KARAS 11

5. prosince 2016 v 23:37 | M3S |  KARAS


Znova po dlhšej odmlke, ktorá bola spôsoená povinnosťami do školy znova pridávam novú kapitolku. Dneska mám za sebou náročnú prezentáciu seminárnej práce, ktorú sme našťastie zvládli na plný počet bodov odprezentovať a učiteľ nemal slov na to, aké sme boli dobré no o týždeň ma čaká ďalšia a tak som si chcela napískať niečo jednoduchšie. Snáď sa vám bude ďalší diel páčiť :)

Vaša M3S



Zmluva s Ayri bola robená na mesiac, skôr som od nej nemohla odstúpiť. Po mesiaci som sa mala rozhodnúť, či u nej ostanem a predĺžim ju, alebo odstúpim a už s ňou nebudem mať nikdy nič spoločné. Moja spoločnosť bola prevažne tvorená tým chlapom, ktorého som stretla na začiatku. Po čase som sa dozvedela, že sa volá Tren, no okrem neho som stretla aj dvoch nových, ktorí sa tiež viac krát opakovali. Čiže traja úchyláci je celkom prijateľné číslo. Podľa mňa.

Bol piatok. V škole som mala voľno kvôli chrípkovému a večer som musela znova robiť pre Ayri. Vymenila som si smenu s jednou babou, aby robila nočnú a ja dennú. Neprišla som o peniaze a mohla ísť večer preč. Bruno o tom vedel, len chcel aby som sa prišla ohlásiť keď pôjdem domov, aby v tom nemal chaos. V tom nebol problém, bola som rada, že to chápal a ani nevyzvedal, kam pôjdem. Možno si pomyslel že ako mladé dievča by som chcela aspoň jeden piatok večer ísť niekam von. prízvukoval mi ale, že o šiestej musí byť niekde inde a že ak ho nezastihnem v kancelárií, stačí nechať odkaz na recepcií.

Ron sa so mnou nebavil už skoro dva týždne a ani som sa mu nečudovala, no o to bolestivejšie bolo s ním robiť. Aj kolegovia si všimli, že naša kedysi dobrá a veselá nálada je na bode mrazu a robili si srandu, či máme tichú domácnosť. Naozaj som ho potrebovala.

Na konci smeny som sa šla prezliecť. V skrinke som mala šaty od Ayri, čo mi kúpila za moju prvú výplatu, ktorú som ale nedostala za svoje delikventné správanie. Pri tej spomienke som len prevrátila očami. Všetky účty som mala zaplatené, aj maminho lekára a nemocnicu, niečo málo mi ostalo navyše. Ani by mi nenapadlo zamýšľať sa nad tým, koľko chlapov cezo mňa prešlo, aby účty zmizli. No ešte niečo ma trápilo. O týždeň budem môcť prestať, no čo budem robiť, keď sa účty znova nakopia ? vyhnala som to z hlavy dlhším potrasením, len čo som sa zbytočne rozstrapatila. Dnešného klienta som mala prvý krát. Ayri vybrala zámerne takého, ktorý nie je ničím špeciálny, len mi prikázala vziať tie šaty. Zacapla som dvierka od skrinky a išla za Brunom povedať, že odchádzam.

Zaklopala som na dvere, no on tam už nebol. Bolo pol šiestej. Spomínal, že pôjde mimo a ako ma požiadal, nechala som odkaz o svojom odchode na recepcií a išla do hotela tam som posledné týždne bola už pomaly ako doma. Pani na tamojšej recepcií ma už odo dverí vítala s úsmevom a so slovami ,,Vám sa u nás asi páči, v poslednej dobe ste tu často." Keby len vedela, pomyslela som si trpko, s úsmevom sa odzdravila a zavolala výťah.
Ayri ma už ani nečakávala, neodprevádzala do izby ako zvykla. Vraj nie je moja matka, aby ma vodila za ručičku za každý roh. Neznášala som tú ženskú. V izbe bol na stole len malý krátky odkaz a vedľa neho igelitová taška plná čajových sviečok.

Snaž sa navodiť romantickú atmosféru. Ak niečo podpáliš, zaplatíš si to, tak dávaj pozor.

,,A čo by si urobila, keby pri tom požiari umrem ?" s kyslým ksychtom som sa dala do zapaľovania sviečok. Porozkladala som ich všade kde sa dalo a samozrejme na miesta, kde sa od nich nemohlo nič chytiť. V minibare som našla aj šampanské.

,,Tým nič nepokazím." Vybrala som aj dva poháre a fľašu dala chladiť do misy s ľadom. V kúpeľni som sa prezliekla a svoje veci odložila do skrine. Ten stereotyp ma troška pobavil. No úsmev bol hneď preč ako som začula kroky na chodbe.

Dvere sa pootvorili a muž, ktorý stál za nimi nevošiel dnu. Len cez medzeru prestrčil ruku s ďalšom igelitkou a povedal len ,,Toto si prosím daj na seba, ja prídem hneď." Potichu som podišla k ruke trčiacej z dverí a prevzala tašku. Podľa pokožky som videla, že muž je mladý, až ma to prekvapilo. A mal aj oblek, rukáv bol určite od saka a mal dokonca aj strieborné manžetové gombíky.

,,Tak ja sa to predávam cudzím ...smradom ... a aj tak sú na svete moje vrstevníci, ktorí sú dávno za vodou a ešte majú
aj na takéto ,,služby,,? Výborné."

V igelitke bola ryšavá parochňa, šatka a kravata. Dobre, parochňu som pochopila, chlapík je asi na ryšavky. Ale čo ten zvyšok ? kravatu si mám dať na krk ako obojok ? a šatku cez oči ? poobzerala som sa okolo a uvedomila si, že som mohla zhasnúť svetlo keďže je okolo asi 100 sviečok a na to si aj vynadala, prečo mi na tom tak záleží. Rovnako ako som začala mať odpor k Ayri, rovnako aj tým, čo si cez ňu objednávali troška potešenia. Nestihla som sa dnes ani najesť, inak by som asi zvracala. Bolo mi z toho už hnusne.

,,Len vydrž, už to dlho nepotrvá."

Dala som si na hlavu tú umelinu a zaviazala si oči šatkou. Iné využitie pre ňu mi ozaj nenapadlo. Ako som tam tak sedela v tichu a tme, začala som znova premýšľať nad Ronom. Bola by som schopná v jeho prípade prekonať ten odpor, ktorý vo mne narastal ? nie k nemu, no k prejavom jeho náklonnosti, pri ktorých som sa vždy v duchu vrátila sem. Snáď áno, ľúbim ho. Ale čo on? Je síce pekné, že ja ho chcem, no nemôžem mu to nadiktovať. Hlavne po tom cirkuse naposledy a fakt, že sa so mnou nerozprával naznačoval, že na do mnou už asi zlomil palicu. Asi by bolo dobré, kedy som v Kogo no kage dala výpoveď. Nechcela som ho týrať tým, že sa na mňa musel každý deň pozerať a pripomínať mu tak ten trapas, i keď to už asi nechal za sebou a nezaujímam ho o nič viac ako počasie. Na sekundu som si priala, aby ten chlapík už došiel, aby som nebola s podobnými úvahami sama.

Ako na zavolanie naozaj v tom momente prišiel. Zasmial sa, keď ma tam uvidel stáť so zaviazanými očami, no nemyslel to ako posmech, skôr ho pobavilo, ako niekto tak inteligentný ako ja, kto si vie hneď domyslieť, čo treba robiť so šatkou v takejto situácií, vykonáva práve toto.

,,Mám ešte jednu brigádu." Povedala som, ale asi ma nepočul lebo už šuchotal šatami v kúpeľni. Nahmatala som za sebou
posteľ a sadla si. Boleli ma nohy z chodenia. Dneska bolo neskonale plno. Mala by som byť rada, že moje smeny sú nočné, vtedy všetci hnusní a nepríjemní zákazníci naberajú energiu, aby nám mohli strpčovať smenu.

Na ramene som ucítila dotyk ruky. Slabo ma začala tlačiť dozadu.

,,Ľahni si." Povedal mi hlas do ucha. Mal príjemný hlas. Zniekadiaľ mi bol povedomí. Veľmi sa mi podobal na Ronov hlas, no bol troška hrubší ako má Ron, ale nejakým pre mňa zvráteným spôsobom ma to ukľudnilo a pomyslela som si, že dnes by to nemuselo byť také zlé. Považovala som to za istý druh terapie. Stačilo si predstaviť, že dotyčný je naozaj Ron.
Premeniť niečo mne odporné na niečo, po čom v skutočnosti túžim. Keďže som mala zaviazané oči, bolo to o to jednoduchšie. Rozhodla som sa držať tohto plánu. Napodiv to pomáhalo. Nebola som tak zmeravená a viac odovzdaná, uvoľnená.

Mala som na sebe stále šaty. Ani po pol hodine som nebola nahá. Uvedomila som si to fakt až po tej pol hodine. Dovtedy som v sebe živila predstavu, že som s Ronom. ,,Ron,, nerobil nič špeciálne, vlastne bol celú dobu ticho a len ma hladkal. Prechádzal mi rukami po tele, po tvári, po perách, začalo sa mi dokonca aj driemať. Bolo to príjemné. Konečne niečo, čo si užijem aj ja. Neskôr sa so mnou začal aj rozprávať. Na niektoré otázky som mala chuť odpovedať ,,veď to vieš, pýtal si sa ma na to,, ale došlo potom mi došlo, že o tom vie Ron, a nie tento neznámy. Až príliš som sa vžila do svojej predstavy.

,,Ani neviem ako odpovedať a či vôbec mám hovoriť pravdu."

,,Prečo by si mi mala klamať ?"

,,Dosť že nechávam zneužívať svoje telo, informácie o mojom súkromí sú len moje."

,,Pravda, vravel som že si múdra." Chcela som ešte niečo odpapuľovať, no pobozkal ma. Nebránila som sa, však som ani nemohla. Jedna vec. A druhá .... opätovala som mu to. Nie som si istá, či to dokonca nie je proti zmluvným podmienkam, no bolo mi to jedno. Rona som milovala a chýbal mi. Aspoň takto som mohla z časti nahradiť to prázdno, čo som po ňom mala na duši. ,,Rona,, to tiež prekvapilo, na minútu sa odo mňa oddialil a asi sa na mňa skúmavo pozeral. Napadlo mi, že som ho asi zaskočila, na podobné reakcie od dievčat v tejto izbe nebol zvyknutý, ale zrazu vstal a ja som aj cez šatku videla, že zapálil svetlo. Nedalo mi to, posadila som sa a sňala si z očí látku.





Keby som nesedela, asi odpadnem. Oproti mne stál Bruno. S rovnako vystrašeným a previnilým výrazom ako som mala určite v tvári aj ja.

,,Karas ?" nevedela som čo povedať.

,,Ja .... Ja .... nechala som odkaz na recepcií, ako ste chceli." No ty si ale sprostá!!! Prečo mu toto vykladáš ?? To je to posledné, čo ho teraz trápi. No on sa len začal smiať. Tá reakcia nemala logiku. Prečo sa smeje ? alebo je to azda zúfalý smiech ?

,,Prečo si tu ?"

,,Prosím ?!" čo iné by som tu asi mohla robiť ? všimla som si, že sa nevyzliekol do naha. Pôžitok zo ženskej prítomnosti si asi náležite užíval a vychutnával plnými dúškami, čo mi vyplývalo aj z toho, že zo mňa hneď nestrhal šaty ako divé zviera ale zaobchádza so mnou pekne. Akoby sme boli čerstvo zamilovaný párik a chystali sa na svoj prvý raz.

,,Tak preto chcel Ron aby som ti zvýšil plat." Smiech a dobrá nálada ho očividne neobchádzala ani po tomto šokujúcom stretnutí. ,,Ryšavé vlasy ti inak celkom pristanú Karas. No nemeň svoj blond, inak by som sa asi v práci nezdržal." V tom momente som si stiahla z vlasov parochňu. Zaliala ma hanba. On sa na mne dobre bavil a mne bolo trápne. ,,Nehnevaj sa, ale toto asi nepôjde. Aj keď ...." podišiel znova ku mne, jedným kolenom sa oprel o posteľ vedľa môjho pravého boku, rukou mi zahrabol do vlasov a pozeral sa mi do očí. ,,Prečo nie ? Vždy som chcel Rona naštvať." A začal ma znova bozkávať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | 9. prosince 2016 v 11:06 | Reagovat

Och, bože! :D Tak toto nie :-D  Úplne skvelý zvrat :-D Toto som naozaj nečakala :D Ale vždy som tvrdila, že Bruno je ten bohatší a že by sa mala pozerať po ňom :D A hrubší hlas pri chlapov je vždy plus, no nie? :D
Keď si ale vezmem ako chudák Ron zvládal minulý trapas, čo zrobí, keď zistí prácu svojej lásky a ešte že jeho bratovi tie nežnosti opätovala :-D Tak ale treba povedať že Bruno si to zaplatil :-D Hah.... Ja už asi nebudem písať dlhší koment, lebo sa už neviem dočkať pokračovania a idem si ho hneď prečítať :-D

PS: Ste šikulky :) Gratulujem s tou seminárkou :)

2 M3S M3S | Web | 9. prosince 2016 v 21:05 | Reagovat

[1]: dakujeme, som na nas hrda, caka ma ale este jedna seminarka takato a s prezentaciou na nu sa prplam vzdy do noci ale myslim, ze stoji za to, som na nu pysna a aj na seba samozrejme :D :D :D

jj zvrat ako vysity, takch v poviedkach nikdy nie je dost :D no, opätovala v sladkej nevedomosti, ale mas pravdu, zaplatil si :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama