32. kapitola - Rido Kuran

5. března 2012 v 9:43 | P3P |  NaRi - život dvoch osôb
Začiatok vojny je tu...




O niekoľko hodín sme sa všetci zišli pri bráne. Ja, Rima, Shiki, Ruka, Kain, Hanabusa, Seiren ... všetci sme nemo pozorovali osobu, ktorá sa k nám blížila. Na chvíľu pri nás bez zastal a premeral si nás. Pohľadom skončil na mne.
"Takže Bellamy s Akemim ťa zachránili. Nerátal som s tým. Dúfam, že to nenabúra moje plány." Potom sa otočil a pobral sa preč z akadémie.
"Ale Kaname-sama...." počula som ako začal Hanabusa, avšak nedokončil. Zlosť vo mne kypela.....









Ani nie o pol hodinu sme stáli v skupinkách na rôznych miestach a bránili denných študentov pred návalmi upírov, rovnakej krvi ako ja. Teda upírov pod vládou Rida. Tlačili sa do akadémie ako ľudia do politiky. Zmocňovala sa ma frustrácia, keď som ich videla toľko na úrovni E. Ako rada by som bola, kebyže sa im podarí nadobudnúť nový život. Kebyže aj oni dostanú šancu ako ja. No oni sa iba dokázali na mňa vrhať, pretože cítili krv. Jeho krv. Jeho krv v mojom tele. Stála som ako prikovaná a dívala sa do tých žiarivo červených očí, ktoré sa na mňa upierali, keď sa na mňa ten chalan rozbehol. Mohol mať niečo po dvadsiatke. Ten pohľad bolel.
"RIJEN!" okríkol ma Shiki, keď, tesne pred tým ako sa na mňa ten chalan hodil, ho zabil. "Čo stváraš? Prečo sa nebrániš?" podišiel ku mne, zatiaľ čo Rima stála obďaleč a stále sondovala okolie. Pozrela som sa Shikimu do očí a v nich videla svoj obraz.
"Ja to nedokážem. Nedokážem ich zabiť, keď viem, že aj ja by som tak mala skončiť." V odraze som videla vlastnú bolesť v očiach.
"Rijen, ale oni nemajú ten istý problém. Zabijú ťa bez váhania." Prehovorila Rima a podišla k nám, po tom čo starého pána upíra spiekla bleskami na smrť. Obrátila som sa smerom k západnej budove.
"Robia to len pre to, že zo mňa cítia jeho." Povedala som ticho a dívala sa smerom, kde ma niečo lákalo.
"Ty cítiš kde je?" opýtal sa strnulo Shiki.
"Volá ma.... Nás všetkých."




Shiki sa strnulo pozrel na Rimu. Zahliadla som to kútikom oka. Potom odišli nabok a potichu sa zhovárali. Ja som stála celým telom otočená ku vzdialenej budove, kde sa nachádzal on. O niekoľko minút sa vedľa mňa z každej strany postavili Shiki s Rimou.
"Rijen ... premýšľali, sme, že by sme asi mali lokalizovať Rida a pokúsiť sa ho zastaviť." Najprv mi význam jeho slov nedochádzal. Akoby sa len uložili v hlave a čakali na odozvu. Dlho, dlho nič a potom žiarovka blikla. Dostal sa ku mne význam slov. Lokalizovať. Mala som ich za ním zaviesť. Priamo k nemu. Sklonila som hlavu. Vedela som, presne kde je, ale nemienila som tam priateľov doviesť. Jemu priamo pod ruku.
"Nebudete naňho stačiť. A ja proti nemu nezmôžem absolútne nič." Povedala som im potichu.
"Keď ho nájdeme, pošleme po ostatných." Povedala Rima. Videla som, že sú rozhodný, len mi to chceli povedať, dáko opatrnejšie.
"Tak poďte." Povedala som im a pobrala sa smerom, kde sa nachádzal môj pán a zároveň pre mňa teraz najnebezpečnejšia bytosť. Čím sme boli bližšie, tým viac mi jeho príkazy a myšlienky prenikali do hlavy. A tým ťažšie bolo pre mňa im odolávať.




Zastali sme pred šesť poschodovou budovou. Do nej viedli ešte schody. Bola to nočná ubytovňa. Pozrela som sa na jej strechu. Bol západ slnka. V inej dobe by mi prišiel krásny. Teraz ale nie. Bol červený ako krv nevinných.
"Už to cítite aj sami nie?" opýtala som sa. Bez slova sa pozreli kam som sa dívala aj ja. Potom pozreli na roztvorené dvere a pohli sa smerom dovnútra.
"Povedali ste, že pošlete po ostaných." Chytila som Rima za rukáv. Bola som pripravená ju tak držať, kým to neurobia. Samých ich tam nepustím. Zaumienila som si. Rima sa pozrela na Shikiho a ten prikývol. Na chvíľku som sa pozrela zase hore a keď som pozrela zasa na nich pozerali na mňa.
"Poslali sme po nich. Kým neprídu chceme sa pozrieť len na chvíľku dovnútra. Ako to tam vyzerá." Povedal Shiki. "Ale pôjdeš s nami, nenecháme ťa tu." Nechcela som vojsť do vnútra, ale čo sa dalo robiť. Šmochtala som sa za Rimou a Shikim po chodbe. Išli sme po stopách prachu. Alebo nevládne telá popri stenách. Všetko to boli kedysi ľudia. Chcelo sa mi plakať.





Vyšli sme na druhé poschodie. Cítila som ho. Rida. Jeho vládu nado mnou. Bolo to nechutné. To ako prikazoval svojim aby sa navzájom trhali, to ako ich bez milosti pripravoval o možnosť žiť ďalej. Hnusil sa mi. Videla som ako sa Shiki s Rimou hýbali bližšie ku schodom na tretie poschodie. A potom som pocítila tlak. Akoby sa na mňa zameral, ako sa snažil získať ma pod kontrolu. Nebola som cvičená, ani pripravená až tak urputne bojovať o vlastné vedomie a tak som zrazu pocítila únavu. Shiki sa už dotkol zábradlia.
"NIE!" skríkla som a tak akosi prerušila ten nátlak na moje vedomie. "Vie o nás." Povedala som, keď sa na mňa tí dvaja nechápavo pozreli. Po tomto vyhlásení zastali a hodnú chvíľku sa na mňa dívali. Otočila som na päte a dala sa na odchod. Odľahlo mi, že sa pustili za mnou. Dohnali ma na schodisku na prízemie.
"Ako to vieš?" spýtala sa mi Rima.
"Proste to viem." Nechcelo sa mi vysvetľovať, že už niekoľko hodín sa mi Rido chce dostať do vedomia.
"Dobre pôjdeme pred budovu a budeme čakať na ostatných." Díval sa na mňa pozorne Shiki. Prikývla som. Na prízemí ma Shiki s Rimou obišiel a išli prvý. Vykročili z budovy a sadli si na schody. Chcela som ísť za nimi, keď v tom sa moje telo zastavilo pri vchode. Mám ťa. A zrazu ma zaplavilo niečo zvláštne.







Netuším čo sa so mnou dialo. Čo som robila. Ako som čo robila. Vedomie som nabrala až v okamihu, keď som uzrela tie dve oči. Dvojfarebné, zákerné, po krvi bažiace oči, vykúkajúce spod čokoládovo hnedých vlasov a vsadené do kostnatej tvári čistokrvného upíra. Vtedy som nabrala zasa vlastnú vôľu. Stála som pod oblúkom vedúcim na strechu. Nič ma nechránilo. Na opačnom konci bol on. Sedel tam na hŕbke tiel, ktoré ešte neboli celkom mŕtve. V rukách držal dievča, ktoré sa v okamihu zmenilo na prach, ktorý sa mu presýpal pomedzi kostnaté prsty. Tie dve oči boli uprené na mňa. Keď sa všetok prach rozvial, alebo padol na zem, povystrel sa. Bolo mi špatne, v hlave sa mi znova vracala tá noc, keď som ho videla prvý krát. Stála som tam neschopná pohybu a prekvapená, že tam vôbec som. Na streche bolo strašne veľa upírov. Samozrejme leveli E a pod Ridovou nadvládou. V tom ma jeden upír, najbližšie ku mne, chytil za ruku a potiahol na strechu. Pritlačil ma ku stene a priklonil sa mi ku hrdlu. Srdce sa mi rozbúchalo. Začala som sa mykať. Jednu nohy som mu dala za členok a prudko doňho strčila. Pustil ma a s krikom prepadol cez okraj strechy. Na malý moment mi odľahlo. Potom sa strach vrátil. Bola som v riti. Dostal ma. Vystrašene som sa obzrela naokolo. Všetci sa na mňa dívali a upír najbližšie ku mne sa za mnou zasa pohol. Odstúpila som pred ním tri kroky. Ak to takto pôjde ďalej spadnem z tadiaľto.



Zastala som a uprene ho sledovala. Podišiel ku mne a chytil ma zas plece s strašidelným úsmevom. V momente som sa mu vyšklbla a poriadne ho strčila do chrbta. Potkol sa a na kraji strechy sa ešte chvíľku pokúšal udržať balans, no napokon sa pobral za tým prvým. Rýchlo som sa otočila na ostaných, ktorí teraz na mňa zazerali. V tom sa ozvalo.
"Prestaňte." Nebolo to výkrik. Bolo to povedané úplne pokojne avšak, povedal to on. Mojím telom preletel kŕč a zastalo v pohybe. Presne ako si želal. Uvedomila som si trpko. Veľmi som sa premáhala aby som sa mohla pohnúť. Nakoniec sa mi podarilo sa posunúť tak aby som naňho aspoň videla. Prebodával ma pohľadom. "Jediná, ktorá sa ku mne nepridala." Prehovoril a stále sa na mňa uprene díval. Z jeho pohľadu mi na tele naskočili zimomriavky. "Jediná ktorá sa stále bráni." Povedal zasa. Urobila som pár krokov dozadu a narazila do upíra, ktorý mi okamžite chytil ruku s skrútil mi ju za chrbát. Bolesťou som sykla. Rido sa zamračil. "Takže už viem, kde skončila moja krv." Z jeho očí sršala zlosť. "Skazila si oslavu môjho znovuzrodenia." Na chvíľu zmĺkol a pozrel sa ku dverám. "Taká neposlušnosť musí byť potrestaná." V tom momente ma upír, ktorý ma držal, začal tlačiť smerom k Ridovi. Telo sa mi napínalo, ako som sa snažila zabrzdiť, alebo sa vymaniť so zovretia, ktoré zakaždým len viac zovrelo moje ruky. Srdce mi búšilo ako o závod, keď som zastavila pred Ridom.





Nedokázala som sa pohnúť. Keď som bola v takej blízkej vzdialenosti od neho, nevedela som sa brániť vlastnému pánovi. Pozeral sa na mňa z vrchu z kopy tých tiel, na ktorých sedel a o ktorých bol opretý. Ani som si neuvedomila moje telo išlo k nemu hore. ČO TO ROBÍŠ RIJEN!!! nakričala som na seba, aby som sa tak zmocnila vlastnej vlády na telom. V polovici som zadrhla, ale v tom momente jedno z tiel v kope, ma chytilo, potom ďalšie a ďalšie, aj napriek pokusom ujsť ma dostali až hore k Ridovi. Tam som stála, pričom mi nohy držali ruky neborákov pod Ridom. On sám mi chytil ruku a potiahol si ju ku tvári. Pozrel sa na jazvu, ktorú mi sám spôsobil. "Predjedlo už nepotrebujem, ale ty vyzeráš celkom zaujímavo." Okomentoval ma. Potom ma chytil za golier uniformy a pritiahol bližšie. Chytala ma panika a zúfalstvo. Rukou mi odhrnul vlasy. Jeho dotyk bol mrazivý ako smrť sama a ja som dúfala, že to nepotrvá dlho. Zavrela som oči a potom to pocítila. Bolesť keď mi jeho tesáky prepichli kožu na krku......
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 5. března 2012 v 10:24 | Reagovat

O.o O.o d-dufam, ze ju pride taki zachranit...lebo ak nie, nabehnem tam ja sama a ridovi odkusnem hlavu :D alebo jej pomoze namada?  no dobre, ja viem, nejdem uz hadat a budem poslusne nedockavo cakat na pokracovanie :)

2 P3P P3P | Web | 5. března 2012 v 18:27 | Reagovat

urobíš najlepšia :D

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 6. března 2012 v 16:25 | Reagovat

nech ju niekto zachrani to takto nemoze skoncit :D to co? v tom najlepsom :D ten Rido je taky... nebudem nadavat :D tesim sa na pokracovanie :-)

4 P3P P3P | Web | 6. března 2012 v 20:37 | Reagovat

bude onedlho, pretože som už skoro dopísala poslednú kapitolu, ktorú chystám o niečo viac dlhšiu :D

5 mizakoe mizakoe | Web | 7. března 2012 v 17:16 | Reagovat

ueeeeee ueeee co co? proč jsi to tam ukousla? neeee jak je to dál? co je dál? Jestli jí ten bídák zabije tak mě asi raní mrtvice. Rido je takovej hnusák hnusnej! Už aby bylo pokračování :D

6 P3P P3P | Web | 8. března 2012 v 10:20 | Reagovat

Rido je takovej hnusák hnusnej! .. ták tak :D uhádla :D a no pokračovanie asi pridám zajtra :D

7 Kretenica-sama Kretenica-sama | Web | 20. září 2014 v 21:02 | Reagovat

Ja som prišla na to, že cely rod Kuran je proste zakliaty debilitou. Ja vážne uvažujem, ktorí z nich je najviac kanamenovský (čiže totalny magor, kreten a neviem čo ešte). Trebalo by ich všetkých proste naraz vyhubiť :-D Ale tak už patrím do ich rodu, takže smola... Musím zomrieť! :D

Úžasná časť. Verím, že sa Rijen nič nestane a dufam, že ju Taki zachraniť nepride. Aby sa jemu nič nestalo :-D

8 Palka Palka | Web | 20. září 2014 v 21:22 | Reagovat

[7]: totálnou.. a keď nie debilitou, tak fetišom a psychickou poruchou :D možno by sme prídavné meno kanamenovský mali dať ako synonymum k prídavnému menu kuranovský :) bolo by to výstižné, pre celý ich rod.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama