39. Kapitola - Iskra

29. ledna 2014 v 10:10 | Palka |  NaRi II - Návrat nočnej mory
Tak ďalšia kapitolka na svete. Som doma chorá a tak možno ak budem schopná a pri zmysloch sa mi podarí prepísať aj časť z ďalšej kapitoly. No ako som vravela v komentároch minulej kapitoly, aj táto bude venovaná Rijen. Dúfam, že tam nebude veľa chýb a prajem príjemné čítanie.


Opakovanie (matka múdrosti) :
"No gratulujem sesternička, máš pravdu. Takto ho môžeme začať hľadať." Znudene si strčil ruky do vreciek a vybral sa preč.
"Prajem dobrú noc. A aj Rime." Povedala som mu na odchode.


Rijen:
"Počkať čo?" ozval sa Taki, čím si ukradol moju pozornosť.
"Je úplne prirodzené, že spolu spia. Aj tak každý kto sa na nich pozrie, tak vidí, že spolu niečo majú."
"To som nemyslel, i keď aj to je pre mňa novinka. Odkedy si ťa Shiki adoptoval za sesternicu?" Konečne mi trklo o čom hovorí. Prešla som k nemu a narýchlo nalistovala rodokmeň mojej rodiny. Hm ...To znie dobre .Rodina.
"Ako sme zistili, nemusel si ma adoptovať. Pozri." Ukázala som na miesto, kde sa nachádzalo moje meno. Takuma na to chvíľu nemo hľadel, potom sa vystrel a chytil ma za ruku.
"To pre teba musela byť veľká novinka."
"Aj bola." Pritakala som. Moju tvár skúmal pohľadom, ale to čo videl sa mu muselo páčiť, lebo sa nežne usmial. Tento úsmev bol venovaný len mne a dúfam, že už navždy aj bude. Asi to bolo tým, že som zasa žiarila radosťou.
"Koľko sa toho o tebe ešte dozviem?"
"Skôr ma zaujíma, koľko sa toho ešte o sebe dozviem ja." Len pokrútil hlavou.
"Nezahráš mi niečo?" navrhol po chvíľke ticha a mňa to len potešilo. Mohla by som žiariť ešte viac? Napadlo mi, keď sme šli ruka v ruke k pianu.
"Čo by si chcel aby som zahrala?"
"Zahraj mi ako sa cítiš." Sadol si vedľa mňa za piano, ale ruky si dal na kolená. Usmiala som sa nad takouto inštrukciou, ale po malinkej chvíľke som sa dala do hrania.

(poznámka autorky: no pridávam sem link na video, ktoré mala akože Rijen hrať. Je to pesnička od Coldplay - Viva la vida, ale hraná len na piane chlapíkom s talentom a menom David Side. Ak by niekto chcel, pozrite si aj viac jeho preobení pesničiek na klavírové verzie, lebo sú naozaj dobré.)


Dohrala som a usmiata pozrela na Takumu. Zamyslene pozeral von oknom.
"To poznám."
"Samozrejme, že to poznáš. Je to známa pesnička, ale nie hraná na klavíri." Prikývol a pozrel na hodinky. Bolo už dosť neskoro. Hádam aj čas na spanie. Zaklapla som kryt na klávesy a postavila sa. "Ideš už aj ty?" bez odpovede sa postavil a pobral sa predo mnou preč. "Takže hej." Pokrčila som plecami a pobrala sa za ním. Išiel v tichosti a ja som si vysmiata za ním išla ďalej za ním. Dnešný deň skončil oveľa lepšie ako začal. Usmievala som sa ako mesiačik na hnoji. Zastala som pri mojich dverách, kde už čakal aj Takuma.
"Tak prajem ti dobrú noc a sladké sny." Zašepkala som na rozlúčku ako vždy, aby som náhodou niekoho nezobudila. Skôr ako som sa vôbec dotkla kľučky, mi Takuma chytil ruku. Prišiel ku mne úplne blízko a tiež šepkal, keď prehovoril.
"Nevyzeráš, že by sa ti už chcelo spať."
"Možno si budem ešte čítať." Takumove oči zažiarili aj v tom šere, čo tu vládlo.
"Nebudeš predsa rušiť Kaemona." Jemne sa usmial a pobral sa chodbou ďalej k poslednej izbe, ktorú obýval on.
"Ale ja mám v izbe pyžamo." Vypadlo zo mňa, keď sme sa priblížili k jeho dverám. Prečo som to povedala? Musela som sa opýtať sama seba. Takuma na mňa s lišiackym úsmevom pozrel a počkal kým ho dobehnem.
"Čo ak ho nebudeš potrebovať?" zahľadel sa na mňa skúmavým pohľadom a ja som pocítila nával horúčavy.
"Tak ma budeš musieť zahriať." Prečo v takejto chvíli trepnem prvú vec čo mi napadne? Takuma sa len chechtal na mojich rozpakoch, do ktorých ma uviedol. Otvoril dvere na izbe a pustil ma ako prvú dnu.

Vstúpila som a nervózne sa rozhliadla. Takuma vošiel hneď po mne a potom čo zavrel za nami dvere ma obišiel a prešiel ku skrini. Aj keď som nechcela pohľad mi padol na posteľ. Bola rovnaká ako tá v mojej izbe, lenže mala iné posteľné povlečenie.
"Chceš sa ísť osprchovať?" opýtal sa Takuma a prišiel až tesne ku mne a podával mi uterák. Prekvapene som na neho pozrela.
"Teraz?"
"Rijen. Nevrhnem sa na teba ako divý pes. Minimálne nie, keď si strachom na pokraji smrti." Povedal mi so smiechom.
"Ja sa nebojím." Zamračila som sa.
"V tom prípade ak vážne chceš...." sklonil sa ku mne a zašepkal mi do ucha a následne sa mi perami obtrel o krk. Po tom dotyku ma to miesto neskutočne pálilo.
"Idem do sprchy." Vytrhla som mu uterák a čo najrýchlejšie zaliezla do sprchy. Ešte som si stihla všimnúť ako s širokým úsmevom krúti hlavou a ide znova ku skrini.

Ako môže byť taký pokojný? Bolo to na čo som myslela počas celej sprchy. Dala som si poriadne záležať aby som sa vydrhla a voňala. Nakoniec, keď som si bola istá, že som tip-top zabalila som do uteráka a prešla k dverám. Najskôr som len nakukla do miestnosti. Takuma stál pri nočnom stolíku a niečo písal na mobile. Rozvážnymi krokmi som prešla k nemu a nakukla mu čo píše. No nevidela som poriadne.
"Už si vonku?" usmial sa na mňa a ja som placho prikývla. "Tak sa skočím ešte osprchovať ja. Zatiaľ si urob pohodlie. Ak by si na vlasy potrebovala ďalší uterák tak je v skrini." A zmizol za dverami.
Nechala som mobil mobilom a vážne si šla zobrať ešte jeden uterák, ktorým som si sušila vlasy. Už som niekedy spomínala koľko to dá práce? Ako som sedela rozmýšľala som nad Takumom. Skriňu mal skoro prázdnu a nikdy neležali jeho osobné veci, okrem mobilu a peňaženky. Samozrejme, že tu nič nemá. Neplánoval tu zostať, takže si nič nebral so sebou a teraz sa po veci vrátiť nemôže. Smutne som si povzdychla a išla prehodiť uterák cez drevenú stoličku, nech sa usuší.

Keď sa otvorili dvere na kúpeľní tak mnou trhlo. Práve som stála pri okne. Otočila som sa a videla Takumu, ktorý mal uterák opásaný cez bedrá ako nesie svoje veci ku skrini. Pekne poskladané ich vložil do skrine.
"Nikdy si nedostal ponuku na fotenie?" opýtala som sa zasa prvú hlúposť, čo mi vznikla v mysli. Znova som ho rozosmiala.
"Bože si rozkošná." Pozrel na mňa. "Kým nemáš tento kyslí výraz." Prevrátila som očami a dala sa do zaťahovania závesov, lebo slnko vonku už dosť svietilo a my sme predsa len boli upíri.
Vlasy som si prečesávala prstami, kým Taki dopisoval tú sms, čo písal pred tým. Nakoniec som ich nechala padať ako dva vrkoče cez plecia na dekolt. Kebyže teraz urobím krok, tak si ich pristúpim. Oprela som sa o trám postele. Takuma dopísal a odložil mobil do šuplíka.
"A teraz sa ti môžem plne venovať." Povedal to s takou ľahkosťou, že som sa dokonca aj ja trochu uvoľnila.
"Ty vôbec nemáš trému?" zblízka som mu hľadela do očí, keď si ruky položil na môj zadok. Musím priznať, že sa mi to páčilo.
"Samozrejme, že mám." Bolo to úprimné, ale zároveň trochu prekvapené. "Myslela si si, že nie?"
"Vyzeráš tak vyrovnane a pokojne. Upokojuje ma to." Dodala som s trasľavý hlasom, keď mi prešiel rukou po stehne, čím som zrušila celú podstatu tej vety.
"To je len dobre." Pokračoval v činnosti, ktorú načal pohladením. Moju pozornosť pútalo úplne všetko. Jeho oči, pery, vlasy, svaly, pokožka aj prsty budiace po mojom chrbte. Nakoniec prešli k uzlu na uteráku. Ruky mal horúce a mne sa zdalo, že na mojej pokožke zanechávajú popáleniny, aj keď jeho dotyky boli jemné a na pokožku okradnutú o uterák sa mi dostával svieži vzduch. Zhlboka som sa nadýchla, kým sa venoval môj krku a jednou rukou mi prechádzal po cestičke medzi prsiami. So zavretými očami som mu stiahla uterák a rukou zablúdila na zadok. Mal ho vážne fajný. Nejakým spôsobom ma zatlačil k posteli, čo som si uvedomila, až keď som o ňu zakopla. Zvalilo ma na matrac až pružinky zaprašťali. Toto ma vážne pobavilo a tak som sa schuti zasmiala. Takuma stál nahnutý nado mnou a pozorne si ma prezeral. Hneď som očervenela, posunula sa na matraci a zvalila sa do vankúšov.

Matrac vedľa mňa poklesol, keď si Taki prisadol. Posadila som sa nazad a venovala mu bozk, ktorý ale nezostal bez odozvy. Natisla som sa k nemu ako sa len dalo. Rozpaky som sa snažila nevšímať a venovala som sa jeho svalom na chrbte. Z úst mi unikol vzdych, keď si jeho ruky našli za ciel skúmania moje prsia. Položil ma nazad do vankúšov a dostal sa nad mňa. Jeho pery boli čoraz náruživejšie a prsty mu blúdili všade až napokon zamierili na posledné neprebádané miesto. Jeho dotyky ma dostávali do varu. Po tých rokoch na svete som už o tom vedela svoje a tak som bola pripravená na bolesť, ale keď to prišlo od bolesti som zamraučala. Takuma svoje pohyby a dotyky ešte zjemnil, ale neprestal. A tak pôvodnú bolesť nahradil neopísateľný pocit pre mňa nový a úplne úžasný.

Nakoniec sme ostali obaja ležať vedľa seba v posteli. Hlavu som mala na Takumovom ramene a spokojne som si oddychovala. Oči som nechala zavreté a teraz už unavená a vyčerpaná som sa chystala na spánok. Takuma sa mi hral s prameňom vlasov. Potom sa natiahol ponad mňa a oboch nás zakryl. Z tváre mi odhrnul spadnuté vlasy a ja som dostala pusu na nos.
"Ako sa cítiš?"
"Som šťastná a unavená." zamrmlala som.
"Nič ťa nebolí?"
"Nie." Už z polospánku som šepkala. Spánok si ma kradol veľmi rýcho.
"To je dobre Iskrička moja."
"Iskva?" už som nedokázala ani poriadne artikulovať, čo ma brali driemoty.
"Áno Iskra. Pretože ty si presne ako iskra. Žiarivá v temnote, hrejúca, prinášajúca nádej a schopná zapáliť v človeku ten najväčší plameň, ale keď príde dážď a vietor bez života, kým nemáš okolo seba ochranné ruky blízkych . Uvedomila si si niekedy ako veľmi žiariš, keď si šťastná? A k tomu tie tvoje vlasy. Vyzerajú ako plamene, ktoré tá iskra podnietila." Potichu mi hovoril melodickým hlasom. Niekde ku koncu jeho rozpravy som od vyčerpania zaspala s úsmevom na tvári.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 30. ledna 2014 v 20:10 | Reagovat

Tak! V prvom rade ti prajem skoré uzdravenie. :-) A toto malo taký úžasný nádych vášne, romantiky a erotiky dokopy, že som z toho na mäkko aj na tvrdo! *_* Niečo krásne krásne krásne, tí dvaja ma úplne dostali, perfektne si zakončila túto kapitolu, naozaj si ma dostala! :-) Som unesená, proste táto scéna - NAJ! :-) A mimochodom, song je, samozrejme, krásny. :-)

2 Palka Palka | Web | 31. ledna 2014 v 1:49 | Reagovat

[1]: no asi to tvoje prianie pomohlo, lebo sa cítim už lepšie :D Som veľmi rada, že sa ti to páčilo, pretože ja som sa fakt najprv obávala či to nebude na niektorých miestach priveľa, alebo primálo. ČI tomu niečo nechýba, alebo či to zasa nie je pritiahnuté za vlasy a tak som fakt veeeeeľmi rada.

3 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 31. ledna 2014 v 8:02 | Reagovat

[2]: To som rada. ;-) Už by to "chrípkové obdobie" mohlo prejsť, lebo teraz je akosi veľa ľudí chorých. Tak podľa mňa to bolo tak akurát, je to nádherné a pri tom "detaily niečoho" (vieme čoho :D) si tam neopísala a aj napriek tomu to bolo úžasné. Ja ti to hovorím (nemám ako, tak píšem :D), máš talent tomu "vdýchnuť" také veci, že to čitateľa pohltí. :-)

4 Palka Palka | Web | 31. ledna 2014 v 14:14 | Reagovat

[3]: ja som sa nevhodne obliekla v sobotu, preto som ochorela :D Ale hej je pravda, že keď sa náhle veľmi schladí, ľudia s citlivou imunitou na to patrične zareagujú :D

ďakujem ešte raz, asi budem tomu môjmu talentu dôverovať :D aj keď by som ho doteraz nevedela pomenovať :D

5 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 24. února 2014 v 12:24 | Reagovat

Tak toto bola super kapitola :-) som tak rada ze su konecne spolu ale stale mam strach z tej upirky ktora predtym ovladala Takuma aby sa tam znovu nepriplietla :D

6 Palka Palka | Web | 24. února 2014 v 15:52 | Reagovat

[5]: Sara je veľmi vypočítavá čistokrvná upírka, ktorá ma svoje plány a už sa v mojej poviedke na bankete aj osobne objavila... no nemôžem zaručiť, či tam bude alebo nie, lebo práve teraz stojím na hrane a premýšľam akým smerom a akým zakončením poviedku povediem :D

7 Rea Rea | Web | 11. října 2014 v 20:52 | Reagovat

Jajajáj! Tak Kaname sa nakoniec pochlapil skôr ako Zero? :D Uf... :D Skvelo si to opísala! :D Musím súhlasiť s Citruštek. Bola to zaujímavá časť. Len ma trošku zlostil ten mobil. Hádam si nepísal so Sárou :D :D :D

8 Rea Rea | 11. října 2014 v 20:53 | Reagovat

[7]: Zase som napísala kravinu. Samozrejme, že som myslela Takiho :)

9 Palka Palka | Web | 11. října 2014 v 22:12 | Reagovat

[7]: uf... ja som sa v prvom momente zľakla, že tam mám nejakú chybu :D ale nie pohodke... mne sa takéto chyby stávajú často :) hlavne keď si niekedy spätne čítam kapitoly, tak zvyknem takéto chyby nájsť :)Som vešmi rada a som prešťastná, že sa ti kapitola páčila :)

a neboj... nepísal si so Sarou :)

10 Rea Rea | Web | 11. října 2014 v 22:24 | Reagovat

[9]: Uf... To mi odľahlo. Aj keby to malo skôr odľahnúť Takimu, lebo ak by si s ňou písal, tak by som sa už nejakým zázrakom zhmotnila v jeho svete a vlastnoručne mu podrezala krk :-D :-D :-D

Ale aj tak... S kým si to mohol písať!? O.o :D

11 Palka Palka | Web | 11. října 2014 v 22:28 | Reagovat

[10]: verím :D aj ja máva často takéto pocity, keď čítam nejaké poviedky :D e v tomto momente tam a idem mu to vysvetliť ručne stručne si vravím :D:D:D:D

No ... ja som to myslela tak, len som to asi mala teda aj vysvetliť, že to ohľadom hľadania Kaemonovho ocina... našli meno, tak hneď referoval jednému zdroju, ktorého má :) nič záľudné v tom hľadať nemusíš :) Asi by som nebola schopná znova hentak ublížiť Rijen :)

12 Rea Rea | Web | 11. října 2014 v 22:38 | Reagovat

[11]: Tak... Tak... :D A niektoré postavy by som si brala k sebe domov, do môjho náručia :-D

Ach, jasné... :D Tak len ja som myslela, či v tom nebudeš niečo viac, keď si to tam spomenula. No som rada, že nie je :D Lebo by vážne už schytal :D

13 Palka Palka | Web | 11. října 2014 v 22:51 | Reagovat

[12]: veeeeruu :P

Nie, len som to tam tak dala... aby som ta ešte nejako uhrala čas :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama