NaRi Bonus 3

7. prosince 2016 v 23:30 | Paja |  NaRi II - Návrat nočnej mory
Ani vy neveríte, čo sem pribudlo čo? :D no ja som nejako prečítala celú svoju poviedku, lebo som na ňu dostala chuť a až potom som si uvedomila, že ja som nedopísala tento bonus, tak som si zaň sadla a ďalšia jeho časť vyšla na tento svet. Verím, že si ešte pospomínate na postavy z poviedky NaRi a že vás poteší tento kúsok z ich povojnového života. Prajem príjemné čítanie ;)


.
.
.
.
.
.
.
......Sedela som v kancelárii a študovala niekoľko žiadostí na moju osobu. Nestíhala som pri tom sledovať čas. V tom sa mi rozleteli dvere a do miestnosti sa vrútil Kroen. Dnes bol po prvý krát pomáhať v Asociácii. Oprela som sa o operadlo.
"Ak ťa takto učia v Asociácii otvárať dvere, tak ti tam asi zakážem chodiť." Hovorila som si skôr pre seba. Kroen, ako väčšina detí v jeho veku, si veľa z mojich slov nerobil.
"Otec telefonoval s Priiným otcom. Už sú na ceste. Onedlho by mali doraziť." Prikývla som a až teraz som si uvedomila, koľko je hodín. Začala som zberať žiadosti zo stola a pripravovať sa na príchod niekoľkých osôb. V tom zazvonil zvonček pri dverách. Trocha zmätene som sa pozrela na Kroena.
"Kedy to telefonoval?" Kroen pozrel na hodinky.
"Asi pred pol hodinou." Akoby do mňa vpálilo sto čertov a Kroen to veľmi dobre videl, lebo sa hneď vypratal z miestnosti, pričom zo sebou skoro zobral aj dvere. "Ahoj Pria!" počula som ešte jeho veselý smiech na schodoch. Znechutene som sa potrela na moju rozhádzanú kanceláriu. Teda pardon, už druhým rokom to bola aj riaditeľňa. Prebrala som ju po otcovi a trocha si ju prispôsobila, no v podstate ostala v rovnakom duchu. Nestihla som odložiť ani jeden stoh papiera, keď sa dvere do miestnosti otvorili. Yuuki mala na tvári stále mladý a veselý úsmev a Kaname za ňou sa tváril ako vždy. Zero doprevádzal ešte Rijen s Takumom a s jemným zaostaním vošiel do miestnosti aj Kaito.
"Ahoj Namada." Pozdravila ma milo Rijen a pobrali sa sadnúť si do jednej časti miestnosti, kde som presne pre tento účel nechala jeden štvorcový stôl obklopený sedačkami a dvomi kreslami. Všetci sme sa pousádzali a ja som sa ku nim pobrala ako posledná. Už keď som v ruke držala ten stoh papierov rozhodla som sa ich aj odložiť. Potom som sa pridala ku nim a sadla si do kresla.
"Vitajte, som rada, že vás zasa vidím."
"Nejak takto to začínalo aj pred rokom, dúfam, že len teraz preberieme aj podstatnejšie veci." Kaito si založil ruky za hlavou.
"Nerob, za suchára tu má byť Kaname." Rypla som si hneď na začiatok posedenia. Aj keď sa môj vzťah s týmto upírom zlepšil, nikdy sme nebolo kamaráti a preto sme nikdy neodolali pokušeniu si do seba pichnúť, alebo si niečo vyhodiť na oči. Ten na to zareagoval nepekným zamračením sa.
"Vidím, že starneš tak rýchlo, že už nestíhaš ani pracovňu upratovať." Nenechal mi to len tak prejsť Kuran.
"Niekedy mám taký pocit, že tieto posedenia robíme len preto, aby mi tvoj večne decký ksicht pripomenul ako starnem."
"Ja zas mám pocit, že to robíme preto, aby sme večne počúvali vás dvoch sa doťahovať." Poznamenala so smiechom Rijen.
"Večné deti." Šomral Kaito. Zachytila som Zerov pohľad. Aj keď sme už obaja mali v tvárach vrásky, nič to neubralo na jeho pobavenom pohľade, ktorý mi venoval. Viem, že aj keď nič nepovedal vychutnával si každé jedno moje rypnutie do tejto osoby. Na pár sekúnd som mala pocit, že tie vrásky zmizli a my sme tam, kde sme boli aj tesne po Veľkej vojne. No potom som len pokrútila hlavou nad tou úvahou. Nič nie je tak ako bolo po veľkej vojne. Po tom čo sa situácia ustálila, tak som so Zerom odišla na univerzitu, kde som si vyštudovala učiteľstvo a Zero len nejaký obyčajný personálny manažment, či čo to bolo. On išiel aj tak na univerzitu, len kvôli tomu, že som tam bola ja. Hlavnými vodcami boli vtedy ešte stále otec s Yagarim a Atorom. Teraz tomu bolo inak. Otec s Yagarim už boli dávno mimo služby a užívali si pokoj, ktorý sa im spolu s nami podarilo nastoliť. Opraty Asociácie prevzal Kaito, Mamoru a Zero, upírsku spoločnosť viedol Kuran s Yuuki, ja som sa stala riaditeľkou Akadémie, ktorá sa uzniesla ako mierová oblasť. Nejaký azyl pre obe strany. Preto sa tieto pravidelné stretnutia presunuli sem, na neutrálnu pôdu. Akadémia sa rozrástla a s pomocou oboch strán sa tu vzdelávali upíri, ľudia a aj lovci. Asi štyri roky dozadu sa Akadémia stala miestom, kde sa verejne priznala existencia upírov. Bol to malý krôčik, ktorý sme spravili pre uznanie existencie upírov v šírom svete. Zatiaľ sa všetko vyvíjalo priaznivo pre stálu koexistenciu. Netvrdím, že nenastali nijaké problémy, tie sa nájdu vždy, ale postupne sa nám darí tvoriť to, čo si otec niekedy prial. Rijen s Takumom tu boli z rovnakého dôvodu. Rijen tri roky po vojne začala hľadať a zoskupovať upírov, ktorý boli pred tým ľuďmi. Znova založila Spolok, ktorý sa do dnešnej doby rozrástol do takej miery, že mohol tvoriť rovnako silnú opozíciu týmto trom stranám. Po nekonečných prieťahoch jej to vyšlo a teraz Spolok predstavoval ohromne veľkú sieť podpory. Išlo o mnohé komplexy budov, ale aj vzťahy na svet ľudí a svet upírov. V konečnom dôsledku zohral práve Spolok výrazný prostriedok pre upíriu existenciu vo svete a jej prijatie. A tak sme sa každý rok, mimo mimoriadnych okolností, stretávali a rokovali o nasledujúcich krokoch.
"A teraz by sme už mohli prejsť k vážnym témam." Prehovoril znova Kuran.
"Tu niekto žartoval?" opýtal sa so smiechom Kaito a už to vyzeralo, že naša debata sa zvrhne tak ako aj minulý rok, kedy sme sa prvú pol hodinu len doberali.
"Myslím, že tento rok, by sme už mali konečne uzatvoriť dohovor o začleňovaní upírov zo Spolku do Akadémie." Navrhol taktne Ichijou a tak sme predsa len dostali ku dneskajšej hlavnej téme. Už tri roky sme pracovali na tom, aby sa upíri z Rijeniného spolku dostali do Akadémie ako právoplatní žiaci. Doteraz to neprešlo, pretože upíri aj Asociácia boli proti. No bola som rozhodnutá to dneska s Rijen dotiahnuť dokonca. Nevenovali sme tomu toľko času na to, aby sa to celé teraz zrútilo ako domček z kariet. A tak sa začala trojhodinové jednanie. Nakoniec sa nám podarilo návrh presadiť s tým, že sme urobili kompromisy na oboch stranách. Od ďalšieho roku sem budeme môcť prijať ďalších študentov a Akadémia sa znova rozrastie. Tento víkend som mala spolu s otcovou pomocou ísť ešte na jednanie ohľadne odkúpenia pozemkov pre rozšírenie jej areálu. Ako som vravela Akadémia sa rozrástla a rovnako vytvorila širokú edukačnú sieť.

Rokovanie skončilo a my sme úplne unavení ostali sedieť na sedačkách a ticha sa na seba dívali. Zrazu sa všetky upírie oči otočili na dvere do mojej kancelárie. Zero vystrelil zo sedačky a prudko otvoril dvere. Oči mi padli na Kroena s Priou, ktorí stáli za dverami s nevinným úsmevom a občerstvením v rukách.
"Myslíte si, že aj tento rok vám toto prejde?" opýtala sa karhavo Yuuki. Minulí rok totiž potichu odpočúvali o čom sa tu hovorí a potom sa to snažili zakryť tým, že doniesli občerstvenie.
"Čo vás to tí rodičia naučili za móresy?" zo žartom na nás pozrel Takuma na čo ho Rijen so smiechom štuchla pod rebrá.
"No dobre, nechajme to tak, aj tak už je dosť hodín." Poznamenala som nakoniec unavene. "Vybavili sme čo sme chceli, takže by sme to mohli rozpustiť ak sa nenahneváte, ešte musím dokončiť nejakú prácu." Na to sme sa všetci pobrali dole, kde sme ich chceli vyprevadiť ku dverám. Ako sme prechádzali okolo kuchyne Ichijou s Rijen zastali a prekvapene pozerali dnu. Zastala som si za nimi a taktiež ma prekvapilo čo som videla. Drao držal Yunu za ruku a niečo jej rozprával na čo sa ona zasmiala a nevedela z neho spustiť oči. Hneď mi došlo koľká bije.
"Kto tu vravel niečo o výchove?" poznamenal tento krát Kaito na čo ho Ichijou aj Zero prebodli pohľadmi a keby tak vedeli vraždiť, tak už medzi nami nie je. Ja som sa pozrela s Rijen na seba a len sme sa usmiali. Na to si nás deti všimli a Yuna celá červená si vymanila ruku z Draovej. Ten sa následne tiež otočil.
"Už ideme?" akoby sa nič nedialo. Rijen prikývla a všetci sa išli obliecť. Yuna spoza mňa Draovi len zamávala a dúfala, že si ju asi nik ďalší nevšimne. Zerovi to však neušlo a po celý čas potom zazeral po Draovi. Uštipla som ho do ruky aby prestal a keď sme ostali sami, tak som sa ku nemu otočila. "Nechaj ich tak. Ani mi sme neboli lepší." Zero sa na mňa zahľadel a potom sa ku mne sklonil. Aj napriek veku sa lásku a vášeň medzi nami nestratila a jeho dotyky ma vždy dostali do varu.
"A ani nie sme." Zašepkal mi do ucha.
.
.
.
.
.

.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | Web | 9. prosince 2016 v 11:35 | Reagovat

Zlatý bonus :) Je zaujímavé čítať takéto útržky zo života hlavných predstaviteľov, aj keď je vlastne poviedka už ukončená :) Vždy ma bavilo, ako si vedela vystihnúť Kanameho :D Proste to bola taká sympaticko-nesympaticko Kanameovská postava :D
Chápem, že ti táto poviedka schádza, veď si ju písala tak dlho, a úplne to cítim ako ty :) Tiež som bola rada, keď som videla, že uvidím niečo ďalšie zo života Namady a hlavne Zera ♥♥♥ Zdá sa, že deti nespadli ďaleko od stromu rodičov :D :D (Rejuška trochu skomolila ľudovú múdrosť :D)

2 Paja Paja | 9. prosince 2016 v 13:00 | Reagovat

[1]: Reuška to ale aj popri skomolení povedala veľmi presne :D Pretože áno, deti pobrali mnoho, hlavne z Namadinej povahy :D Ale musela som im proste dať Zerove očká :D :D hej je pravda, že táto poviedka mi vážne chýba... a dosť narcisticky ju považujem za moje najlepšie dielo... hlavne jej druhú sériu :)

Som rada, že vás to teda nenudí a len dodám, že pripravujem pokračovanie bonusu, ktoré vyjde budúci týždeň :D

Ďakujem za prečítanie :)

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 15. prosince 2016 v 23:26 | Reagovat

Samozrejme, že si pamätám na postavy :D Akoby som mohla zabudnúť, veď toto ja považujem za canon verziu Vampire Knight :D
Veľmi pekná časť, milujem keď sa rýpe do Kurana :D
vidím, že nám vzniká nová láska a tá posledná Zerova veta sa mi neskutočne páčila :-)

4 Paja Paja | 18. prosince 2016 v 12:22 | Reagovat

[3]: Hohoho... toto vždy tak rada čítam :D Ja rada píšem o rýpaní do Kurana :D vždy sa pri tom zabavím.. asi aj viac ako vy, lebo ja si v hlave vytvorím veľké množstvo takých scén a použijem len tie najlepšie :D
Joo... Zero sa v mojej poviedke stal neskonale výrečným :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama