Aktuálne poviedky:




.........

kapitola 1 - Death Parade- Destiny

28. února 2017 v 23:50 | M3S |  Death Parade - Destiny
Pýtate sa, čo príde po smrti ? Viac-menej si o tom rozhodujete každý sám. Sú len dve možnosti. Buď pôjdete do pekla, alebo do neba.

Nehovorte, že ste mi uverili. Vy ste fakt hlúpi. Čo viac sa ale dalo čakať od obyčajných ľudí. Nebo a peklo je len metafora, v skutočnosti ide o to, či sa vaša duša reinkarnuje, alebo spadne do prázdnoty, odkiaľ už nie je návratu. Ja som ako sprievodca vo vlaku, rozhodnem, kam sa poberiete. či pôjdete tam, kam chcete ísť.



Volám sa Destiny a moje meno naozaj znamená to, čo predstavujem. Som osud.


( poviedka k anime Death Parade )

M3S





Vyzerám síce ako milé dievča, ale som mrcha. Lepšie povedané, mrcha bez citov. Ako psychopat. Moja úloha je ,,jednoduchá,, . Zakaždým prídu dve. Dve duše ľudí, ktorí umreli spolu alebo v rovnaký čas. Vždy majú niečo spoločné, najzábavnejšie je, ak zdieľajú rovnaký život, čiže párik, no tých mi sem veľa nechodí.

Som viazaná pravidlami. Sú 4, nikdy si ich nepamätám a nikdy nebudem. Postačuje mi vedomie, že ich neporušujem, inak by som tu už nebola. Jedno jediné ale ovládam dokonale : ,,Nemôžem vám povedať, o čo tu ide skôr ako hra neskončí."

Moje oči urobili pár premetov a v hlave sa objavili spomienky ľúdí, ktorí práve išli sem ku mne. Začula som cinknúť zvonček výťahu a z chodby predo mnou sa drali hlasy. Bol to muž a žena. Keby som mala srdce, poskyčilo by mi v nádeji, že sem prišiel pár. Manželia. Tí sa dali najľahše provokovať. Niekedy ale ani nebolo treba, stačilo len sledovať.

Stála som za barom, za mnou boli police plné alkoholu a lesknúce sa poháre odrážali modré svetlo. Nad sebou som mala lampy so žltým svetlom, ale miestnosť celkovo zalievalo práve to modré, čo vychádzalo z obrovských nádrží v ktorých plávali malé medúzky. Nenávidela som ich. Aj keď som bola v úlohe barmanky, ten trápny rovnošat so zásterou som odmietala. Mala som svoj čierny kožený kabát a nik na svete by ma od neho neoddelil.

Moji hostia, ako sme ich nazývali, konečne dorazili.

Dievča bolo pomerne mladé, určite nemala viac ako 25 rokov. Hnedé dlhé vlasy mala spletené do vrkoča prehodeného cez rameno dopredu. Hnedé oči jej obkolesovali pehy, ktorými mala posiate celé líca. Letné šaty nad kolená boli plné kvetov na bielom podklade, čo zladila so sandálami na podpätku.

Chalan tiež približne v jej veku mal na sebe hawaiskú košelu. Keď som ju zbadala ledva som v sebe udusila nutkanie hodiť šablu. Rovnako hnedé oči mu skoro nebolo vidno spod slameného klobúka, ktorým zakryl rovnako hnedé vlasy. Krátke nohavice karamelovej farby sa tiež asi snažil aspoň troška zladiť s krykľavou oranžovou farbou košele, no márne.

,,Vyzeráš ako sedlák!" chalan zastal a zmätene na mňa pozrel. Iste, na privítanie som mohla zvoliť iné slová, ale buď toto alebo by som ho rovno vrátila do výťahu smerom dole. Dievčina sa chopila situácie, kým si jej spoločník dával dole klobúk.

,,Prepáčte, kde to sme?" tá otázka vo mne opäť vzbudila zmysel pre povinnosť.

,,Sadnite si prosím sem a ja vám všetko vysvetlím." poslúchli ma. ,,Dáte si niečo na pitie?"

,,Nie, vďaka." odmietla ma žena.

,,Čo sa to tu deje?"

,,Než vám vysvetlím situáciu, musím sa spýtať na jednu vec. Pamätáte si niečo z pred toho, ako ste sem prišli ?"

,,Vlastne ani nie."

,,Tiež mám prázdno."

,,Ďakujem za odpoveď." ten slamený klobúk, ako toto môže niekto nosiť ? A on mi to položil na stôl !! ,,Budem vás musieť poprosiť, aby ste stlačili toto tlačidlo." vyložila som spod pultu na bar veľký červený spínač. Zarovno s ním sa za mnou zo stropu spustila tabuľa. Tá bola rozdelná na švorce 3x3, čiže dokopy 9 políčok.

,,Čo to tlačítko robí?"

,,Po jeho stlačení vám bude náhodne vybraná jedna hra, ktorú budete hrať. Až keď sa hra skončí a jeden z vás sa stane jej víťazom, poviem vám zvyšok."

,,A ak odmietneme ?"

,,Vezmem ti ten strašný klobúk." chapec na mňa zazrel a nasadil si tú slamenú ohavu spať na hlavu. ,,Tak či tak .... neodporúčala by som vám nehrať." luskla som prstami a stena s alkohol za mnou sa otvorila. Mojím hosťom sa tak ponúkol krásny pohľad na veľké množsvo ľudských tiel povešaných na hákoch idúcich zo stropu. Obom im asi došlo, že situácia je zlá. Stena sa zatvorila.

,,Ideme preč. Poď Maya." chlapec vzal dievča za ruku a ťahal ju preč. Prečo mi toto vždy robia ?

Dávala som im tak 10-15 minút kým prídu na to, že východ neexistuje. Vzala som z police pár fliaš, naliala z každej do šejkra, pridala ľad a zahrkala. Fialovú tekutinu som naliala do pohára, oprela sa lakťami o bar a hypnotizovala chodbu. Dopíjala som už piaty drink keď sa konečne zjavili a rozhodli sa pristúpiť na moje pravidlá.

,,Tak teda budeme hrať."

,,Stlač tlačidlo." dievča položilo dlaň na gombík ( všimla som si, že má obrúčku a môj deň bol hneď krajší ) . Generátor začal splašene behať po políčkach na tabuli. Začal spomaľovať až nakoniec zastavil na políčku s nápisom ,,šípky,,.

Vtom sa miestnosť zatriasla, vo vedľajšej hale sa otvorila podlaha a z podzemia vystúpila plošina, na ktorej sa malo hrať.

,,Poďte za mnou." došli sme na miesto. Každý z nich sa postavil pred svoj terč. Stáli za hraničnou čiarou, ktorá ukazovala, z akej minimálnej vzdialenosti budú hadzať. Hneď pri čiarach mali stolík a na ňom 6 šípok. Nad samotným terčom s divnými políčkami svietilo číslo 485. To bol počiatočný počet skóre.

,,Máte 6 hodov. Ten, kto po vyčerpaní všetkých šípok bude mať na konte menej bodov sa stáva víťazom, ale pozor. Každé pole znázorňuje jeden orgán tela vášho súpera." vtom sa na mňa obidvaja zdesene pozreli. ,,Váš terč je prepojený s telom toho druhého. Ak Maya zasiahne pečeň, Lukasa rozbolí bruško a naopak. Ďalej je tu aj otázka intenzity bolesti. Vonkajší okruh je za dvojnásobok bodov, čo znamená aj dvojnásobnú bolesť. Vnútorný je za trojnásobok bodov a v strede je srdce. Môžete žačať."

,,To je absurdné!!"

,,Nekrič po mne zlatko, ja som si to nevymyslela. Radšej sa vyšanti na tom terči." mávla som po ňom rukou, prisunula si stoličku, sadla si na ňu obkročmo, oprela sa hlavou o operadlo a sledovala hru.

,,Ako to mám chápať ?"

,,Sama neviem, som troška opitá."

,,Nie je možné, aby to bolo nejak prepojené s nami. Skúsim hodiť jednu šípku a uvidíme." Maya zvala do ruky prvú šípku, zamierila a hodila. Zasiahla dobre. Dvojnásobok v políčku s pľúcami. Lukas sa v tom momente skácal na zem a kričal od bolesti.

,,Pre Boha ! Lukas ! Si v poriadku ??!!" Maya k nemu pribehla a podoprela ho keď si sadol.

,,Hej, som v poriadku. Asi to bola len kŕč."

,,Kŕč čo ťa zvalí na zem ? Naozaj ?" nemala by som sa im vysmievať, ale keď oni sú taký hlúpi. Akoby som im nevysvetlila, ako to funguje.

,,Skúsim to teraz ja." Lukasovi bolo na očiach vidno, že by bol najradšej, ak by bol jeho terč prepojený s mojím telom. Zasiahol stred. Priamo do srdca. Maya skončila rovnako ako on, kričia na zemi, no navyše vykašliavala krv.

,,Maya ! Prepáč mi to."

,,To je v poriadku. Aspoň vieme, že je to pravé." skóre pre Mayu bolo 465 a Lukasove 435. Vyhrával. Bolo im jedno, kto má aké skóre, rozhodli sa hádzať mimo, aby ani jeden z nich netrpel. Vyplýtvali tak 3 šípky, keď sa scéna zmenila.

Skoro som tam zaspala, ale prebral ma Lukasov rev. Maya zasiahla trojnásobok v oblasti mozgu. Lukas sa metal na zemi a Maya pri ňom plakala.

,,Prepáč, šmykla sa mi ruka. Nechcela som." kukla som sa na skóre. Lukas 435, Maya 425. Kto by to bol povedal. Keby som nepoznala ich spomienky, povedala by som, že to bolo naschvál. Rozhodla som sa na nich kuknúť z blízka a zastala som asi 3 metre od dvojice.

Lukas sa pozbieral, ale niečo bolo inak. Jeho pohľad na Mayu sa zmenil. Už nebol taky láskavý a chápavý, zmietal sa v ňom plamienok pochybností.

,,Prečo si vlastne so mnou ?"

,,Čo je toto za otázka ?" Maya očividne nechápala. ,,Milujem ťa." Lukasovi sa v mysli premietala spomienka, v ktorej sa Maya po telefóne bavila so svojou kamarátkou. Keďže počul len polovicu rozhovoru, všeličo si domyslel. Maya hovorila niečo o tom, aký husársky kúsok sa jej podaril, že bude do konca života šťastná a pri tom si obzerala svoj snubný prsteň.

,,Jasné, prepáč zlatko, neviem čo mi to napadlo." no keď Lukas chytil predposlednú šípku, preblesklo mu mysľou ešte niečo. Obraz na ľudské telá povešané za mojim barom a napadlo mu, čo bude ak prehrá.

Tak málo stačilo, aby človek ukázal svoju pravú podstatu. Šípka vyletela z jeho ruky a zasiahla sval ramena. Maya sa s výkrikom chytila za plece a obviňujúco pozrela na Lukasa.

,,Prepáč, šmykla sa mi ruka." povedal Lukas so sarkazmom.

,,To bolo naschvál??"

,,Prečo si so mnou ?" už to začala byť zábava.

,,Už som ti predsa povedala."

,,Áno, ale ja mám aj tak pocit, že tvoje srdce piští skôr po dedičstve, čo som zdedil po rodičoch."

,,Zbláznil si sa ? Dobre vieš, že keď sme spolu začali chodiť, o peniazoch som nevedela !"

,,Viem, a dobre viem aj to, že kým si o tom nevedela, náš vzťah bol na spadnutie a hľadala si uspokojenie inde."

,,Lukas!!" Maya ho prebodávala pohľadom. ,,Bolo to jedno pokĺznutie a to sme si predsa vysvetlili! Prečo to zas vyťahuješ ?"

Tá jej spomienka mi svietila pred očami. Maya sa s Lukasom pohádali. Bola to asi najväčšia hádka, ktorú dovtedy mali. Vybrala sa von prejsť a narazila na Lukasovho kamaráta z práce, ktorý Lukasovi Mayu tak trocha závidel. Slovo dalo slovo, Maya sa mu vyžalovala pri fľaši vína a skončili spolu v posteli. Maya Lukasovi tvrdila, že to ostalo len pri bozkoch, no po čase jej začala vynechávať menštruácia a ráno jej bolo zle od žalúdka.

Div sa svete, ich vzťah to utužilo a Lukas Mayu požiadal o ruku. Potvrdilo sa tehotenstvo a aj napriek tomu, že nebolo Lukasove, tešili sa na prírastok. No Maya potratila.

Jej šípka nezasiahla terč. Aj napriek Lukasovmu hnevu, ona mu nemienila zo zlosti ubližovať. Lukas : 395, Maya : 425.

Lukas jej ale neveril, vzal svoju poslednú šípku a trafil na terči žalúdok. Mayu opäť zaliala bolesť. Bolo to super, nemusela som nič robiť. Vyhecovali sa sami.

,,Aj tak si za ním šla aj potom."

Bolesť ustúpila a Mayi sa tiež vrátila jedna spomienka. Spomienka na to ako Lukas manipuloval s liekmi.

,,Nehovor mi že ..... že za môj potrat môžeš ty." Lukasovi zmrzol úsmev.

Bolo ráno. Lukasov kamarát, ktorý zviedol Mayu sa rozhodol robiť mu problémy v práci skrz to, že ho Maya po tej noci odmietla. Pár krát sa stretli pod zámienkou nastolenia mieru, no vždy to skončilo pri vyhrážkach a tak sa ,,Rómeo,, rozhodol konať inak. Aj napriek tomu, že boli Maya s Lukasom zabezpečení, doma by nevydržal a dobrú pŕacu si hľadal naozaj ťažko. V noci jej nebolo dobre a tak Lukas pripravil raňajky miesto nej. Hrabal sa v skrinke s liekmi. Maya vošla do kuchyne a on jej podal pohár vody so slovami ,, Toto si daj, ukľudnuje to žalúdok, možno to pomôže,, . Maya zapila liek a pobrala sa na autobus do firmi, kde Lukas pracoval, aby zašla za jeho šéfom a hanba-nehanba, povedala mu, z čoho pramenia klamlivé tvrdenia o tom, že Lukas tuneluje firmu a šéf nakoniec prepustil Lukasovho kamaráta za poškodzovanie dobrého mena a narušovania kolektívnych vzťahov na pracovisku. Po ceste domov Mayi prišlo veľmi zle, náhodná okloidúca jej privolala sanitku a v nemocnici potratila.

,,Kto by chcel vychovávať bastarda ? Dal som ti druhú šancu, a aj napriek tomu si zo mňa robila idiota !" Lukas podišiel k Mayinmu pultu a vzal do rúk jej poslednú šípku. ,,V pravidlách hry nie je povedané, že na súperov terč môže hádzať iba súper."

Maya neverila tomu, čo mal jej snúbenec v úmysle. Ak by Lukas hodil jej šípkou do prázdna, prehrala by. Už mal zdvihnutú ruku, pripravený hodiť.

,,Ty hnusný bastard !!!" Maya do neho strčila práve vo chvíly, keď šípka opúšťala jeho dlaň. Sledovala som, kam dopadne, bola to večnosť kým preťala vzduch deliaci ju od cieľa, no nakoniec zasiahla trojnásobok počtu 30 bodov. Miecha.

Lukasa prehlo dozadu a ako inak, skončil na zemi s plačom. Nechápala som, prečo plače aj jeho snúbenica.

,,Keby si mi aspoň trocha veril." Lukas : 370, Maya :365. Bolo to tesné.

,,Hra sa oficiálne skončila. Maya je víťazkou. Gratulujem." venovala som jej aj krátky potlesk. ,,Teraz ak vás môžem poprosiť, poberieme sa k ..."

,,Aj tak je to jedno." Zašomral Lukas. ,,Sme mŕtvi, však ?" Mayu premlkla hrôza. Obom sa im naraz vrátila spomienka na to, ako Lukasov kamarát drží zbraň a stláča spúsť. Zastihol ich pred odchodom na dovolenku, čo bol chabý pokus o zahnanie Mayinho žiaľu.

,,Sme .... mŕtvi ? Ale ako ?"

,,Šok zo smrti spôsobil, že keď ste prišli ku mne, neuvedomovali ste si to a vaše spomienky boli zastrené. Hra slúži k tomu, aby ste si spomenuli a zároveň slúži mne vidieť to, aký naozaj ste a rozhodnúť sa."

,,Rozhodnúť sa o čom ?"

,,O tom, kam pošlem vaše duše. Volám sa Destiny a som sudca. Po smrti je každá ľudská duša posielaná sem. Je to ako prechod Očistcom. Tu sa odkrýva vaša pravá identita a ja na základe toho určím, či bude vaša duša poslaná na reinkarnáciu, alebo či bude uvrhnutá do prázdnoty."

,,Takže tie telá čo sme videli. .... to neboli ľudia ?"

,,Viete ako by to tu páchlo keby som vzadu skladovala mŕtvoly ?" obaja vyzerali dosť biedne. Prešli si malým peklom v porovnaní s neistotou, ktorá ich sužuje teraz. ,,Máte na seba ešte pár minút než vás pošlem na svoje miesto, Mali by ste ich využiť múdro, sú vaše posledné." pobrala som sa späť na bar a ich dvoch nechala osamote. Čokoľvek, čo by sa tam udialo by moje rozhodnutie o výsledku už nezmenilo.

On je žiarlivý, liekmi zabíjajúci idiot a ona hlúpa a naivná hus. Prečo mi sem občas nepošlú aj niekoho s históriou a charizmou ?

Po pol hodine prišli ku mne. Džali sa za ruky a usmievali sa na seba.

,,Môžete nás poslať na miesto, ktoré ste pre nás vybrala." prikývla som a odviedla ich k výťahom. Každý nastúpil do svojho a keď sa dvere zavreli, rohaté hlavy nad nimi ukazovali, že duše ich oboch putujú do prázdnoty.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | Web | 1. března 2017 v 19:19 | Reagovat

Sem napište komČo??? :D To bolo teda pekne hnusné :D Niečo v kútiku duše mi hovorilo, že nemám čakať reinkarnáciu Mayi, aj keď sa zdala ako tá lepšia, no to, že ich pošle do temnoty oboch mi ani len nenapadlo :D :D Sakra, to bolo ozaj dobré :-D Celú túto kapitolku som hltala :D Anime som nevidela, takže nemám poňatia koľko vecí je spätých s anime, ale tento tu počin sa mi strašne páčil a fakt som si čítanie užila :D Aj s napätím a čakaním na výsledok :D Heh, a tá hlavná mrcha je vtipná :D To s tým klobúkom alebo to s jej poznámkou o opitosti nemalo chybu :D Taká vážna atmosféra a ona si z nich robí žarty? :D
Dúfam, že tu bude čoskoro aj druhý diel alebo čo :D Ozaj sa mi to páčilo :) (Aj anime je také dobré? :D)entář :-D

2 M3S M3S | Web | 1. března 2017 v 20:50 | Reagovat

[1]: Anime je naozaj veľmi dobrá, tiež som pri nej len hadala, koho hlavna postava posle kam a mnoho krát ma jej rozhodnutie prekvapilo :D ak budes mat cas, urcite si ju pozri, nie je dlha ale za to velmi putava :D pri prvom diely poviedky som sa inspirovala prvým dielom anime, ale zvysok dalsie pokracovanie bude uz v mojej rézii :D :D :D  a dakujem za komentar Rea :* :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama