38. kapitola - Hádka

19. ledna 2014 v 0:56 | Palka |  NaRi II - Návrat nočnej mory
No tak na úvod taký malý obkec. Do 20:43 som sedela nad dejepisom. Áno v sobotu. proste to inak nešlo. A to musím poznamenať, že som ešte neskončila. Ráno budíček a pokračujem. Ale pustila som sa do ďalšej kapitoly, ktorú som dopísala dneska a skoro mám napísanú už aj ďalšiu. Tak hádam sa vám bude páčiť. Teraz sa pár kapitôl (no pár... možno len dve) budem venovať Rijen, keď som sa už tak rozbehla. Dúfm, že sa vám bude kapitola páčiť a dúfam aj v to, že bude mať viac čitateľov ako tá minulá. Samozrejme ďakujem vám za každú minútu strávenú na tomto blogu a trpezlivosť, ktorú nám preukazujete. Prajem príjemné čítanie. Každý komentár poteší, aj keby mal byť záporný.

PS: prosím ospravedlňte prípadné chyby. Je pokročilá nočná hodina :D



Rijen:
"Všimli ste si, že ako prišiel Ichijou-dono, tak Rijen-san žiari šťastím?" začula som raz hovoriť jednu z kuchárok, keď som išla uložiť Kaemona spať. Mala pravdu. Posledné dni som sa cítila šťastná ako už dávno nie. Rima a Shiki mi začali pomáhať pri učení ako ovládať svoju moc a musím povedať, že sa mi zdá, že mi to celkom ide. Kaemon si Takumu obľúbil rovnako ako Shikiho. S Shirai, Shikiho mamou sme niekoľko krát len tak dve-tri hodinky sedeli v salóniku rozprávali sa o mame a prezerali si fotky, ktoré sa jej podarilo zachrániť pred jej otcom. A samozrejme tu bol Takuma. Celé dni bol so mnou, so všetkým mi pomáhal, vzdialil sa odo mňa, len keď musel a snažil sa mi všetko vynahradiť. No aj napriek tomuto pocitu šťastia som si uvedomovala závažnosť situácie, v ktorej sme sa neocitli len my, ale celá spoločnosť upírov a ľudí.
"Toto neprejde bez povšimnutia Maličký." Hovorila som si skôr sama pre seba, keď som mu prehrabávala vlasy a on zatiaľ pokojne spal. "Ale neboj sa, my ťa ochránime a svoj sľub dodržím." Nechala som ho samého a pobrala sa do salónika na prízemí. Cestou som stretla Rimu, keď práve telefonovala.
"Salónik." Naznačila som ústami a na jej prikývnutie pokračovala.

"Musíme sa porozprávať." Vážne som prehovorila, keď sme všetci boli v salóniku. Dokonca sa pridala aj Shikiho mama, aj keď nemusela. "Toto nám neprejde. Určite nie bez povšimnutia." Všetci pochopili, že myslím Takiho prebehnutie k nám. "Takuma nám povedal všetko čo mohol o Novej Rade. A oni to určite vedia." Hovorila som ďalej. "A majú svoje plány. Dlho čakať nebudú. Určite nie teraz."
"Inak povedané idú po tebe." Skonštatoval Shiki.
"Áno, ale určite to nie je jediný bod ich plánu." Odvrkla som, pretože teraz tu nešlo len o mňa.
"Neviem vám toho veľa zaručiť, ale vedzte, že v budove tohto sídla budete v bezpečí." Shirai vyzerala, akoby bola pevne presvedčená nás všetkých chrániť.
"Ďakujeme. Ale nemôžeme sa tu celú dobu skrývať. Potom Radu nezadržia žiadne múry."
"Súhlasím Taki."
"Čo si myslíš, že by sme mali robiť?" opýtal sa Shiki.
"Nehovorí sa mi to ľahko." Zamračila som sa nad svojim plánom. "Ale myslím si, že by sme mali kontaktovať bývalých spolužiakov. Aj čistokrvných." Rima nadvihla jedno obočie.
"Chceš aby sme ich kontaktovali a informovali o tom čo vieme, aj keď nevieme, či pre Radu náhodou nepracujú?" To ma skúša, alebo to myslí vážne? Nechápala som jej nedôveru voči našim známym. A podľa pohľadov ostaných, ani oni.
"Nemám Kurana rada, ale nemyslím si, že by to bol typ upíra, ktorý chce rozpútať vojnu."
"A ostatní, nech by akokoľvek iné boli ich osobné názory, nasledovali by ho všade." Doplnil ma Takuma, ktorý očividne zdieľal môj názor. "Navyše. Nikdy som nezachytil, že by sa Kaname-sama nejako zapojil do ich plánov. Skôr som mal pocit, že im prekáža." Shiki chytil Rimu za ruku a zahľadel sa jej rovno do očí.

Tejto jej tichej komunikácií som nikdy nerozumela. Ja by som taký uprený pohľad nevydržala. Človek má vtedy pocit, že mu všetci vidia až do duše, ak teda niečo také máme. A ja mám za sebou príliš veľa času, aby to hocikto mohol vidieť. Rime to však evidentne nevadilo a ich tichá komunikácia skončila Riminou rezignáciou.
"Na viac mi napadlo, že by som mohol ísť zistiť niečo viac o Rade."
"Nie!" automaticky som vykríkla a neveriacky sa pozrela na Takumu. Neverila som, že by sa chcel priblížiť k Rade, aj keď vie aké riziko to je. Moja príliš prudká reakcia prekvapila celú miestnosť.
"Rijen mám najlepšiu možnosť zo všetkých toho zistiť o niečo viac. Viem ako pracujú a..."
"Nie!" on ma ešte presviedča. "To nemyslíš vážne!" prehovoril som tichým hlasom, ktorý nikdy neznamenal nič dobré, pretože od beznádeje prechádzal k hnevu.
"Rijen." Narovnal sa v kresle. Ja som stála napnutá ako struna a pohľadom sme sa prebodávali. "Upokoj sa a poriadne sa nad tým zamysli." Povedal mi.
"Zamysli sa nad tým?" zopakovala som a uhla pohľadom a začala sa prechádzať sem a tam s rukami pevne prekríženými cez prsia. "Ty si myslíš, že nad tým nepremýšľam?" v tom sa Shiki s Rimou naraz postavili a Shiki bez slova vyviedol von aj jeho mamu. Takuma sa díval ako zašli za roh a znova svoju pozornosť venoval nášmu, zatiaľ len rozhovoru.
"Nepremýšľaš nad tým racionálne."
"Nie? Vážne? A nie si to ty čo to vidí ružovo?" neprestávala som sa prechádzať.
"Ty to zasa vidíš celé čierne."
"Ó tak mi prepáč, že mám obavy!" otočila som sa na neho a rozhodila rukami. Oči mi zvlhli a v snahe zahnať slzy som sa znova pohybovala po celej miestnosti hore dole. Čo to nechápe, alebo čo? Letmo som sa na neho pozrela. Striehol na každý môj pohyb. Chcela som aby vedel čo pre mňa znamená a prečo sa tak bojím. "Bojím sa. Kurňa jasné že sa bojím! Čo ak sa zasa nevrátiš, čo ak ti niečo urobia? Čo nechápeš ako veľmi ťa potrebujem?" pár sĺz som si chvatne zotrela z líc. Takuma hneď po mojich slovách vyskočil z kresla. Cítil to. Samozrejme, že to cítil. Svoju silu som už natoľko ovládať vedela.

Vyhla som sa jeho ruke, keď ma chcel chytiť a ďalej som si uháňala po izbe. Chápala som, veľmi do som chápala, prečo to chce urobiť, ale nechcela som to prijať a znova riskovať, že o neho a jeho lásku prídem. Vedela som, že ak by sa ma teraz dotkol, znova by moja snaha zastaviť ho stroskotala. Takuma smutne spustil ruku a premýšľal, čo povie. A dobre robil. Bola som v takej situácií a v takom rozpoložení, že ak by povedal niečo nevhodné, bola by som schopná svoju silu využiť aj inak ako len na prejavenie citov. A zrejme si to uvedomoval. Nakoniec jemne prehovoril.
"Ver mi, že veľmi dobre chápem tvoj strach. Ja mám rovnaký pocit. No pochop, že toto nie je len o nás dvoch. Musíme urobiť všetko čo môžeme, aby sa veci nevyvinuli do situácie ako pred rokom. A to čo môžem urobiť teraz ja je zistiť viac o Novej Rade." Uprela som na neho zmučený pohľad a nechtiac sa mu pozrela do očí. Vtedy sa mi overilo, že tak človeku vidíme až do duše. "Ach ty to chápeš. Ty vieš, že to musím urobiť." Potichu prehovoril. Nedalo sa mi neodvrátiť tvár čo ma tak slzy štípali v očiach. "Len to nechceš." Dopovedal s jemným úsmevom na perách. Prikývla som na čo si ma Takuma otočil čelom a pevne ma zovrel v objatí. Vzhľadom na moju výšku som si hlavu oprela pod jeho bradu. Keď zistil, že ho nejdem odstrkovať, ani sa už nejak ďalej hádať, objatie zjemnelo. Jeho ruky zablúdili na moje boky a tak sme ostali chvíľu stáť. "Vždy sa k tebe vrátim" nedalo sa tomu zabrániť. Z hradla sa mi vydral smiech.
"Bože, to som už od niekoho počula." Takuma sa na mňa zmätene pozrel, zaskočený mojou zmenou nálady. Nakoniec mu došlo, čo som to myslela a tak s rozpačitým úsmevom odpovedal.
"No hej, mal by som si pripraviť inú frázu." Len som nad tým pokrútila hlavou, keď nás prerušila jedna pomocníčka kuchárky s tým, že čaj a sušienky nás už čakajú na stole v jedálni.

Rima:
Sedeli sme v jedálni a cez otvorené krídlo napäto pozorovali dianie v salóniku. Samozrejme sme videli len veľmi málo. Cez to jediné otvorené krídlo sa nám vždy zjavila len Rijen, otočila sa a zasa odišla. Vždy, keď som ju zazrela stisla som Shikimu ruku. Na Rijen som si naozaj zvykla, aj keď by som to pri našom prvom stretnutí nepovedala. Vtedy sa práve zobudila z bezvedomia a nebola priateľská. Ale mohli sme si za to sami, keď sme ju tam doniesli násilím. Lepšie povedané, keď ju tam Akatsuki doniesol. Zaujímavé spomienky. Pozrela som znova na salónik. Znova sa zjavila. Videla som, ako sa otočila. Na to rozhodila rukami a niečo náhlivo povedala. A zasa sa začala prechádzať. Tri krát a zasa zastala a len sa obzrela. Potom sa prudko otočila a slová sa z nej len tak hrnuli. Aj keď sme ju nepočuli, videli sme na nej veľkú naliehavosť. Zrazu si rýchlim pohybom ruky utrela slzy z líc a ja som si až vtedy uvedomila, že plače. Pozrela som sa na Shikiho. Trápilo ho to rovnako ako mňa, ak nie viac. Ichijo-san bol jeho priateľ a Rijen sesternica.
"Nebojte sa, týmto si musia prejsť." Upreli sme pohľad na madam Shirai. Tá pokojne sedela a čítala si noviny. "Len ich to otuží." Usmiala sa a pozrela sa aj ona na naše malé divadlo. "Vidíte?" môj pohľad rýchlo nasledoval ten jej. Už sa objímali. Tí sú vážne divní. "Poproste Madlen o sušienky a čaj sem do jedálne a choďte zavolať tých dvoch." Z ničoho nič oslovila Shikiho mama pomocníčku z kuchyne, ktorá prechádzala popred jedáleň. Ako povedala tak aj bolo. Keď Rijen s Ichijoom prišili do jedálne nepovedali by ste, že sa ešte pred piatimi minútami hádali.

Rijen:
Zvyšok dňa prebiehal pokojne. Kým sme jedli sušienky Kaemon zišiel dole a jeho rozospaté očká hneď prebrali sušienky na stole. Po tomto občerstvení som išla do knižnice hľadať informácie o Kaemonových rodičoch, zatiaľ čo Takuma zabával Maličkého na koberci tým, že menil veľkosti, tvary a farby hračiek svojou mocou. Už som skoro zaspávala nad tou knihou, keď som študovala už tridsiaty piaty rodokmeň za dnešný deň. Už som chcela prevrátiť na ďalšiu stranu s ďalším rodokmeňom, keď som si v tom všimla úplne dole meno Kaemon. Od neho išla čiara k dvom menám. Benjiro Mori a Nyoko Mori (Nyoko znamená klenot).
"Ja som to našla!" skríkla som natešene. Pod jej menom bol aj presný dátum úmrtia, ale pod jeho otcom nie. Jeho otec žije! Musíme ho nájsť! S radosťou som vybehla spoza rohu, že to oznámim Takimu, ale ten tam nebol a nebol tam ani Maličký. Zrazu hodiny odbili sedem ráno. To som bola tak zabratá do tej knihy, že som si nevšimla, že odišli? Čudovala som sa svojmu správaniu, ale skvelú náladu som si tým skaziť nedala. Vybehla som z knižnice a rýchlo utekala do salónika, kde som predpokladala, že sa budú nachádzať. Tak som sa náhlila, že jedna služobná sa mi ledva stihla uhnúť. S chabým ospravedlnením som utekala ďalej. Schody som brala po dvoch a nedbala na to, že si môžem zlámať členky. Vlasy vypadnuté z guče v gumičke za mnou divo poletovali. Musela som sa zachytiť o rám dverí aby som nepreletela, ale zahla do salónika, kde som prudko zastala.
"NAŠLA SOM TO!" vykríkla som dnes už druhý krát. Shirai sa tak zľakla, že jej z ruky vypadol koláč a rozsypal sa po koberci. Louis po mne zazrel, ale Shiki s Takumom sa prudko postavili a pozerali na mňa s neveriacim pohľadom. "Vážne!" schmatla som Takiho za ruku a už ho ťahala nazad do knižnice. Keď mi nechcú veriť, nech to vidia na vlastné oči.
"Vážne si ho v tej knihe našla?" opýtal sa nedôverčivo Shiki s náznakom znudenia.
"Hej, veď vravím, že hej." Rozrazila som dvere a dotiahla ich ku knihe. Kým sa nad ňou skláňali pozorovala som ich s víťazoslávnym úsmevom na tvári. Ako prvý sa vystrel Shiki.
"No gratulujem sesternička, máš pravdu. Takto ho môžeme začať hľadať." Znudene si strčil ruky do vreciek a vybral sa preč.
"Prajem dobrú noc. A aj Rime." Povedala som mu na odchode.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 23. ledna 2014 v 10:08 | Reagovat

Máš to premyslené. Máš to veľmi dobre premyslené. Ale... ten malý Kaemon! Och! :3 Prepáč, ale ja mám veľmi rada deti, ja by som ich aj spapala! :D Teda, chápeš. ^^ No ale, naozaj, stále sa to všetko rieši a mám pocit, že zamotáva pomaly ešte viac, až mi z toho šibe. :D Ale páči sa mi to, je to skvelé. :-) Naozaj veľa situácii pekne opisuješ, nerobíš zbytočné chyby a dej je originálny. To je veľmi vzácne, lebo mnohé blogy majú poviedky, ktoré sa na seba príliš podobajú a dej je o tom istom a potom už čitateľ vie, čo príde, čo nie je dobre a prestáva to byť záživné. Je to naozaj skvelé a napínavé každú chvíľu! :-) A teším sa na tvoju ďalšiu kapitolu, počkám si na ňu. <3
Btw. si dobrá, že si schopná sa tak vytrvalo učiť, môžem si z teba brať príklad. :D

2 Palka Palka | Web | 23. ledna 2014 v 12:36 | Reagovat

[1]: ďakujem, je pravda, že nad dejom veľmi dlho a často uvažujem, kým sa posuniem a často to zvyknem ešte konzultovať s kamoškou. Takže som vážne rada, keď to na príbehu vidno.. možno aj preto je taká dlhá tá poviedka :) Chlapca som tam dala aby v poviedke bolo aj niečo milé, lebo mne vlastne príde veľmi temná. Ja mám rada, len niektoré deti, ale Kaemona, by som si určite zamilovala aj ja. :D Originality deja. No možno táto druhá séria je originálnejšia ako prvá, pretože tu už rozvíjam vlastný dej, ale prvá veľmi originálna nebola, keďže sa držala príbehu anime, a len som dosadila pár osôb :) A asi najväčšou poklonou mi je, že ťa poviedka stále baví a je záživná a nie je podobná ostatným. Ďakujem za tvoj čas a tento krásny komentár :)

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 23. ledna 2014 v 19:55 | Reagovat

[2]: Aj prvá séria bola skvelá a podľa mňa veľmi originálna hlavne kvôli Namade a Rijen, ktoré si tam vložila a ktoré to tak oživili, že mi to príde oveľa lepšie ako originálne anime :-) Kaemon je veľmi zlatý (a ja deti nemusím xD) a som zvedavá čo nás tam s ním ešte čaká. Teším sa na pokračovanie :-)

4 Palka Palka | Web | 24. ledna 2014 v 15:02 | Reagovat

[3]: tak som veľmi rada, že si to myslíš, a že sa to moje dve postavičky dosadené do príbehu páčia, je to veľmi potešujúce :) A som rada, že som tu uvidela tvoj komentár, lebo už som sa zľakla, že som ťa mojím pomalým pridávaním článkov odradila od návštevy :)

5 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 25. ledna 2014 v 14:01 | Reagovat

[4]: nie neboj sa tvoju poviedku mam velmi moc rada takze ma nikdy neodradis ibaze som mala na vyske skuskove obdobie a nemala som vobec cas na blog a SB ale uz mam skusky hotove tak som naspät :D

6 Palka Palka | Web | 26. ledna 2014 v 10:14 | Reagovat

[5]: čítala som si tvoj článok na blogu o skúškovom :D A som veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeľmi rada, že si prešla :D

7 Rea Rea | Web | 11. října 2014 v 20:43 | Reagovat

Neviem, čo napísať :) Opäť ma to vtrhlo do deja a opäť som začala dýchať až na konci... A opäť ma Takuma nasral! :D Ale tak nevadí... Nie je náhodou rodina s Kanamem? :D No som rada, že už konečne Rijen našla Kaemonovu rodinu. Snáď sa už čoskoro dostane k ockovi :)

8 Palka Palka | Web | 11. října 2014 v 22:08 | Reagovat

[7]: Takuma je asi veľmi dobre nasierajúci typ ako sa tak dívam :D :D :D čo viem, tak našťastie s Kreténom-sama rodina nie je :) Už sa písaním ku tomu blížim, aby sa konečne stretli :)

9 Rea Rea | Web | 11. října 2014 v 22:22 | Reagovat

[8]: Teraz neviem, či sa blížim k stretnutiu ja s mojím zaostavajúcim čítaním, alebo sa len ty blížiš s novými dielmi :D Zase som určite napísala extra určitetomuvšetcipochopia komentáru :D

10 Palka Palka | Web | 11. října 2014 v 22:29 | Reagovat

[9]: len ja sa blížim s mojimi novými dielmi :) ("nezabijaj ma" prosí na kolenách) :)

11 Rea Rea | Web | 11. října 2014 v 22:40 | Reagovat

[10]: Beriem sekeru a idem :D :D :D Ale nie... :D Aspoň s ním ešte nejaký čas Rijen pobudne... Aj keď to bude asi pre ňu potom ťažké ho opustiť... No to už nie je môj problém, ale Rijenin :D :D :D (povaha svini sa zase raz ukázala :-D)

12 Palka Palka | Web | 11. října 2014 v 22:53 | Reagovat

[11]: Som ti veľmi vďačná, že to Rijen dovolíš, s ním ešte pobudnúť :) ale hádam si to ešte rozmyslíš a necháš im celú večnosť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama