Aktuálne poviedky:




.........

21. kapitola - Druhá polovica

3. ledna 2012 v 0:33 | P3P |  NaRi - život dvoch osôb
Tak Silvestra máme za sebou ja tým ádom ajnarodeniny a už si trtí deň užívam 16 rokov :D Tento Silvester bol totálne špicový a tak dúfam, že aj vy ste si ho tak užili ako ja. Dávam vá sem ďalšiu kapitolu a a dúfam, že sa vám bude páčiť ... prajem Šťastný nový rok a nech sa vám darí :D





"Rada ? Tu?" opýtal sa Yagari-sensei oblečený v klobúku a kabáte. Sedela som na strome za nimi a videla ako otec prezerá dieru v strome.
"Hej" odpovedal mu otec zamysleným hlasom. "Prišli kvôli Shizuke. A Zerovi." Tak oni ho fakt obviňujú z vraždy tej čistokrvnej.
"A čo s tým má akože robiť Asociácia lovcov?" pozrel sa Yagari na otca s tým jeho výrazom : nerob zo mňa debila. Tento výraz si pamätám z detstva, keď nás trénovala a ja som sa stále pokúšala naňho počas boja vymyslieť dáku pascu. Samozrejme, na všetky mi prišiel. "Akokoľvek o tom premýšľam sú.." no nedohovoril, lebo otec mu strčil obálku pod nos.
"Toto je od asociácie lovcov. Je to adresované Kiryuu-kunovi." veľavýznamne sa pozrel na Yagariho.
"Pf.. asociácia a rada. Kuran je veľmi dobrý hráč." Prehovorila som, čím som tých dvoch dobre naľakala. Potom sa s bledými tvárami otočili na mňa.
"Namada! Čo tu robíš?" pustil sa do mňa otec.
"Hliadkujem." Odpovedala som tónom, ktorý dal jasne najavo, že sa pýta ako blbec.
"Aha." Sfúknute zvesil hlavu.
"Čo si to hovorila o tom Kuranovi?" opýtal sa Yagari, ktorý celkom odignoroval náš rozhovor.
"Že je Kuran veľmi dobrý hráč." Yagari si založil ruky na prsiach a otec v bok.
"Namada! Hovoríš o mojom študentovi." Upozornil ma otec hlasom, pri ktorom som sa zvyčajne stopla. Dneska ale nie.
"Plne si to uvedomujem, ale nehovorila by som to, kebyže o tom nerozmýšľam. A to že je hráč, nemôžeš poprieť, pretože ním je. A dobre to vieš. Síce neviem čo presne sa medzi tebou a ním stalo oci, ale viem, že niečo určite. A to nebude hocičo." Otec a aj Yagari sa na mňa prekvapene pozreli.
"Ten tvoj talent odhaliť čo nemáš, je vážne o nervy." Povedal otec a pozeral ako zareagujem. Ja som len pokrčila plecami.
"Nejdem z teba ťahať čo to bolo, aj tak by si mi to nepovedal, lebo všetko ohľadom neho je tabu, ale mám pár úvah, ktoré mi nedajú." Povedala som akoby nič.
"Tak do toho. Som samé ucho." Prehovoril zasa Yagari.




"Dobre. Tak za prvé, dobre viete, že keď Shizuka zomrela Zero, bol s Yuuki v jednej miestnosti. Overte si to u nej a myslím, že jej si vždy veril otec. To ma vedie k otázke, kto potom zabil Shizuku? Neviem, ale sú tu ďalšie veci. Dobre vieme že Kuran je hráč, nie však iba preto to naňho idem hádzať, ale zdá sa mi dosť nepravdepodobné, že by v pár sekundách zmobilizoval celú nočnú triedu a v ďalšej sa všetci do jedného presunuli, tam kde sa Rada a Zero s Yuuki nachádzajú. To ma privádza k myšlienke, ako vlastne vedel kde sú? Pretože podľa Yuuki sa tam objavili dve tri sekundy po tom čo Zero jedného z Rady zastrelil. To znamená, že už v tom memente boli na ceste. A ešte jedna vec. Ako sa mohol Zero za týždeň dostať z toho stavu v ktorom bol? Keď si človek dá všetky tieto myšlienky dokopy, dôjde mu pár vecí. Ale radšej ich hovoriť nejdem, pretože ťa nechcem nahnevať alebo nedajbože mylne obviniť Kurana." Milo som sa na nich po tejto mojej dlhej úvahe usmiala. Yagari a otec na mňa nemo pozerali. Nemali slova, alebo premýšľali, neviem. Potom sa pozreli zasa na dieru v strome. Nakoniec sa otec pozrel na ma.
"Keď sme už pri tom Zerovom stave, si už v pohode?" prekvapene som sa naňho pozrela. V mysli sa mi vybavila tá spomienka, ktorá ma desila skoro každú jednu noc.
"Zasa odbiehaš od témy." Povedala som príkro a odvrátila tvár inam. "Ako vždy." Zamrmlala som si ešte.
"Takže asi nie." Povedal si pre zmenu otec a Yagari mu prikývol.
" Tak moment! Už je to lepšie! Zasa nie som dáky psychický labilný sociopat!" bránila som sa.
"Nie sociopat nie si. Máš pravdu." Poznamenal Yagari. Ja som len pokrútila hlavou a zoskočila z konára.
"Ozaj Namada." zastavil ma ešte otec, keď som odchádzala.
"Áno?" opýtala som sa bezducho.
"Zajtra je upíry banket a Zera tam z asociácie volajú na dozor a Yuuki ma voľno, zvládneš to aj sama?"
"Keďže nočná trieda bude mimo, tak hej." Pobrala som sa zasa preč.
"A Namada, to čo si nám tu teraz povedala, si zatiaľ nechaj pre seba." povedal mi. Nijak som nezareagovala, len som šla ďalej.





Bola som v takumovej izbe. Stála som pri okne a dívala som sa von, kým sa Takuma prezliekal na dnešný banket. Išli naň všetci okrem mňa. Usporiadaval ho totiž rod Aido a bol určený len pre vznešených. Čím som ja nebola. Pochybujem, že o mne vôbec vedia. Ešte ani nezapadalo slnko a boli sme hore. Tentoraz všetci. Vlasy som mala pre zmenu rozpustené, lebo som nechcela čas, ktorý som mohla byť s Takumom zmenšovať ich zapletaním. Už mali dĺžku do polky lýtok. Rozmýšľala som nad včerajšou udalosťou. Zasa som na hodine zaspala. Taki ma zobudil, až keď sa šlo preč za dákou Radou. Tí tu boli kvôli smrti Shizuki, ktorú údajne zabil Zero. A to ma trápilo najviac.
"Trápi ťa to, že tu ostaneš sama?" počula som za sebou Takuma.
"Aj ale, aj niečo iné." Povzdychla som si. Je zaujímavé ako som sa pri kontakte s ním zmenila. Už som nebola toľko krát červená a nekoktala som. Ucítila som ako ma objal a videla som jeho ustaraný pohľad v okennej tabuli.
"Čo ťa trápi?"
"Ten včerajšok."
"Rada starších?" Prikývla som. "Prečo?"
"Nezdá sa mi to." Povedala som. Takuma ma pustil a išiel si nájsť motýlika. Ja som sa otočila a sadla si na parapet. Už som ho poznala na toľko, že som vedela, čo chce. A teraz chcel počuť, všetko čo ma trápilo ohľadom tejto veci. "Vieš, ono.. ja si myslím, že to Zero nebol." Povedala som. Takuma sa zarazil a pozrel na mňa.





"Rijen to ..." vedela som čo chce povedať.
"Ja viem Taki, že nie je iný vinník a tak to padá naňho. Ale ono to nie je tak ľahké, pretože to jednoducho nemohol urobiť. Viem to. Vtedy, keď ma ten čistokrvný uhryzol, stal sa mojim pánom." Takuma na mňa zhrozene pozrel.
"Rijen." Povzdychol si.
"Znie to hroznejšie aké to je" snažila som sa ho v momente upokojiť, keď som si uvedomila, čo som povedala. " Ale proste je to tak. Od tej chvíle patrím jemu. Nedokážem urobiť nič čo mi zakáže, nedokážem neurobiť to čo mi prikáže. Nikto z nás. Nebola som s ním dlho. Teda skoro vôbec, ale aj tak to viem z vlastnej skúsenosti. Keď už sa nasýtil koľko potreboval, nechal ma len tak ležať na zemi. Ja som sa vtedy postavila, zobrala z stolíka nôž na otváranie listov a rozohnala sa naňho. Avšak tesne pred jeho hruďou sa moja ruka zastavila. Nech som sa snažila ako som chcela nie a nie sa pohnúť. A on sa len smial a smial. Viem, že si povieš, že som bola slabá zo straty krvi, ale to nebolo tak, proste on nechcel aby som to spravila a tak bolo. Bola som z toho zhrozená, z toho, že som to nedokázala, až som sa vzdala. A on so smiechom odišiel." Takuma stál pri mne a díval sa na mňa. "Preto sa mi nezdá, že by to Zero urobil." Pozrela som na Takuma. Ten sa tváril zamyslene. Len ma rukou pohladil po tvári, ale jeho zelené oči sa upierali niekam inam. "Ale to nejdem teraz rozoberať. Ukáž toho motýlika, nech sa za teba nehanbím." Povedala som so smiechom v hlase, na čo sa Takuma vrátil do reality. S úsmevom mi ho podal a nechal nech mu ho uviažem. Keď to bolo hotové tak sa prezrel pred zrkadlom.
"Nádherné. Od nikoho by to nevyzeralo krajšie." Okomentoval s úsmevom motýlika. Zasmiala som sa a spolu sme vyšli z miestnosti.
"Je mi blbé, ťa tu nechať, ale nejde to inak. Prepáč. Vieš na bankete bude aj môj starý otec, ktorý je v Rade. A už si mohla zažiť aká je Rada. Neschválil by to. Poprosil som všetkých, nech o tom zatiaľ pomlčia, aby si z toho nemala problémy." Usmiala som sa naňho.
"To je dobré, ja sa dáko zabavím." Dal mi pusu a zbehol dole, kde ho už čakali. Zakývala som im a oprela sa o zábradlie. Prosím, nech sa mu nič nestane. Pomyslela som si. V tom sa Bellamy otočila na mňa a usmiala sa. Jeme prikývla a iba ja som mohla pochopiť, čo tým myslela. Ďakujem. Usmiala sa na mňa a všetci spolu odišli. Keď boli preč, zvesila som hlavu. Aj keď ťa tak milujem, aj keď sa obaja snažíme, aj tak som stále miestami tak ďaleko od tvojej existencie.



Tento večer bola hliadka jednoduchá, len som sedela naobliekaná na streche akadémie a sledovala aury. Je zaujímavé ako sa za pár dní zmení počasie. Rovnako ako ľudský život. Toto prirovnanie bolo v danej chvíli asi celkom vystihujúce. Usmiala som sa nad vlastnou vynachádzavosťou. Bola som tu sama. Yuuki, sa dákym dočinením dostala na ten banket, Zero tom hliadkoval, otec vybavoval veci ohľadom nastávajúcich prázdnin, Yagari-sensei tiež zmizol na banket. Nevadilo mi to aspoň som mala čas na zdokonaľovanie. Už som chcela zavrieť oči, keď v tom začalo snežiť. A i keď milujem sneh, rozhodla som sa. Tak dneska balím.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 3. ledna 2012 v 13:16 | Reagovat

tak v prvom rade vsetko najlepsie k narodeninam, velmi vela zdravia, stastia, lasky, uspechov v skole, skvelych kamaratov, vela citatelov a dobry napadov a vsetkeho ostatneho, co v zivote potrebujes :) tak stracam prehlad v tych dnoch, ze som ani nepostrehla, kedy presne mas narodeneny a preto ti blahozelam az teraz, tak prepac :(
no a ku kapitole....namada vie fakt aj to co by nemala, chudak jej otec xDDDD (v dobrom samozrejme  :D) rijen na to pochopitelne mohla prist logicky ako to vysvetlila takimu (ta prezyvka sa mi moc lubi xDDDD) no, kedze si z anime nepamätam ako to dopadne, som zvedava co bude nasledovat :D

2 mizakoe mizakoe | Web | 3. ledna 2012 v 19:46 | Reagovat

hej tak to všechno nejlepší :D  otanjou-bi omedetou gozaimas! :D
Jinak ta rada mě docela znérvozňuje... doufám že kvůli tomu nezabijou Zera.. to by mě naštvali a Namada má zajímavý úvahy :D

3 funnybleach funnybleach | Web | 3. ledna 2012 v 20:58 | Reagovat

som rada, že ste si to prečítali a okomentovali to .. ďakujem aj za blahoželania ..
Pre Orihime .. tak hej Taki ako prezývku som raz vymyslela, keď som kamarátke hovorila dej mojej poviedky a nechcelo sa mi v kuse hovoriť takuma , lebo je to dlhé

a pre Mizakoe .. ďakujem, s väčinou jej myšlienok som stotožnená :D

4 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 6. ledna 2012 v 19:34 | Reagovat

trochu oneskorene (dobre trochu dost xD) ale vsetko najlepsie :-) nech sa ti v zivote vsetko splni :-) kapitola bola ako vzdy skvela :D ako vidim Namada ma talent prist nato naco by nemala :D no som zvedava co rada doriesi :-) tesims a na pokracovanie :-)

5 funnybleach funnybleach | Web | 6. ledna 2012 v 19:51 | Reagovat

som rada, že sa páčilo a veľmi ďakujem .. vôbec nevadí, keď oneskorene :D

6 Rea - ehm... Proste Rea :-D (teraz mi nič nenapadlo :/) Rea - ehm... Proste Rea :-D (teraz mi nič nenapadlo :/) | Web | 17. září 2014 v 19:59 | Reagovat

Myslím, že moja gratulácia by už aktuálna nebola, hehe :D Tá posledná Namadina veta ma zarazila. Ako že balí? Nebodaj ide aj ona na banket? (viem, to je hovadina, ale nič iné mi vtedy nenapadlo... dobre napadlo, ale to si nechcem pripustiť :-D) Som zvedavá na reakciu vznešeného dedka, ak sa náhodou dozvie o Rijen a Takamuovi.

7 Palka Palka | Web | 18. září 2014 v 12:11 | Reagovat

[6]: HEHEHE asi nie :) Nie nie, že to zabalí a končí z hliadkou ne ten večer, lebo sa jej nechcelo už sedieť na snehu :) Vznešený pán dedko bol idiot stupňa kretén-sama... nemala som ho rada a asi nikdy nebudem mať :)

8 Rea Rea | Web | 18. září 2014 v 14:57 | Reagovat

[7]: Vidíš, takí blbci ako ja, to nepochopia :D No ďakujem za objasnenie :P PS:Toho deda som tiež neznášala :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama