24. kapitola - Nový žiak

20. ledna 2012 v 15:52 | P3P |  NaRi - život dvoch osôb
Tak je tu ďalšia kapitolka :) Tak ako ste prežili tento húfny týždeň? Čo známky? Aká je vaša spokojnosť ? :) keď si stiahnem ztmobilu fotky, tak sem dám ďalšie moje výtvory, tento krát z výtvarnej školy, ktorú navštevujem pomimo tej strednej :D A dúfam, že sa vám kapča bude páčiť :)




"Namada!" prerušil ma hlas mojej sestry počas mojej obchôdzky okolo triedy pijavíc. Zastala som a obzrela som sa na Yuuki bežiacu ku mne. Počkala som kým ma dobehne.
"Volá ťa riaditeľ." Oznámila mi. Bola opretá o kolená a vydýchavala sa.
"Otec? A nevieš čo mi chce?" prekvapila som sa.
"Tuším má pre teba dáku úlohu." Povedala mi a vnútro sa mi roztancovalo radosťou. Konečne trochu odreagovania po týchto dňoch. Moju detskú radosť, ale skazil hlas Aida spoza dverí.
"Aspoň my budeme mať pokoj." Zasa načúval prašivec jeden!
"Stíchni pijavica!" odkričala som mu dnuka, až si Yuuki zapchala uši. Dala som sa na odchod už s dobrým pocitom, keď v tom sa rozleteli dvere a z nich vyletel naštvaný Aido a nasrane na mňa ukazoval prstom.
"Ako si dovoľuješ prirovnať ma k tak nízkemu tvorovi!"
"Povedala som ticho ty parazit!" Aido sa roztriasol od hnevu a ja som si už zasa s skvelou náladou odchádzala. Ešte som videla, ako sa Yuuki snaží upokojiť Aida. Na konci chodby som sa začala smiať a so smiechom som došla aj do otcovej pracovne.


Rozrazila som dvere, skoro z pántov vyleteli. S úsmevom na tvári a zrazu nabratou skvelou náladou som vstúpila dnuka a dvere za sebou nohou zakopla. Otec až nadskočil, keď som vstúpila takýmto spôsobom. Pozrel na mňa a na tvári mal zrazu veselý výraz.
"Stará Namada sa vrátila." Poznamenal. Monumentálnym gestom som ho pozdravila.
"Tak ma tu máte." Hodila som sa do kresla a nohy šmarila ocovi na stôl. Ten len tak pochytal papiere, aby sa mu nerozsypali. "Tak čo pre mňa máš? Mám dobrú náladu tak do toho."
"Tým lepšie, lebo pôjdeš uvítať nového študenta dennej triedy. Zavedieš ho do jeho izby a ráno po neho prídeš a zavedieš ho do vašej triedy. Namada, dávam ti ho na starosť, s tým ako to tu chodí, kde čo je. A hlavne naňho dozri, ale tak aby si to nevšimol." Vytiahla som jedno obočie.
"Ou ... dáky ... podozrievavý. Kto to je?" opýtala som sa. Otec pozrel na hodinky.
"To zistíš, teraz choď, lebo budeš meškať." Zdvihla som sa z kresla a stále veselo som sa pobrala ku bráne. Po ceste som si dokonca tancovala.


Keď som dorazila ku bráne a schodom, oprela som sa o tepané železo brány a dívala sa na po schodoch idúcu postavu. Čím bola bližšie, tým viac som ju rozoznávala, mračila sa a hromžila na otca. Postava s kufrom v ruke vystúpila a bola priamo predo mnou.
"Vitaj." Sucho som povedala. Otočila som sa dala sa na cestu do Akadémie. Keď som prešla pár krokov a nehýbal sa, otočila som sa a nadvihla obočie. "Ideš, alebo sa chystáš dôjsť rovno ráno na hodinu?" Pohol sa. Počkala som ho, kým sa nedostal na moju úroveň a potom som sa pohla znova.
"Zaujímavé, naposledy, keď si ma videla, tak si ma dobre že nešla udusiť objatím." Obrátila som sa naňho a jeho fialkovasté oči sa stretli s mojimi. Teraz som ostala trošku zmätená, neviem, či bol smutný, či to hral, alebo som sa v nich už ozaj nevyznala. Nakoniec som odtrhla pohľad od tých očí, ktoré ma vždy uchvátili a pohla sa ďalej. Ichiru išiel za mnou.
"Naposledy, keď som ťa videla, si mi zaťal ihlu do ramena." Pripomenula som mu okolnosti nášho stretnutia.
"Aj tak si ma prekvapila. Zobudila si sa už na druhý deň. Čakal som, že si pospíš také tri."
"Tak to si ma teraz potešil." Ironicky som povedala, kým mi sme boli konečne za polkou cesty. Rolničky v ichimarových vlasoch nám robili atmosféru pri chôdzi.
"Ichiru?" opýtala som sa do ticha, čím som ho určite prekvapila, lebo sa na mňa tak divne pozrel.
"No?" odpovedal podozrievavo. Alebo ho prekvapil tón môjho hlasu. Zrazu bol nekontrolovateľne smutný.
"Keď si bol pri Shizuke, spomenul si si na nás niekedy?" Ichiru prudko zastal. Zastavila som aj ja a pozrela sa naňho. Zrazu mal neprístupný výraz.
"Prečo to chceš vedieť?" opýtal sa tvrdo. Zrazu z neho sálal chlad a nedostupnosť. Zachladilo ma pri srdci. Vedela som, že v poslednej dobe je iný, akosi ho pamätám. Že ide proti Zerovi, ale nečakala som, alebo som si nechcela pripustiť, že bude taký aj ku mne. Stále som verila, že sa nájde osoba z mojej minulosti, ktorá by ma neodstrkovala. Jasné, je tu Yagari-sensei, ale to je kapitola sama o sebe. Už sa mi chceli nahrnúť slzy, tak som sklopila hlavu a otočila sa zasa do smeru cesty.
"Nič, nechaj to tak." Hlas sa mi na konci mierne roztriasol. Išla som prvá a Ichiru za mnou. Už ani jeden z nás neprerušil ticho. Zastala som až pri jeho izbe. Oči som mala červené čo som sa snažila udržať slzy.
"To je tvoja izba. Ráno o siedmej sa tu stretneme a odprevadím ťa do triedy, keďže sme spolu v jednej. Po škole ti ukážem areál, i keď mám dojem, že už to tu aj tak poznáš." Snažila som sa hovoriť vyrovnane, ale asi to nevyšlo. Čo asi. Určite. Hlas som mala slabý a kde tu sa zlomil. Ichiru prešiel okolo mňa, otvoril dvere na izbe a zhodil kufor na zem. "Ozaj ešte tak na začiatok. Je zakázané navštevovať dievčenskú ubytovňu, po večierke chodiť von a biť sa." Na chvíľku som zmĺkla a preberala si v hlave, čo mu mám ešte povedať. Usúdila som, že nič. "Tak dobrú noc." Povedala som mu a obrátila sa na odchod. Rukami som si tuhšie stisla sako, pretože mi ostala zima.



"Pozdravuj odo mňa Zera, keď už za ním ideš." Ozvalo sa spoza mňa chladne. Tou vetou dal jasne najavo, že nechce mať so mnou nič spoločné, lebo sa bavím s Zerom. V tom momente sa mi pustili slzy. Prudko som sa otočila až sa moje rozpustené vlasy rozprskli a pokryli mi aj plecia.
"Prečo ste obaja v tomto taký rovnaký?" vybafla som trasľavým, zúfalým hlasom. "Prečo ma obaja odstrkujete? Správate sa ku mne ako k nepotrebnej? Ste ku mne hnusný, pri tom ja som vám nič neurobila? Alebo vari hej? Ak áno tak to chcem vedieť. Čo to je? Čo to bolo? Nikdy som nebola lepšia ako vy, aby ste ma nemali radi kvôli závisti. Nikdy som medzi vami nerobila rozdiely. Vždy som sa snažila vám pomôcť ako to len išlo. Tak prečo?" slzy mi tiekli potokom. Pozerala som sa na prekvapeného Ichira. Presne ako som si myslela, ani netušil, že sa Zero so mnou nebaví. Otočila som sa na odchod a zrýchleným krokom som sa pohla ku schodisku.
"Myslel som na vás často." Počula som spoza seba Ichira. Otočila som, no videla som už len zatvárajúce sa dvere. Prečo? Prečo to povedal? Čo tým chcel dokázať? Vtedy na nás myslel, ale teraz ma nepustí k sebe. Klamal? Utekala som ani neviem kam. Až keď som si uvedomila, že som pri tej fontánke, ktorú vidím z našej triedy. Zastala som. Prešla som k nej a uvidela svoj odraz v teraz pokojnej hladine. To som vážne až taká hrozná? Myšlienky mi prúdili hlavou. Celé telo sa mi chvelo a bola mi zima. No nebola som schopná sa pohnúť z tohto miesta. Padla som na kolená na studenú kamennú zem a hlavu s rukami som si oprela o mramorovú fontánku. Moje slzy sa miešali s pokojnou hladinou. Vedomie sa vytrácalo a ostala len bolesť. Neviem čo sa dialo ďalej. V jednej chvíli počujem, ako na mňa niekto volá.
"Namada?" jasne to bola najprv otázka. Iba viem, že som to počula, ale reakcia žiadna. Akoby mi nedochádzalo. Černo a prázdnota. "Namada." Už to nebola otázka, ale oslovenie. "Namada!" nič. A už potom vôbec nič.

Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Bolo pol siedmej ráno. Rozhliadla som sa a zrazu som sa zasekla. Kto to včera bol? Dobre som si pamätala, že na ma niekto hovoril, ale vôbec som si nevedela vybaviť farbu hlasu. Poriadne som sa musela znova porozhliadnuť. Na stolíku som mala položenú tácku s raňajkami. Tak som sa vyteperila z postele, navliekla sa do pripraveného županu a dala sa do raňajok. Nezjedla som ani polovicu. Neviem prečo, ale bolo mi jemne zle a tak mi nechutilo. Potom som si všimla lístok pod pohárom vody. Odsunula som pohár a vystrela lístok.
Prajem dobré ráno Namada,
Dúfam, že ti bude chutiť a nezabudni ísť po Ichira, ktorý ti odkazuje, že by si nemala spávať vonku, lebo prechladneš.
S láskou otec. Keď som dočítala akoby ma zamrazilo. Ichiru ma teda našiel. Išiel za mnou, po tom čo som mu povedala, alebo mal iný zámer a len ma tam našiel? No veľa času na tieto myšlienky som nemala. O pätnásť minút som mala byť u Ichira. Narýchlo som sa obliekla. Sako som si nestihla ani zapnúť a s Rosetou v ruke som utekala za Ichirom.


Sakra minúta. Pomyslela som si, keď som rozrazila dvere na chlapčenskej ubytovne. To samozrejme upútalo pohľady chalanov, ktorý na mňa vyjavene pozerali. Skoro nikdy som sem nechodila a málokedy som tam tak letela ako teraz. Zvláštne ťažko sa mi dýchalo, akoby som mala zapchatý nos. Prepletala som sa pomedzi chalanov ako nič a už som trielila na poschodie. Za rohom som prudko zastavila, keď som videla ako Ichiru zatvára dvere na jeho izbe. Oprela som sa o kolená a sťažka oddychovala. Vlasy mi prepadávali popri tvári. Cítila som pohľady chalanov na mne, no nebola som schopná nič robiť. Keď som cítila ichirovu auru blízko mňa, vystrela som sa s neprístupným výrazom v tvári.
"Vidím, že si sa vyspala dobre." poznamenal, keď sme popri sebe vykročili na cestu do triedy. Stále som bola zmätená no dneska som sa rozhodla nedať najavo nič z vnútorných pocitov.
"Ďakujem." Len som odvetila a zasa sme išli ďalej. Ichiru sa usmial úsmevom, ktorý vyzeral skôr zákerne.
"Nečakal som, že sa Zero bude k tebe takto správať, veď ty si ho vždy milovala." Povedal už, keď sme boli pri dverách triedy. Práve som mala ruku na kľučke a chystala som sa otvoriť triedu. Cestou mi prišlo celkom fajne zle a tak som sa tešila na to, kedy si konečne sadnem.
"Vyžívaš sa v bolesti iných. Ale tu je to už márna snaha." Povedala som sucho a ani som sa naňho nepozrela. Už, už som chcela stisnúť kľučku, keď v tom mi ruku chytila tá ichiruova. Priklonil sa ku mne a zašepkal mi do ucha.
"Tá tvoja tenká škrupinka, je čím ďalej tým tenšia. A čo je tenké ľahko praská." Viem ako to myslel. Škoda len, že to uhádol. Nedala som však znať. Aj tak som stisla kľučku a vošla do triedy. Všetci sa pozreli naším smerom. Po mne vošiel aj Ichiru a zavrel za sebou dvere. Počkala som ho pod lavicami. Postavil sa ku mne a rozhliadol sa.
"Stoj tu a počkaj na učiteľku." Povedala som mu a pobrala sa na svoje miesto. Cítila som sa zvláštne slabo. Cestou ku mojej lavici som sa musela sem tam podoprieť. Nakoniec som si konečne sadla a hlavu si oprela o lavicu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mizakoe mizakoe | Web | 20. ledna 2012 v 19:39 | Reagovat

Ichiru je mi značně nesymoatický... nevím proč ale mám z něj blbej pocit... je takovej zákeřnej... chudák Namada :-(

2 P3P P3P | Web | 20. ledna 2012 v 21:34 | Reagovat

[1]: to je pravda Ichiru bol staršný padouch ... ale potom ku koncu som ho mala strašne rada :) škoda len, že skončí, tak ako skončí :(

3 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 21. ledna 2012 v 11:46 | Reagovat

za to urcite moze ichiru....svina jedna -.- keby som namadou, uz je davno po mne, ved chuda stale jej vsetci len ublizuju :(

4 P3P P3P | Web | 21. ledna 2012 v 18:27 | Reagovat

[3]: no ... možno hej .. ale zasa otec jej pomáha :D a neviem .. v jednom zmysle si asi ubližuje aj sama nie? :D a ten Ichiru môžno nie je taký ako teraz vyzerá :D

5 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 21. ledna 2012 v 18:43 | Reagovat

[4]: no jo, este ze ma jeho...o tak hej, z casti ano, ale väcsinou za to moze zvysok....tak ja nwm ako hovorim vzdy, nepamätam si ako to bolo v anime, tak mi ostava len cakat :D

6 P3P P3P | Web | 21. ledna 2012 v 23:20 | Reagovat

[5]::D tak dobre, môže za to zvyšok :D a asi áno teda :D i keď si nie som istá, či vás s tým nebudem naťahovať až do druhej série.

7 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 22. ledna 2012 v 10:13 | Reagovat

[6]: budes taka zla? :D fakt nam to urobis? :D

8 P3P P3P | Web | 22. ledna 2012 v 13:21 | Reagovat

[7]: hmm rozmyslam o tom :D:D:

9 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 5. února 2012 v 12:35 | Reagovat

co sa to s Namadou deje? inak ja som Ichira v anime tiez hrozne oblubila a fakt skoda ho...no idem citat dalej :D

10 Rea, dievča čo miluje Sexiboha-kuna, ale v minulom mene zabudla spomenúť aj brata Sexiboha-kuna :D Rea, dievča čo miluje Sexiboha-kuna, ale v minulom mene zabudla spomenúť aj brata Sexiboha-kuna :D | Web | 18. září 2014 v 15:16 | Reagovat

Ajajajaj. Zase som sa nasmiala. Ten začiatok s Aidoum nemal chybu :-D Tá veta so škrupinkou bola skvelá. Hrozne sa mi páčilo to prirovnanie. A mne sa v tvojom diely Ichiro pozdáva. Taký zákerne sexi zloduch :-D

11 Palka Palka | Web | 18. září 2014 v 18:05 | Reagovat

[10]: Presne zákerne sexi zloduch, ktorý sa ale v prípade núdze postaral ... dokonalá kombinácia, vzhľadom na to, že vyzerá s Zerom rovnako... prichádzam na to, že kebyže mám oboch.. Zera aj Ichira... tak som asi ten najšťastnejší človek na zemeguli a v celom vesmíre... ani trojka by mi nevadila :D

12 Rea, nie veľmi slušne vychované dievča :-D (V trojici je život krajší ♥) Rea, nie veľmi slušne vychované dievča :-D (V trojici je život krajší ♥) | Web | 18. září 2014 v 19:44 | Reagovat

[11]: :-D :-D :-D Ale no... Ako niečo môže takéto napísať slušne vychované dievča? (ale čert to ber s pretvárkou... kto by takú trojku nebral? :-D Uhhh... Ani jeden by už z môjho zovretia neutiekol :-D :-D :-D)

13 Palka Palka | Web | 19. září 2014 v 10:34 | Reagovat

[12]: V trojke je život krajší :D ... to si vystihla, hlavne ak sú tam sexibohovia-dvojčatá-dono :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama