Aktuálne poviedky:




.........

19. kapitola - Objavy a obavy

9. dubna 2013 v 21:53 | Palka |  NaRi II - Návrat nočnej mory
Tak je tu ďalšia kapitola, tak si to cent, pretože som sa nej dneska tvrdo pracovala .... dúfam preto, že sa vám bude páčiť :D JA teda idem konečne spať a vy si vychutnajte kapitolu :D




Rijen:
Prebrala som sa so stuhnutými svalmi. Cítila som sa len o kúsok menej unavene ako pred tým, no ak by som tu ešte ostala asi by som sa už potom nezdvihla. Preto som sa pozviechala zo zeme a s pozbieranými sponami som sa pobrala nazad. Obloha bola už ružovkastá, no mala som pocit, že to nie je stmievanie. Les bol hustý, nebolo vidieť na oblohu a bolo v ňom šero, v každej časti dňa. Preto sa mi podarilo, že som si natrhla kožu do krvi o dáky tŕňový ker. Keď som vychádzala z lesa, obloha bola už jasne modrá, čím sa mi potvrdilo moje podozrenie. Skôr ako som vyšla z lesa som si prezrela ranu na ruke. Krvácala už menej, ale necelila sa tak, ako by sa mala. Zlizla som si prebytočnú krv. Moja krv mi nenahradí tablety, no musím povedať, že chutila chutnejšie ako som si myslela. Prešla som záhradou k zadným dverám sídla, cez ktoré som ho opustila. Vošla som do úplného ticha sídla. Služobníctvo odišlo, takže musí byť ďalší deň. Stihla som si len pomyslieť, kým som vošla do jedálne, kde na mňa čakali Shiki s Rimou.

Sedeli vedľa seba v kreslách pri malom stolčeku pod oknom. Shiki držal Rimu na ruku o niečo jej hovoril. Na stolíku vo váze, bola veľká, pozornosť pútajúca kytica červených ruží. Musí ich byť najmenej tridsať. Keď ma Shiki zbadal v dverách, viditeľne sa mu uľavilo, jemne stisol Rime ruku a tá sa tiež pozrela k dverám. Tiež jej odľahlo. Nemo sme sa na seba dívali nevediac čo povedať.

"Stalo sa to znova" prehovorila som nakoniec. Rima s Shikim mlčali a čakali, kým budem pokračovať. "Už po tej hádke som sa cítia unavená. Pri jazere som zaspala a zobudila sa až na svitaní." Shiki prikývol a zadumane sa na mňa díval. Ja som si pritiahla stoličku od jedálneho stola a sadla si na ňu z druhej strany stolíka.
"Je to jednoznačne nezvyčajné. Rijen...."upútal moju pozornosť znova. "..Prosím ťa, skús mi čo najpresnejšie opísať ako si sa cítila pri tej hádke." Opatrne mi povedal, akoby som mu mala každú chvíľku odtrhnúť hlavu.

"Ako som sa cítila?" prekvapil ma, no potom ako prikývol, som prehovorila. "No po pravde... už ráno som nemala bohvieakú dobrú náladu. Viete s tým komorníkom..."
"Luisom."
"...áno Luisom, nemáme zrovna dobrý vzťah. A ako som tam sedela a on znova zacukal, nahnevalo ma to."
"Ako presne si sa cítila?" vypytoval sa.
"Nahnevane?" nechápala som ako to myslí.
"No hej, ale ako veľmi? Brutálne? Tak že by si ho hneď na mieste zabila?"
"Nie, nie .... práveže zo začiatku som bola nahnevaná len tak nahnevaná, ako keď mi .... hm.. akoby som ti teraz povedala, že si sprostý, škaredý chumaj." Shiki nadvihol jedno obočie.
"Aha ... chápem ... aspoň myslím. Ale teda ako ste sa potom dopracovali do takého stupňa hádky?"
"No ... neviem. Ale čím ďalej sme sa hádali, tým som sa cítila nahnevanejšia. Až napokon som bola vytočená tak, že som mala chuť po ňom niečo hodiť." Shiki s Rimou sa na seba krátko pozreli.
"No vieš Rijen, toto je fakt divné." Zapojila sa konečne do rozhovoru Rima.
"Čo je divné na hádke?" znudene som sa oprela o operadlo a nadvihla obočie. Rima sa pozrela na Shikiho a ten spustil.

"No, rozprával som sa s Luisom a ten povedal presne to isté." Dívala som sa naňho nič nehovoriacim pohľadom a dokonca ani nič nehovoriac. "Že sa cítil presne rovnako."
"Ó to je prekvapenie. Ako inak sa mal cítiť pri hádke? Blažene?" Shiki sa na mňa pozrel akoby očakával, že ma táto správa úplne prekvapí, no ja nič. "Prepáč, mala som začať skákať od radosti?" sarkazmus sa dal zbierať do rúk, tak bol hmatateľný.
"Rijen, ty to nechápeš." Prehovorila Rima.
"No to teda, že nechápem, čo vi dvaja vidíte také nezvyčajné."
"Aha... tak je potrebné vysvetliť jednu vec. Luis sa nikdy s nikým nepohádal. Je ironický, sarkastický, nahnevaný, nepríjemný, ale za každej okolnosti si zachováva chladnú hlavu a to už tak 235 rokov. A ver, že sa stretol s preňho ... povedzme, iritujúcejšími osobami a vecami." Povedal, akoby to teraz malo zmeniť celý môj pohľad na tú vec. Ale povedzme si pravdu :
"Stále nič." Pokrútila som hlavou. Shiki si povzdychol, akoby bol môj kábel 100 kilometrov dlhý. No ja mám pocit, že len tam niekde v strede je prekladač do čínštiny.
"Rijen máme podozrenie, že aj ty máš určitý druh sily." (hovoríme o sile upírov hej?)
"Prenášať svoje emócie hlasom, alebo inak povedané ovplyvňovať tvojim hlasom emócie ostatných."



Namada:
"Namada." Zerov hlas ku mne doliehal. No dáko som chcela ešte spať a nechcela som sa prebudiť znova do dňa plného bolesti. "Namada no tak. Toto si si zavarila sama, tak sa preber." Cítila som ako sa matrac znížil, keď si naň Zero sadol. A potom som pocítila studenú ruku krížoch, čo ma okamžite prebralo. Aj by som sa po ňom ohnala, ale bolelo by to a tak som prevrátila hlavu a zazrela na Zera, ktorý mi to oplatil úškrnom. Prevrátila som očami a Zero sa postavil, aby sa mi uhol a ja mohla posadiť. S zaťatými zubami sa mi to podarilo.
"Čo sa deje, že vstávam tak skoro?"
"Ako som vravel, ja za to nemôžem. Ikke s tou partiou ľudí prišiel, tak som ťa zobudil, aby zbytočne dlho nečakali. Tak ich idem zavolať." Otočil sa na odchod.
"Čo? Stoj! Počkaj!" zastavila som ho. Zero sa otočil a nič nehovoriac sa na mňa díval. "To ich chceš zavolať SEM?"
"Samozrejme a kam inam? Čakajú v spoločenskej miestnosti." Zháčila som sa.
"Idem za nimi!" vyhŕkla som. Zero ma prebodol pohľadom.
"Fakt? A ako?" skrížil si ruky na hrudi a oprel sa o skriňu.
"Tak tam odskáčem na jednej." Pohotovo som navrhla.
"Žiadne také. Rany na chrbte potrebujú minimálne ešte dva dni, inak hrozí otvorenie kvôli nárazom pri doskoku." Zamračila som sa.
"Sem neprídu, mne je jedno či sa tam doplazím, doskáčem, dogúľam ale ja idem tam. Otec povedal dva dni v posteli, to som tu už boli... veď budem mať preležaniny." Skoro som od zúfalstva plakala. "Ja už proste chcem ísť preč z tejto izby, veď mi tu úplne jebne." Zero na mňa uprel pohľad.

Nakoniec sa vrátil ku mne a čupol si predo mňa.
"Tak ťa tam odnesiem." Prehovoril nakoniec. Zdvihla som prekvapene hlavu a pozrela sa mu priamo do očí. Prikývla som mu.
"Ale najskôr sa prezlečiem dobre. Asi by som si veľa rešpektu neudržala, kebyže tam prídem v bodkovanom pyžame." Zero prikývol a podal mi voľné tričko. Tie tričká som podostávala od mužského osadenstva nášho domu, aby som pod neho narvala aj obväz a gázovinu a už som mala zbierku voľných tričiek, lebo ja som mala všetky len obtiahnuté. Do toho tepláky po kolená, tentoraz moje, ale taktiež voľné. Zera som prinútila sa otočiť, kým sa prezlečiem, aj keď ako poznamenal, nemalo to efekt, keďže ma pred pár dňami, dvomi, videli len v spodnej bielizni. Nakoniec sme museli vymyslieť spôsob ako ma odniesť, tak aby ma to čo najmenej bolelo. Nakoniec sme to nejako vymysleli. Zero ma držal pod zadkom, ja som mu bola nohami omotaný okolo trupu a rukami okolo krku. Kým ma niesol po chodbe, vzdala som si a položila si hlavu na jeho rameno. Pár krokov od dverí do miestnosti som Zera zastavila. Zamračene sa na mňa pozrel, ale zložil ma ako som chcela.
"Veď doskackám len k sedačke. Ak sa o mňa tak bojíš, tak ma len podopri z jednej strany." Prosebný pohľad musel zabrať. Zabral, ale Zero ma prekvapil. Chvíľku sa na mňa smutne díval a potom mi jemne zastrčil vlasy za uchu s slovami:
"Prečo sa musíš hrať na tak silnú?" prekvapene som sa na neho pozrela, no on už len prešiel z tej strany, kde som mala zranenú nohu a podoprel ma. Tak som s jeho pomocou, trochu zaskočená doskackala pred môj tým do miestnosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mizakoe mizakoe | Web | 12. dubna 2013 v 12:27 | Reagovat

Namada je dobře umanutá :D  i když neměla by to přehánět, nebo si fakt něco udělá

2 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 12. dubna 2013 v 16:53 | Reagovat

čožeee...no celkom ma prekvapila tá rijen....zaujímavá sila...len to nevysvetľuje ten spánok...či? :D
a tá záverečná scénka s namadou a zerom bola chutnááá :3

3 Palka Palka | Web | 12. dubna 2013 v 18:08 | Reagovat

[1]: ona, keď si niečo vezme do hlavy, tak ňou ani vôl nepohne :D zvyčajne teda :D

[2]: ten spánoček mám ešte v pláne vysvetliť. ... fakt bola? :D mne to prišlo trochu unáhlene, ale potom som si to dáko nechala tak, že s tým ešte niečo poriešim neskôr :D

4 M3S M3S | 13. dubna 2013 v 11:23 | Reagovat

nechcem byt zla ale asi mas chybu v nadpise :D inak super kapitola :D

5 Palka Palka | Web | 13. dubna 2013 v 16:17 | Reagovat

[4]: akú chybu tam mám? :D ja tam nič nevidím :D

6 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 16. dubna 2013 v 15:49 | Reagovat

[5]: obajvy :D

7 Palka Palka | Web | 16. dubna 2013 v 17:18 | Reagovat

[6]: aha ďakujem ... slepá som pre oči nevidím :D

8 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 17. dubna 2013 v 14:49 | Reagovat

[7]: pohode, stáva sa :D

9 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 21. dubna 2013 v 23:04 | Reagovat

Rijen ma zaujimavu silu som zvedava ako ju bude vyuzivat :-) Namada a Zero nemaju chybu oni su naozaj zaujimava dvojka a ja si myslim ze Namade by nerobilo problem vydobit si respekt aj v bodkovanom pyzame :D

10 Rea Rea | Web | 29. září 2014 v 22:36 | Reagovat

Tak blízko... Tak blízko... Sami v jej izbe... Ach! :D A zase nič. Ale aj tak ma tá rozkošná scénka na konci dostala. Byť Namadou tak mu skočím do náručia. Och! :D A tá Rijina schopnosť vyzerá zaujímavo. Som zvedavá, čo sa bude diať a prečo tak vyspáva... :D

11 Palka Palka | Web | 30. září 2014 v 11:32 | Reagovat

[10]: A zasa.... no asi sa ešte dočkáš pár popoťahovaní nervov, kým sa dostaneš ku tomu čo chceš :) ale hádam to zvládneš :D

Rijen.... hm možno je len unavená? :D žartujem :D jasné, že príde vysvetlenie :D

12 Rea Rea | Web | 30. září 2014 v 16:10 | Reagovat

[11]: Fakt? :D Dostanem? :-D Som zvedaváááá :D

Tak tomu neverííím :D

13 Palka Palka | Web | 30. září 2014 v 17:29 | Reagovat

[12]: tak hádam hej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama