KARAS 13

8. prosince 2016 v 8:00 | M3S |  KARAS







Nevedela som, či sa mám smiať, alebo plakať. sedel tma tak zmorene. Keby som si odmyslela tú prázdnu fľašu, vyzeral by rozkošne. Nemohla som ho nechať vonka, bola zima a on mal na sebe len tú svoju tenkú koženú bundu.


,,Ron ?" no on nič, zatriasla som ním, no ani to nepomohlo. Zašla som do kuchyne, namočila si ruky do studenej vody a ovlažila mu tvár. Troška som ho poplieskala po líach, na čo sa konečne prebral.


,,Ron, čo tu robíš ?"


,,Aaaa Karas, už si doma ? Kde si bola tak dlho, bola mi už zima. Ešte že som mal ..." pozrel sa na prázdnu flašu vo svojej ruke. ,,....aaa už nemám."


,,No poď, ideme dnu, tu ostať nemôžeš." Prehodila som si jednu jeho ruku okolo krku a snažila sa ho dostať na nohy. ,,Tú fľašku tu nechaj!" povedala som mu prísne keď som videla, že sa po ňu naťahoval. ,,Aj tak si už jej obsahu dal pekne zabrať." Nemyslela som to ako výčitku, no on vystrúhal urazenú grimasu.


,,Chcel som ísť za tebou. Chýbala si mi, dokonca som plakal v sklade." Dotrepala som ho do obývačky a posadila na gauč. ,,Rozhodol som sa, že pôjdem za tebou, viem, že som nemal prísť nacenganý, ale nemal som odvahu, bolo mi blbé, sa len tak zjaviť čo sme sa dva týždne spolu nebavili a tá fľaška sa na mňa tak pekne usmievala."


,,To je všetko pekné, ale prečo si sa musel tak spiť?" Ron na mňa vystrúhal ksycht malého šteniatka, ktoré práve rozhrabalo kvetináč a tým najnevinnejším hláskom odvetil.


,,......... Fakt sa pekne usmievala." Len som prevrátila očami a zašla do izby po deku, aby som ho zakryla. Bol studený ako ľad, bohvie, ako dlho tam vonka sedel. Predsa len, bolo neskoro večer a ja som bola celý deň mimo domu.


,,Dúfam, že si neprišiel na aute."


,,Nie, prišiel na ferari." Bolo mi jasné, že z neho v tomto stave nedostanem žiadnu zrozumiteľnú odpoveď. ,,A ty si bola kde ? Včera si skončila práci skôr ... aj môj brat skončil skôr .... skončili ste spolu ...." zamyslene sa zadíval do zeme tá veselá opilecká nálada bola v tom momente preč. Zmeravela som ako socha. Snáď sa nedozvedel o tom, že ja a Bruno .... nemal z kadiaľ. Ja by som mu to nepovedala a jeho brat by sa tiež s niečím takým nechválil. No na druhú stranu, sám Bruno povedal, že chce Rona naštvať. Kvôli čomu ale mal také úmysly? Vždy sa mi zdalo, že spolu vychádzajú dobre. Ale asi to je len na oko pre zamestnancov. Snažila som sa v hlave dať dokopy nejakú odpoveď, ktorá by Rona upokojila, že sa medzi mnou a jeho bratom nič nestalo, len sme skončili naraz, lebo ja som robila denku, no nebolo treba. Keď mi pohľad znova padol na Rona, mal zas zavreté oči. Zaspal. Odľahlo mi.


Zhodila som zo seba mikinu a napochodovala do kúpeľne. Chcela som si dať sprchu a troška sa zohriať, no hlavne zmyť zo seba ten make up. Pod umývadlom sme mali vedro, to som pre istotu položila Ronovi k nohám a naložila sa do vane. Už keď som sa vyzliekla a ponorila sa do vody, dvere sa rozleteli a Ron sa hodil tvárou rovno do záchodovej misy. Prišlo mu zle. Bolo mu jedno, že som tam aj ja a vidím ho ako zvracia. Chytila som za hlavu. Toto sa naozaj môže stať len mne, no prišlo mi to vtipné. Celá táto situácia bola smiešna. Ron zareagoval na môj smiech.


,,Prepáč." Povedal keď uvidel, pri akej príležitosti urobil nálet do kúpeľne.


,,Pri nohách som ti nechala vedro."


,,Nevšimol som si." Hovoril už triezvejšie. Tým, že mu prišlo zle o seba dostal všetok alkohol a ostal mu len bolehlav. Pár krát ho ešte naplo, ale aspoň nebol opitý.


,,Ak mi dáš minútu, vyleziem von a urobím ti šumienku na žalúdok."


,,Ja nebudem dívať, prepáč, ale asi sa nepohnem." Najprv som si nebola istá, či to riskovať, ale bol v stave, kedy ho moja nahota zaujímala asi najmenej. Zabalila som sa do uteráka a na si dala ešte župan, aby som uterák mohla hneď na to použiť ako turban na mokré vlasy. Prekročila som Rona a v kuchyni vyhrala zo skrinky šumienku a rozrobila ju s vodou. Doniesla som ju Ronovi a on ju vypil na jeden krát.


,,Malo by to zaúčinkovať rýchlo, aspoň ťa už nebude napínať. Keď ti bude lepšie, zakrič na mňa, budem vedľa. Uložíme ťa spať." Dala som sa na odchod, no chytil ma za ruku a stiahol k sebe.


,,Viem že opretý o záchod nepôsobím ako romantik, ale ostaň pri mne prosím."


Sadla som si teda k nemu na dlážku a oprela sa mu hlavou o rameno. Jednou rukou sa ma snažil objať, no bol tak dokrútený, že ma nakoniec len držal za pás a pritisol k sebe. Dlážka bola ale studená a mne začala byť po chvíli zima. Ron videl že sa trasiem, a tak sa s vypätím všetkých síl postavil a zavelil, že idem pod deku.


Čudovala som sa, že nie je unavený ani nič podobné. Navrhla som, aby sa zakryl dekou on a ja som vybehla do svojej izby sa lepšie obliecť. Natiahla som si len tielko, pyžamové dlhé nohavice a cez ramená prehodila prehodia najstaršiu mikinu čo som mala. Keď som sa ale zazrela v zrkadle, vyzeralo to zle. Tak som sa vykašlala na mikinu a zišla dole. Na tvári som mala ešte troška tieňov a riasenka mi pod očami urobila čierne monokle. Odlíčila som ich a išla skontrolovať pacienta. Nespal. Prečo nespal ? veď jeho telo práve zažilo veľký šok, mala by sa regenerovať.


,,Šla si sa obliecť, aby t nebola zima a vrátiš sa akoby ste tu mali 30 stupňov."


,,Tebe teraz bude väčšia zima ako mne." Ron sa zahanbene pozeral pred seba, mimo mňa. Ja som sa len zasmiala a prisadla si k nemu na gauč. Zapla som telku, nech niečo v pozadí hučí a nech nie je také trápne ticho. Hlavou mi prebehla spomienka na to, ako to skončilo keď sme tu takto pri filme spolu sedeli naposledy a zalial ma rumenec.


,,Viem na čo myslíš, neboj sa, o nič sa nepokúsim." Zahundral si popod nos.


,,Na to som nemyslela." Zaklamala som, určite mi neuveril. Poznal ma až príliš dobre, ale tentokrát som bola iniciatívna ja. Šuchla som sa k nemu bližšie, dala mu pusu na pery a uložila sa mu hlavou do lona. Nebol to nič moc výpad, ale stačilo mi to. Nebolo mu dobre, aj tak by z toho nič nebolo. Začal ma hladkať po vlasoch, a keď jeho ruka ustala, bolo mi jasné, že zaspal. Zdvihla som sa, pomaly ho položila, zakryla dekou a dala mu pusu na čelo ako malému dieťaťu. Sadla som si k nemu a dívala sa na neho ako spí, až som nakoniec zaspala aj ja.


Keď som sa ráno prebrala, bolo osem hodín a Ron stále spal. Potichu nech ho nezobudím som zašla do kuchyne a rozmýšľala, čo by som mohla spraviť na raňajky. Nemalo by to byť nič ťažké, keďže Ron bude mať žalúdok ako na vode, no nič mi nenapadlo a tak som sa pustila do varenia vývaru. Začala som čistiť zeleninu, no vtom mi niekto zozadu zašiel rukami pod tričko. Strašne som sa zľakla, pretože som nepočula, že by sa Ron prebudil, no on ma stisol tak pevne, aby som mu ani nechtiac neublížila.


,,Zľakla som sa."


,,To som nechcel." Odhrnul mi vlasy z krku a vsadil mi naň bozk. Myslela som, že sa rozpustím.


,,Šteklíš ma vlasmi." Na to ma prestal bozkávať a miesto toho si položil hlavu na moje rameno. Bol taký horúci a až mi bolo horúco ako ma celú zvieral v náruči.


,,Čo robíš?"


,,Niečo, čo budeš v tomto stave schopný zjesť."


,,Och ... no .... k tomu včerajšku." Pustil sa ma otočil ma k sebe, aby sme boli k sebe tvárami a videli si do očí. ,,Vďaka, že si sa na mňa nevykašlala."


,,To je samozrejmosť." Odvetila som a chcela sa otočiť spať k zelenine, pretože som považovala debatu za ukončenú, no nebol koniec. Znova ma k sebe otočil, no nič nevravel. Vtom som si všimla, že má krvavé hánky. ,,Čo sa ti stalo na ruke ?"


,,Asi som sa s niekým pobil, keď som sa opil. Nepamätám sa." Odpovedal mi tak pohotovo, že aj blbcovi by bolo jasné, že si vymýšľa a presne vie, z čoho to má. Zmocnil sa ma pocit viny. Možno sa pobil s bratom kvôli mne a potom sa opil. Pravdepodobne ani nechcel ku mne prísť, no v alkoholovom opare som mu začala chýbať a keď som nebola doma, rozhodol sa ma počkať a zaspal na verande.


,,Nechcem sa o tom baviť, stalo sa a aj tak, nemala som na výber."


,,Nemala si na výber ?" začala sa ma zmocňovať panika. On to o mne a o svojom bratovi asi nevie a ja som sa prekecla. ,,O čom to hovoríš Karas ?"


,,A o čom ty?"


,,Mal som na mysli to, že som nemal dôvod sa na teba nahnevať a rozprávať sa s tebou. Zachoval som sa ako malé decko. Ak som mnou nechceš byť nemal som ťa do ničoho tlačiť, moje city sú môj problém a ak ich neopätuješ nebudem ti ich vnucovať."


,,Aha." Do čerta !! Do čerta !!


,,A o čom si hovorila ty ?" oprel sa za mnou o linku oboma rukami a tak ma uväznil, nemala som kam ujsť. ,,Minule si nemohla odísť z placu tak ako si chcela a ponáhľala si sa do šatne. Podľa toho, čo si mala oblečené keď si z tade vychádzala sa ani nečudujme, že si potrebovala viac času na prezlečenie ale skôr by ma zaujímalo, prečo si sa tak obliekla. Ty vôbec nepreferuješ tento štýl obliekania a nechcem byť hrubý, ale vyzerala asi dosť lacne ak vieš čo mám na mysli." Zčervenela som, oblial ma studený pot, podlomili sa mi kolená, bola som modrá, zelená, kedajaká .... ak by som otvorila ústa zakoktala by som sa, čo by nevyznelo dobre. Ak ostanem mlčať, vysvetlí si to ako súhlas s jeho podozrením. Niečo ale urobiť musím. Prešla som do obrany.


,,Z čoho ma tu vlastne obviňuješ ? To sa ma fakt dotklo ! máš pravdu, nie je to môj štýl, ale išla som sa von zabávať ! A bolo to akurát vtedy, keď medzi nami došlo k tomu nedorozumeniu .... chcela som si len prevetrať hlavu." Iste, chabé a navyše hnusné, obvinila som ho neprávom a navyše z niečoho, čo ani nie je pravda. Trápilo ma ako to v ten večer dopadlo to áno, ale snažila som sa na to nemyslieť tak že som sa radšej učila a tak zamestnala myšlienky. Ron vyzeral skleslo, uveril mi.


,,Prepáč. Ja len .... Bruno sa tiež v poslednej dobe správa inak, mám pocit, že ho strácam, akoby to už ani nebol on. Prehnane som reagoval, záleží mi na tebe a ja
som myslel hneď na to najhoršie čo by sa mohlo stať."


Najhoršie čo by sa mohlo stať sa už viac-menej stalo. Odľahlo mi. Stratil podozrenie a objal ma ako ospravedlnenie. Pocit viny vo mne ale ostal a zaryl sa o niečo hlbšie ako bol. Necítila som vinu voči mojej mame, teraz už aj voči Ronovi. Keď ho takto chránim od pravdy klamstvami, som preto zlý človek ? Nezaslúžim si ho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | Web | 9. prosince 2016 v 11:23 | Reagovat

Chudák Ron :( Začína mi ho byť čím ďalej tým viac ľúto... Keď si to vezmem z jeho uhla pohľadu, je naozaj škaredé, že aj teraz po tom všetkom sa s ním Karas takto zahráva... Myslím to, ako mu dala bozk a to všetko :( Proste, chlapec sa ešte viac zamiluje a nakoniec bude mať zlomené srdce. A potom ešte stratí aj brata :( Keďže bude nasratý aj na neho.
No ako fanúšik poviedky im fandím :D Iba viem, že raz mu to Karas povie alebo sa to nejako dozvie a bude zle nedobre :D Ach...
Z tejto poviedky by mohol byř aj seriál normálne :D Iste by mal vysokú sledovanosť :D Joj som zvedavá čo bude ďalej :(

2 M3S M3S | Web | 9. prosince 2016 v 21:27 | Reagovat

[1]: no nezasluzi si to, ale ani ona mu nemoze povedat pravdu :D inak, asi by som to aj chcela vidiet v serialovej podobe :D nechcem vyzerat namyslena, ale mohlo by to byt zaujimave :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama