala o nových sudcoch a prideľovala im hostí.

,,Znova ?" mávla som nad ňou rukou a pobrala sa k svojmu baru. Začala som z police vyťahovať fľaše, až mi to prišlo vtipné, ako som už presne vedela, čo bude piť. ,,Zasa si ich poslala do prázdnoty?"

,,Prečo nie ? Jeden svojou neuváženosťou zabil otca a druhý kryl brata pri zločine."

,,Ale neurobili v podstate nič zlé."

,,Na poslednú chvíľu sa naučili, že zločin sa nevypláca." Nona si povzdychla a odpila si z pohára.

,,Aj tak si myslím, že si mala lepšie zvážiť svoje rozhodnutie. To je tvoja práca. Pomaly sa ti bojím sem posielať duše, pretože presne viem, kde pri tebe skončia." očami som sledovala prázdne poháre, ktoré tu po dvojičkách ostali a vynorila sa mi spomienka na ich bozk. Pichlo ma v hrudi.

,,Mieniš to nejak riešiť ?"

,,Sama uznáš, že mám pravdu. Ale ak to nepríde veľmi skoro, asi ti sem pošlem brzdu."

,,Nepotrebujem asistenta !" To si robí srandu ! Asistenta prideľovala len sudcom, o ktorých mala pochybnosti, že svoju prácu robia naozaj dobre, že dokonale zvážia všetky fakty a vyložia si ich správne. ,,Ak chceš aby som občas niekoho poslala aj hore, zatlač na Triedičov spomienok, aby mi neposielali len to negatívne !! Ľudia sú len obyčajní hlupáci, ktorí robia nesprávne rozhodnutia každú chvíľu !! Sami si môžu za to, kde skončia !! Sú zlí ?? Áno, sú !! Môžu sa tváriť ako gumový medvedík vypchatý cukrovou vatou a v ružovej labke držať listinu o svetovom miery podpísanú Matkou Terezou, ale je to vždy len maska Nona !! Pravá podstata človeka sa ukáže v rizikových situáciach, a tá podstata je skazená !! Nikto koho si sem zatiaľ poslala, si nezaslúžil ísť hore." Nona dopila drink, postavila pohár predo mňa a dala sa na odchod.

,,Verím, že RAZ sa rozhodneš tak, že to aj ty sama uznáš za správne."

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | Web | 3. března 2017 v 22:44 | Reagovat

Jéj, teším sa, že nová kapitolka pribudla takto skoro :) Na začiatok musím pochváliť tie úvody, čo tu tvoríš :D Sú naozaj skvelé a musím sa nad nimi kus pozastaviť :)
A následne musím pochvaliť aj všetko ostatné :-D
Destiny je pekná mrcha :D Už ma začína štvať :D Tých dvoch chlapcoch som si celkom obľúbila a ona ich zase pošle do zatratenia?! :D Skutočne som verila, že tu ju aspoň ten s lichôtkami nejako presvedčí :D Nevydalo :D
Som zvedavá, či jej nakoniec pridelia asistenta :D Mohla by to byť tiež zábava :P
Ach... Touto poviedkou si ma tak dostala, že to anime musím jednoducho vidieť :D Inak to nepôjde :-D A už sa teším na ďalšiu kapitolku a na ľudí, čo prídu k Destiny :D Hádam nabudúce pôjde aj výťah hore :D

2 M3S M3S | Web | 5. března 2017 v 14:08 | Reagovat

[1]: dakujem pekne Rae :) snad za Destiny nenastve az tak, ze prestanes poviedku citat :D :D :D hej, asistent by bol mile ozivenie a hlavne by sa mala s kym hadat, vyacsinou su taketo postavy co robia spolu protikladne :D   keby isiel vytah hore, Destiny by uz nebola mrcha :D :D :D uplne by som zadupala charakter hlavnej postavy, ale nechajme sa prekvapit :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama