Aktuálne poviedky:




.........

8. kapitola - Motýlie krídla

29. ledna 2017 v 21:01 | Paja |  Motýlie krídla
Kapitola, ktorú dneska pridávam je nechutne krátka a sama som na seba za to trocha nahnevaná, ale ide o to, že som na to fakt teraz čas nemala. Skúšky ma celkom dostali a ako náhle skončili skúšky, tak som začala robiť na bakalárke. Takže dúfa, že pochopíte tú krátkosť kapitoly. Na dalšej strane, som celkom spokojná ako to skončilo :D Asi sa vám to síce nebude zdať ako vhodné ukončenie, ale aj tak sa mi páči.
Ako sa dárí vám? :) Všekto ok? :) Bola by som veľmi rada, ak hej :) No prajem vám pekný týždeň a príjemné čítanie a ja naozaj pevne verím, že sa mi podarí ďalšiu kapitolu dať za kratší čas ako túto. :)




Tsubasa sa akurát ukryla za jeden z kontajnerov, keď okolo nej prefrčala hliadka na aute. Dnes to bolo o niečo ťažšie ako zvyčajne. Všetky časti, kde sa nachádzali nejaké klenotníctva alebo predajne a zbierky umenia sa pohybovalo niekoľko hliadok. Určite zvýšili hliadky na žiadosť Interpolu. Usmiala sa. Vychádzalo to skvele. Auto prešlo okolo nej a Cho sa pobrala ďalej. Ešte musela prejsť dve ulice aby sa mohla dostať tam, kde začínala jej nebezpečnejšia cesta. A to sa jej podarilo bez ďalších zbytočných zdržaní. Dneska sa chcela dostať do múzea SAMURAI, ktoré ponúkalo stálu expozíciu samurajských zbraní a kimona. Zvláštne miesto a preto okolo neho nebolo veľa hliadok. Aspoň budem mať pokoj. Došla k budove na opačnom rohu strany a obzrela sa všade. Mala natiahnuté čierne rukavice, elastický rolák a legíny a na chrbte mala batoh, čo najpevnejšie pripútaný k telu. Medzi reštauráciou a budovou vedľa bola asi len pol metrová medzera a cestu ku nej bola zabezpečená múrom. Trocha poodstúpila od múra, posledný krát sa obzrela a rozbehla sa. Z celej sily sa odrazila. Jednou rukou sa zachytila okraja múru, potom aj druhou a vytiahla sa hore. Po budove sa tiahla rímsa široká asi 10 centimetrov, no jej to stačilo na to, aby sa pozdĺž dostala ku jednému rebríkov. Svižne po ňom vybehla nahor na strechu budovy, ktorá bola akurát v rekonštrukcii. Všade ležali naukladané kusy dreva, laty, niekoľko vedier a železných tyčí.

Prešla ku koncu strechy a čupla si ku jej okraju. Pohľadom si premerala medzeru, ktorá ju delila od koncovej budovy, kam sa chystala. Obzrela sa na veci na streche, ak by sa jej podarilo dostať ku oknu a potom tam nejak o dosku uchytiť niečo, na čom by sa mohla spustiť, tak by sa dokázala dostať ku oknu v danej miestnosti, kde je pokazená zámka. Pobrala sa ku latám a našla z nich tú najdlhšiu. Preukladala ostatné laty a vytiahla ju. Zobrala tú najdlhšiu a preniesla ju na miesto, kde pred tým čupela. Oprela ju o kraj strechy a parapet okna oproti. Potom sa vrátila ku veciam a pozerala na čom by sa mohla spustiť, no nič nenašla. Zahryzla sa do pery a hľadala ďalej. Nakoniec zazrela starú záclonu z reštaurácie. Zliezla po ňu a vytiahla ju so sebou na strechu. Po návrate ju zachytila o latku medzi budovami, pevne stiahla uzol. Pevne si uchytila nohu do látky a ďakovala za to, že sa kedysi venovala gymnastike zvanej silk alebo aerial. Teda na hodvábnych stuhách. Vďaka tomu sa jej podarilo dostať ku okienkam na toalete a poľahky otvoriť pokazenú zámku. Prepchala sa úzkym okienkom a skončila balansovaním na predele záchodov. Nakoniec sa potichu dostala na zem a prikradla sa ku dverám. Odchýlila ich a pozerala sa po chodbe. Teraz musela byť veľmi rýchla. Otvorila dvere a nechala si ich otvorené ako únikovú cestu.

Prebehla cez chodbu a dostala sa ku výstavným exponátom. Kimono, ktoré bolo jej dnešným cieľom bolo na nejakej figuríne. Usmiala sa a začala odmotávať obi. To úhľadne poskladala a nechala ho zatiaľ ležať na zemi. Postupne zložila všetky časti a úhľadne ich poskladala. V tom začula nejaké hlasy.
"Nemyslíš, že by sme to mali prezrieť?" Cho zamrela, skamenela a nastražila uši ako len vedela. Nevedela, že sú tu hliadky. Nikdy doteraz tu hliadky nemali.
"Ale prosím ťa, poď si dať ešte jednu partičku. Aj tak je hlúposť, aby niekto vykradol toto múzeum. Kto by už len kradol kimoná?"
"Máš pravdu." Cho neváhala. Zhodila ruksak z ramien. Kimono so všetkými časťami vložila do igelitového vrecka a ten pevne uzavrela. Vložila ho do ruksaka pod starú zeleno sivú športovú mikinu. Z vnútorného vrecka vytiahla vizitku a položila ju pod figurínu. Ruksak zatvorila, hodila na chrbát a počas rýchlej tichej chôdze pripevňovala ku telu. Na to sa zastavila. Pozrela na jedno z veľkých hlavných okien a rozhodla sa zariskovať. Prišla ku nemu. Prehmatala celý jeho okraj aby zistila, či nemá nejaké zabezpečenie privolávajúce políciu alebo strážnikov. Nič nenašla a tak potichu pootvorila okno. Potom sa rýchlo vrátila do toaliet, zavrela za sebou dvere a vyliezla, kadiaľ prišla. Pevne uchopila záclonu, omotala si ju okolo chodila a vyšvihla sa. Lata jemne zavŕzgala a Cho sa modlila, aby to nikto nepočul. Potom zavrela okno najlepšie ako vedela a vyšplhala hore. Odviazala uzol a záclonu nechala padnúť tam, z kadiaľ ju zobrala. Dvihla latu a odniesla ju na miesto. Teraz sa musela ponáhľať. Ak dohrali partiu, tak sa určite išli pozrieť a zistili že niečo chýba. Zlodejka sa hýbala obratne a tak už o pár minút bežala poloprázdnymi ulicami. Skrývala sa pred pohľadmi ľudí a mierila si to ku najbližšiemu metru.

Keď usúdila, že je čas, znova sa strčila do nejakej uličky, zhodila ruksak, vytiahla mikinu, navliekla si ju. Vo vrecku našla dva papiere s nálepkami na textil. Odlepila ich a poprilepovala na legíny. Teraz vyzerali ako bežecké nohavice adidas. Pričom nálepky boli reflexné a dobre viditeľné. Dala si dole rukavice a hodila ich do ruksaku. Ako poslednú vytiahla reflexnú pásku a dala si ju na ruku. Takto pripravený vyšla na ulicu a dala sa ďalej do behu. Po pár minútach začula sirény policajných áut. Keď už sa mali vynoriť spoza rohu, otočila sa a jemným behom mierila k miestu činu. Autá okolo nej preleteli ani sa nepozastavili. Hneď ako zmizli za rohom sa znova otočila a z plnej sily bežala smerom do metra. Tam dobehla udýchaná. Stanica bola skoro prázdna. Cho sa zastavila pri automate na kávu a jednu si kúpila. Bola to výhodná pozícia ak by niekto skúmal kamery, nevidel by na ňu. Kávu vypila, ale pohárik neodhodila do koša na stanici. Keď prišlo metro, pobrala sa rýchlo ku dverám, pričom sa pravou rukou poškrabkala na čele, takže aj keď ju kamery zachytili do tváre jej nevideli. V metre bolo okrem nej len pár ľudí, ktorí si ju nevšímali. U nich na zastávke Cho vystúpila, siahla si reflexnú pásku a strčila ju do vrecka. Vyšla von. Nikde nikoho nebolo, utiahla sa za telefónnu búdku a znova všetky veci poskrývala. V tme a tmavom oblečení sa dostala až ku svojmu domu. Poobzerala sa na všetky strany a tým najväčším tieňom sa dostala ku zadnému vchodu do domu. Otvorila dvere, vošla dnu a zamkla za sebou.
"Zlatko to si ty?" počula mamin hlas z kuchyne. Oddýchla si a stiahli si ruksak z chrbta. S ruksakom v ruke vošla do kuchyne, položila ho stoličku a usmiala sa na mamu.
"Ja som."
"Ako sa darilo?"
"Úspech." Povedala Cho a na to sa jej mama na ňu otočila. Pohľad jej padol na ruksak. Usmiala sa a venovala pohľad aj dcére. Zrazu sa zamračila. Cho nechápala a tak sa pozrela na seba. Na pravom kolene mala legíny málinko roztrhnuté.


Mama jej na to nič nepovedala. Ani otec, no Cho bola na seba aj tak nahnevaná. Nemusela tak vyvádzať. Bol to len malinký kúsok, nemuseli ho ani nájsť. Natrhnuté legíny spálila, takže dôkazy neostali, nemali to s čím porovnať. No teraz mala o jedny gate menej a nemohla si ich ísť kupovať hneď teraz. Ráno sa prichystala do školy. V noci nespala poriadne, pretože sa na seba stále hnevala a tak vyzerala mierne unavene. A tak sa pobrala do školy. Po nočnej krádeži jej úplne vyfučalo z hlavy, že včera sa stala šampiónkou školy v gymnastike. Pripomenuli jej to pohľady žiakov a čím bližšie bola pri škole, tým vrúcnejšie gratulácie a pozdravy sa jej dostávali. Ani na chodbách nemala pokoj, všetci ju zrazu zdravili a poznali. Cho došla do triedy a keď otvorila dvere, ostala stáť v nemom úžase. Celá trieda tam stála nastúpená s veľkou tortou a tým istým transparentom ako mali včera na súťaži.

"GRATULUJEME!" Cho si všimla ako na ňu ľudia na chodbe prekvapene pozreli po tomto výbuchu a tak radšej rýchlo vošla do miestnosti. Cho to veľmi dojalo a nočná chybička bola razom zabudnutá. Tortu narýchlo rozkrájali a každý si vzal jeden kúsok. Jeden však ostal na tanieri. Cho sa poobzerala, no nevedela prísť na to, kto chýba. V triede bola trma-vrma, malo nastať vyučovanie a tak sa všetci usádzali do lavíc. Cho si taktiež sadla a vtedy si všimla, že Nikkova stolička je prázdna.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 29. ledna 2017 v 21:59 | Reagovat

No, síce bola táto kapitola kratšia, ale bola veľmi akčná a mne sa to jej kradnutie páčilo, aj keď nechápem prečo vlastne kradne, ale aj to sa snáď dozvieme.
Nie len ju, ale aj mňa prekvapilo, že si jej spolužiaci vážia jej úspech natoľko, že ju takto krásne privítali s tortou.
No a čo sa týka tých roztrhnutých nohavíc, podľa mňa to polícia nájde, možno dokonca aj jej drahý spolužiak Nikko, no ťažko si to s ňou spoja, keďže ich spálila. Cho je veľmi opatrná a obozretná, no kto vie, či jej tá opatrnosť vydrží pred Nikkom.
No a som rada, že si pridala pokračovanie, veď už sa patrilo! :)
A gratulujem k úspešnému dokončeniu skúšok a teda, si veľmi pracovitá, keď už aj hneď pracuješ na bakalárke. Ja v poslednej dobe som riadne demotivovaná vďaka mojej neochotnej školiteľke, no budem to musieť prekonať a pokračovať ďalej, nech to mám čím skôr za sebou.
Dúfam, že sa pokračovanie tohto príbehu dočkám čo najskôr. :)

2 Paja Paja | Web | 31. ledna 2017 v 12:37 | Reagovat

[1]: Som rada, že si na túto poviedku, ešte niekto po tak dlhom čase spomenul :)
Som rada, že kradnutie sa páčilo, trocha som sa bála, že pokazím ten opis, ale tak hádam sa podarilo no ;)
Cho je obozretná a jej dôvody sa určite dozviete. Čo by to bolo za móresy, keby som to neodkryla? :D
ďakujem za gratulácie ... no bakalárka ... tak začína prihorievať :D viem aký semester mam pred sebou :D a viem aká som zvyčajne lenivá, tak sa snažím s tým niečo robiť :)
Pokúsim sa naozaj čo najskôr :)

3 Rea Rea | Web | 31. ledna 2017 v 20:16 | Reagovat

Jéj, nová kapitolka :) Vždy tu s nádejou chodím, či tu náhodou niečo nepribudlo :-D
Pripájam sa k Citruštekovi a už som ozaj zvedavá na dôvod, pre ktorý Cho vlastne kradne :) Myslím, že z kúsku látky by nemal byť nejaký problém, ak ho neobjaví Niko, ktorý ju možno videl v tých leginách alebo čo :D Aj tak môže maximálne nadobudnúť nejaké podozrenie, keďže legíny si kupuje snáď každé dievča :D Iba že by tam zanechala DNA, ale keď som videla, že si dáva pozor aj na zahadzovanie odpadu, nemalo by to byť fakt také hrozné :D No ty si si pre nás určite pripravila nejakú tú zápletku, takže som fakt zvedavá, že čo z toho nakoniec bude :D Kapitolku som si užila, čítala sa fakt dobre :-P A tortu by som si dala aj ja :( :D
A nakoniec sa tiež pripájam ku gratulácii ku skúškam a prajem veľa šťastia a nervov s bakalárkou :-D

4 Paja Paja | Web | 31. ledna 2017 v 20:35 | Reagovat

[3]: Som veľmi, rada, že si nezanevrela na tento blog, pri mojom slimačom tempe :)
Je skvelé, aké ste nabudené na ten dôvod, dočkáte sa nebojte ;) :) že by bola Cho jediný človek, ktorý by chodil v čiernych leginách ? :) no Boh vie, čo sa mu honí teraz hlavou a kde je ;)
Ja by som si práve teraz dala hocijaké jedlo :D a mnoho koláčov :D ale tak nuž, nemám, tak budem o ňom asi len snívať ďalej :D
Ďakujem pekne za priania :) Je to naozaj o nervy to skúškové :)

5 Tesa Tesa | E-mail | Web | 1. února 2017 v 21:11 | Reagovat

Aaaa toto bola zase skvelá kapitola <3 Som plná napätia a očakávaní... (Aj keď nechápem, prečo by kradla kimoná... Má to niečo do činenia s tým zločinom spred 30tich rokov? Možno ho urobili jej rodičia, keď sú takí benevolentní? Moje konšpiračné teórie si nevšímaj, len ja som vážne zvedavá, tak mi mozog beží na plné obrátky :D)
Neviem, ako veľmi to mohli pokaziť tie legíny... Ale som si istá, že Nikko na niečo príde... Ešte aj nebol v škole. Ach jaj, čo chystá? Niečo tuší? POMOC. Potrebujem odpovede!! Aaaah. :D  :D
Neviem, kedy pribudne ďalšia, kapitola, ale teším sa ^^ (A na dobré sa oplatí počkať. Naozaj skvelo píšeš <3)

6 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 2. února 2017 v 15:18 | Reagovat

Ja som asi paranoidná ako mama Cho lebo ma hneď napadlo pri tom roztrhnutom kuse látky, že: "To nie je dobré, Nikko niečo z toho určite zistí," :D neviem prečo pred Nikkom mám veľký rešpekt ako som mala pred L v Death Note on tiež vždy vyčmuchal všetko :D

Ja som tiež nedávno skončila so skúškovým a síce diplomovku budem mať až o rok ale po pravde sa mi ani moc nechce písať na blog som hnilá :D Želám veľa šťastia s bakalárkou :-)

7 Paja Paja | Web | 3. února 2017 v 19:30 | Reagovat

[6]: Jo, asi som ho urobila priveľmi vševediaceho :) A vnímavého :) Nuž ale aspoň je jej rovnocenným protivníkom :D

Rozumiem tomu, že človek hlivie. Ja by som tiež chcela hlivieť, ale namiesto toho som ochorela :D takže som si pekne dva dni odležala horúčku :D nuž nie vždy to ide ako chceme :D a tak budem musieť zamakať neskôr :) Ale ďakujem za prianie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama