KARAS 12

7. prosince 2016 v 8:00 | M3S |  KARAS







Bruno Kan. Môj šéf a brat chlapca, ktorého milujem. A ja som s ním spala, respektíve on so mnou. Celá tá hra, že Bruno je Ron (keď som ešte nevedela, že je to Bruno) bola preč, ba čo viac, z celej tej situácie mi bolo snáď horšie, ako keď som si toto zažila prvý krát. Budem potrebovať veľmi dlhú sprchu.

V sobotu ráno mi došla správa od Bruna, že na víkend mám voľno, lebo sa príde zaúčať nová výpomoc, takže bude robiť moju smenu. Nevedela som, či to voľno brať ako poďakovanie za včerajšiu noc alebo naozaj zaúčal nové dievča. No moja radosť z oddychu dlho netrvala, o dve hodiny na to mi zas volala Ayri, či by so mnou nemohla stretnúť. Aj keby som povedala nie, dojde ku mne domov, radšej som teda súhlasila. Dala som si teda raňajky a pobrala sa za ňou.

Kývala na mňa už z druhého konca ulice, akoby sme boli najlepšie priateľky, ktoré sa dlho nevideli. Nemala som chuť ani náladu na tie jej cukrové rečičky a ona to na mne videla, takže sa prestala pretvarovať.

,,Bude to už mesiac čo si v mojom tíme a tak mi napadlo, že ťa zoznámim so zvyškom."

,,A to už na čo ?"

,,Podmienkou zmluvy je, že o tom, čo robíš, nesmieš nikomu povedať. No nepadlo by ti vhod o tom občas s niekým prehodiť pár slov ? S niekým, kto je tiež viazaný mlčanlivosťou, no pred tými, ktorí sme v tom spolu môže hovoriť otvorene." Trafila klinec po hlavičke. Keby mi to možno nepovedala, ani by som si neuvedomila, aká som v tomto smere opustená. Každý môj problém som vždy preberala som Sorou a Nanao, veď sme sa poznali od škôlky, poznala som aj mená všetkých ich škrečkov. Spolu sme ich aj pochovávali a o tom, čo ma poslednú dobu najviac ťažilo som im povedať nemohla.

,,Fajn, možno mi to padne vhod." Ayri sa potešila. Tentokrát to ale nebola predstieraná radosť. Na malý moment mi to prišlo, akoby jej na mne kúsok záležalo, no keby si k nám vypestovala nejaký citový vzťah, asi by znášala oveľa horšie to, čo sa s nami deje keď za sebou zavrie dvere.

Viedla ma cez niekoľko uličiek, až sme zastavili pred vysokou šedou budovou s malými oknami, ktoré však boli len od druhého poschodia. Prešli sme cez veľké drevené dvere do chodby s modrými stenami. Na jej konci bol výťah, ktorým sme sa odviezli na siedme poschodie. Čakala by som, že keď sa dvere od výťahu pred nami otvoria, že nám poskytnú cestu na ďalšie chodbu, no ocitli sme sa v jednej obrovskej miestnosti plnej vešiakov s najrôznejšími kostýmami vo všetkých farbách, veľa z nich boli aj v zlatej alebo striebornej farbe. Uličky v miestnosti boli tvorené stolíkmi, ktoré som doposiaľ videla len vo filmoch o slávnych kabaretných hviezdach, čo majú najmenej 4 šuplíky a ich základ tvorí veľké zrkadlo orámované svetielkami hneď oproti malej taburetke a samotný stolík je preplnený šminkami, voňavkami a štetcami. Takmer pri každom sedelo nejaké dievča, niektoré v mojom veku, iné aj staršie. Každá hneď zdravila Ayri natešená, že ju vidí. Vládol tam chaos, dokonca som sa 4x potkla o nejaký pár topánok, ktoré sa všade váľali po zemi.

,,Skarlet, poď sem." Ayri zavolala na dievča, ktoré práve pomáhalo druhej do šiat. Zapla jej zips na chrbte a podišla k nám. Bola vysoká ako ja, mala fialové polodlhé vlasy a na sebe takmer nič, len čierne kraťase s modrou podprsenkou. ,,To si už akože oblečená?" spýtala sa jej Ayri keď už bola Skarlet pri nás.

,,Nie. Toto je len základ. Dneska pôjdem za bosorku." Zasmiala sa, z najbližšieho stola vzala veľký čierny špicatý klobúk a nasadila si ho na hlavu.

,,Vezmi si k tomu tie vysoké čierne čižmy."

,,Ako inak." Potom jej pohľad padol na mňa. ,,A kto je toto malé chúďatko?" chcela som sa uraziť, lebo jej narážka určite patrila mne, no uvedomila som si, že tak naozaj pôsobím.

,,To je jeden z našich najnovších skvostov." Ayri ma zdrapila za plecia a presunula pred Skarlet ako kus mäsa divej mačke.

,,Nevodíš sem nováčikov, prečo je tu ona ?"

,,Je výnimočná. Ukáž jej to tu a priprav ju na najbližšie predstavenie." Skarlet si ťažko povzdychla, no súhlasila. Mávnutím ruky mi dala pokyn k tomu, aby som ju nasledovala. Po ceste postrhávala z vešiakov pár vecí a kopla do niekoľkých párov topánok kým jej jedny nepadli do oka.

,,Máš 35ku, však ?" prikývla som a topánky mi skončili v rukách. Boli to zas nejaké nevkusné vysoké ihly, ktoré sa trblietali ako diskoguľa. ,,Tváriš sa, akoby ťa mali tie topánky zjesť."

,,Prepáč, ja len že tento druh obuvi veľmi neobľubujem."

,,Zvykneš si." Predrali sme sa ešte pár ,,uličkami,, kým sme konečne našli voľné miesto aj pre mňa. Skarlet si sadla oproti mne, chrbtom k hnedovlasej babe prezlečenej pre zmenu za mačku.

,,.....myslela som, že ma tak načisto drbne."

,,Čo si zasa urobila ?" Skarlet očividne brunetku poznala, lebo sa akoby nič zapojila do rozhovoru, ktorý viedla s čiernovláskou.

,,Ja ? To ten plešatý dedko."

,,Má len 32 a dal sa ostrihať dohola. Vieš kto má dedka ? Rya. Ten pán má môj úprimný rešpekt. Byť v jeho veku hrám golf na vidieku."

,,Byť v jeho veku predávkujem sa liekmi." Dievča ktoré na reakciu Skarlet reagovalo bola zrejme zmieňovaná Rya. Bola to tiež brunetka, keby nemala obuté štekle je možno o pol hlavy odo mňa vyššia. ,,Keď ti niekto kockou ľadu prechádza po bruchu ešte to je znesiteľné. Neviem prečo sa stále sťažuješ Hena."

,,Neuveríte ale, čo sa stalo minule mne." Čiernovláska sa začala smiať a robilo jej značný problém sa ukľudniť, aby mohla rozpovedať svoj príbeh. ,,On .... On ....Syn sa ho pýtal, prečo si vzal maminku."

,,A?"

,,Bol prekvapený z toho, že ani to dieťa to nechápe." Všetky baby okolo spustili strašný rehot a ja som nevedela, ako reagovať. Bola som tam ako hodená medzi žraloky, ktoré si ma zatiaľ nevšimli.

,,Baby, toto j naše nové zverené žieňa, máme jej vymyslieť niečo na seba." Všetky na mňa upreli zrak, cítila som sa ako pod mikroskopom.

,,Volám sa Karas."

,,Pekné meno." Pochválila ma Rya a Skarlet sa na mňa usmiala. Spoločne mi vybral oaj pekný outfit. K lesklým topánkam zvolili jemne perleťové šaty, tiež mierne trblietavé a vlasy mi vypli dohora, konce troška natočili. Trápili sa so mnou dlho, vonka už bola tma, ale ten čas mi tak nejak rýchlo odsýpal. V ich spoločnosti mi bolo ozaj dobre. Nebola som sama. Počúvala som ich zážitky z večerov s klientami. Očividne to už robili dlhšiu dobu. Skarlet si ma posadila oproti sebe a zamyslene si ma premeriavala.

,,Hodili by sa ti červené tiene, dám ti do nich troška lesku a zvýrazním ti aj obočie. Špirála a linka tiež nebudú odveci."

,,Môžem sa ťa niečo spýtať?" Skarlet si zatiaľ pripravovala veci na môj make up a aj keď vyzerala že ma ignoruje, počúvala a prikývla mi. ,,Ako to vydržíš? Ako takto môžeš fungovať?" nemusela som otázku rozvíjať, presne vedela, na čo narážam.

,,Zvykneš si. Keď nemáš na výber. Práca ako práca. Pozri sa okolo. Rya, Hena, Kloud ... prišli sme sem naraz, možno aj preto sme jediné, čo si tu navzájom rozumejú. Ostatné baby idú samé za seba. Je to na zbláznenie." Natočila mi tvár do svetla a začala mi na viečko nanášať prvú vrstvu tieňov. ,,Ale máš pravdu. Sama neviem, ako je vôbec možné, že sme sa psychicky nezložili. Nie je to jednoduché. Hlavne keď si tu dlhšie a máš rozsiahlejšiu klientelu. Ak si pekná, je toho viac." Otočila mi hlavu na druhú stranu a začala farbiť druhé oko. ,,Je to takmer pol roka. Pravidelných klientov mám 8, to je tak 16 večerov do mesiaca. Niekedy viac, stále chodia noví. Najhoršie je keď máš tak plný rozvrh, že ti neostane nič iné len vziať viacerých za jeden deň, niekedy aj naraz. Proti gustu žiaden dišputát a ja mám aspoň skôr pokoj." Kázala mi nechať zavreté oči a pustila sa do obočia. ,,Keby sme si z toho nerobili srandu, nevydržali by sme to." Keď som sa pozrela do zrkadla, nespoznala som sa. Bol zo mňa iný človek. ,,Čo na to povieš?"

,,Je to nádhera."

,,Ďalšia výhoda, vyzeráš vždy pekne. A keby aj nie, my to zariadime tak, aby si bola pekná. Ale tebe to netreba, len som vylepšila dokonalé." Skarlet mi dala pusu na čelo, vzala si svoj bosorácky klobúk a vysoké čierne čižmy, ktoré jej odporučila aj Ayrin a doplnila to čiernym sakom končiacim nad krížami. ,,Musím ísť, mám klienta, ak chceš, môžem ťa hodiť do mesta." Nebránila som sa. Vonka bola tma, nevedela som ani kde som, takže taxík by som ťažko volala. Nakoniec ma Skarlet doviezla až pred dom. ,,Predpokladám, že nabudúce už budeš mať klienta z Tartarosu."

,,Tartarosu ?" nechápavo som sa kukla na svoj odvoz keď sme zastavili pred mojím domov.

,,Tak voláme tú budovu, kde si dnes bola. Nie je len naším domovom, no vodia sa tam aj klienti. Ty si v branži len mesiac, možno máš prideleného zatiaľ len jedného klienta. Keď budeš pracovať v Tartarose, bude to o inom." Nemo som na ňu čumela a nemohla uveriť, čo mi rozpráva.

,,Ty tam aj bývaš ?" moju otázku ignorovala a miesto toho ma vyhnala von, ponáhľala sa a ja som ju už nechcela zdržovať. Stála som chvíľu na chodníku a dívala sa, ako jej auto mizne za rohom. Bola dosť zima, bola som rada, že som sa nenechala od Heny nahovoriť, aby som domov šla v šatách, čo mi dali a pred odchodom sa prezliekla, inak by som zamrzla. Vytiahla som kľúče z vrecka mikiny a po ceste ku dverám hľadala ten správny. Pohľad som mala upretý viac-menej do zeme a bola už tma, na verande sme nemali svetlo a tak som nezbadala, že pred mojimi dverami niečo je a zakopla som. Našťastie som bola blízko dverí a zachytila sa ne skôr, ako b som stihla padnúť.

,,Do čerta." Zahrešila som a odomkla s úmyslom, že zápalim svetlo v chodbe ktoré mi verandu osvetlí a ja prídem na to, čo za záhadný predmet ma takmer zabil. Zažala som, hodila som kľúče na stolík v chodbe a otočila sa. Najpr som zbadala len topánku.

,,Čo som sa o ne dneska už nenapotkýnala dosť ?" vtom mi ale napadlo, čo by pred naším domov hľadala mužská topánka. Topánka, ku ktorej patrila aj nejaká noha, no jej majiteľa som nevidela, pretože sedel za rohom. S malou dušičkou som vykukla spoza dverí, stále v priestore bezpečia chodby. A tam, opretý o zábradlie sedel na zemi na spiaci Ron so zvesenou hlavou a v ruke držal prázdnu fľašu od brandy.



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | Web | 9. prosince 2016 v 11:11 | Reagovat

Jo, Karas :D Si v peknej riťke :D (Narážam na prvý odsek :-D)
Hm... Tak Karas si nachádza nové kamarátky :) Som zvedavá, čo ju čaká v tom Taratose, ale v kútiku duše dúfam, že sa ešte poslednýkrát nestretla s Brunom :-D Rejuška je proste zlá! :D
Tie dievčatá vyzerajú v pohode, snáď sa časom nezenia na nejaké harpye :D A pekný obrázok tej s klobúkom :D Tuším sa volala Skarlet :D
Som zvedavá, ako dopadne stretko s Ronom :) Očividne sa chcel zmieriť, ale ktovie ako bude reagvať Karas :D A možno ktovie ako bude reagovať aj on, keď ju uvidí tak pekne nalíčenú :)

2 M3S M3S | Web | 9. prosince 2016 v 21:09 | Reagovat

[1]: no len este troska pobosoruj, mozno sa ti to splni :D :D :D :D :D tebe nestaci ako sa zle kvoli tomu citi, este jej naloz :D :D :D ano, si zla :D :D :D

jj dobre si pamatas, hej tie baby by jej mohli byt dobra opora ked uz robi to co robi :D :D a su kolegyne v podstate :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama