99 - Mená

26. července 2011 v 15:42 | P3P |  Začiatok konca, koniec začiatku
Tak máme tu predposlednú kapitolu, tak sa hádam sa bude páčiť :) ale namám poňatia, kedy pridám ten posledný .... mám trochu problém to napísať :) .. viete .. je to taký koniec .. proste blbý pocit, ale ja sa cez to dáko prenesiem :D tak sa na to tešte a ja sa posnažím :D a čo takto napísať do komentárov, ako by ste si predstavovali koniec? :) vaša P3P :)




Mesiace pomalinky bežali. Kto by si Attanai prezrel trochu lepšie tak si mohol všimnúť malé bruško. Attanai práve odchádzala z nemocnice a skoro ju prevalcoval rútiaci sa Lotto. Stihol však ubrzdiť a zastal pred Attanai. V momente ju objal.
"Prepáč, že som to nestihol. Divízia mala dáky problém." Attanai sa zasmiala a dala mu pusu.
"V poriadku, však to bola len kontrola."
"A čo? Už vieme pohlavie? Sú to dvojičky?" vyzvedal Lotto čím Attanai zasa rozosmial. Vzala ho za ruku a spolu sa pobrali domov.
"Počkaj si mesiac. Potom by sme to už mali vedieť." Na chvíľku sa odmlčala. "Ak to teda chceš vedieť. Ja som tak rozmýšľala ...." Lotto na ňu pozrel mrazivým pohľadom.
"Nevymýšľaj miláčik."
"Prosím? Nie je ti to jedno čo to bude? Však keď sa narodí tak ..." Lotto pokrútil hlavou.
"To hej, ale dohodli sme sa na tom. A dobre vieš prečo. Budeme sa môcť lepšie pripraviť. Však ešte nemáme ani mená vybraté." Attanai stiahla pery do tenkej čiarky, no potom keď, si to premyslela musela mu dať za pravdu.
"Tak vidíš .. no a k tým menám ..." stíchol, odomkol dvere na byte a obaja vošli. "... ja som tak trochu nad nimi premýšľal." Obaja sa vyzuli.
"Tak to aj ja. To by sme to mohli prebrať." Lotto prikývol a išiel ešte na WC. Attanai išla po pero a papier a potom sa natiahla na gauč. Bola unavená, ale vedela, že musí vydržať, inak by v noci bola hore. Na chvíľku zavrela oči. Počula spláchnutie a potom kroky. Cítila ako si Lotto sadá k jej nohám. Otvorila oči a pozorovala čo robí. Pozeral sa na ňu. Usmiala sa naňho a Lotto jej úsmev opätoval.
"Nechceš sa prezliecť? Netlačí ťa to?"
"Netlačí, ale prezlečiem sa." Lotto pohotovo vyskočil na nohy a doniesol jej tričko a tepláky. Attanai sa prezliekla a shinigami oblečenie prehodila cez gauč. Potom, sa znova natiahla a Lotto si znova sadol k nej. Attanai sa prekvapila keď jej vyhrnul tričko a položil ruky na brucho.
"No čo? Ako sa máte? Tešíte sa, že vám ideme vybrať mená? Dúfam, že sa vám budú páčiť. S maminkou vás máme veľmi radi." Attanai sa jemne usmiala. Posadila sa a dala Lottovi pusu. Lotto jej ju opätoval.



Opretý o seba sedeli na gauči a diskutovali o menách. Rozhodli sa, že dneska preberú iba dievčenské. Attanai zapisovala všetky nápady na papier. Keď bol plný začala ich Lottovi čítať.
"Aiko, Hanako, Ayame, Tarisa, Nelt, ......" pokračovala až sa dostala ku koncu. "Ima, Mineko, Hellin, Kayoni. Tak ktoré sa ti páčia?" Lotto sa ešte raz pozrel na papier.
"Ima, Tarisa, Nelt, Hellin." Povedal štyri mená. "A tebe?"
"Kayoni, Nelt, Mineko aaaa Hellin." Pozreli na seba na papier a zakrúžkovali dve mená na ktorých sa zhodli.
"Nelt a Hellin." Pohladkal ju Lotto po bruchu. Attanai vyzerala zamyslene.
"Myslíš si, že budú shinigami, keď vyrastú?" Lotto sa usmial.
"Jednoznačne. Múdre po mne a šikovné po tebe." Obaja sa zasmiali a išli spať.



Obvyklí deň v divízií, obvyklá skupinka sediaca na gauči. Attanai ich s úsmevom počúvala. Práve táto skupinka, okrem Hinamori, Aoi, a Nimroda, sa podieľala na opravách v Rukongaii. Teraz sa dohadovali, kde zoženú materiál na nový nábytok. Attanai bola rada, keď videla, ako ich chytilo pomáhať. V tom si spomenula na jedného shinigamiho, ktorý pred troma rokmi odišiel zo služby a začal bývať s rodinou. Attanai ho bola pár krát navštíviť, aby sa uistila, že sú v poriadku. Ten shinigami sa začal venovať niečomu ako nábytku, soškám a tak. Zamyslene sa postavila a prešla k skrini plnej papierov a zápisov usporiadaných do zakladačov. Od hora dole si čítala názvy na zakladačoch. V treťom rade od vrchu našla to čo hľadala, dala sa na špičky a zobrala zakladač. Skupinka ju potichu pozorovala. Vedeli, že vždy, keď Attanai niečo začne potichu robiť, tak buď na niečo prišla, alebo niečo vymýšľa. Keď prechádzala nazad k stolu zastavil ju zamyslený hlas Ryukawi.
"Kapitánka, prepáčte, ale to sa mi len zdá, že ste pribrali?" Attanai sa zastavila a pozrela si na brucho.
"To nie ja." Usmiala sa naňho a potom sa zasa pobrala za stôl, otvorila zakladač a začala v ňom niečo hľadať.
"Tak to gratulujem." Ozval sa Ten-ten. Attanai sa naňho prekvapene pozrela, no potom sa usmiala.
"Ďakujem." Teraz boli niekoľký ľudia ešte viac mimo.
"K čomu akože?" nechápal Nimrod. Aoi len prevrátila oči.
"To vám to ešte nedošlo, keď ste si to už konečne všimli?" ich pohľady jej boli jasnou odpoveďou.
"Kapitánka čaká dieťa pre Boha." Vybafla na nich a oni len nemo otvorili ústa. Potom pozreli na Attanai a potom na seba, či si z nich niekto náhodou nestrieľa.
"Dieťa?" stále nemohol uveriť Nimrod.
"Bože vy okolo toho narobíte caviku viac ako ja." Zasmiala sa Attanai pri pohľade na nich. "Inak k tomu, čo ste sa rozprávali o nábytku. Radím vám navštívte túto adresu a potom ho odo mňa pozdravte." Attanai zdvihla ruku s papierikom smerom k nim. Ruki, ktorý bol najbližšie pohotovo poňho vyskočil. Keď si ho od Attanai preberal nemohol sa ubrániť pohľadu na jej brucho. Attanai sa zasmiala a išla si sadnúť k nim.
"Tak a čo chcete dneska robiť?" opýtala sa ich.
"Asi oddychovať nie? Ako tá práca je super a mám z nej radosť, ale brnkačka to nie je. Skôr je to celkom drina." Prehlásila Teresa. A ostatný jej dali za pravdu.
"Tak fajn. Len si oddýchnite." Usmiala sa na nich Attanai a zaklonila hlavu. (oprela sa o okraj sedačky :D) "Keď budete na tej adrese, dohodnite sem ešte jeden stôl a jeden gauč. Zíde sa."
"Pani kapitánka a už ste rozmýšľali nad menami?" opýtala sa zamyslene Teresa. A tak sa rozviazala
debata.
"Včera sme uvažovali nad ženskými a zhodli sme sa na dvoch. Hellin a Nelt." Usmiala sa.
"Nezvyčajné mená." Poznamenal Ten-ten.
"To áno." Dala mu za pravdu Attanai.
"Kapitánka, ak sa smiem spýtať v koľkom mesiaci ste?" napadlo Teresu.
"Začiatok tretieho." A takto debata pokračovala.



O dva mesiace neskôr.
Attanai sa práve vracala z obeda, keď začula v svojej kancelárií tri hlasy. Pri dverách zastala a počúvala.
"Mali by sme jej to povedať?" počula prvý hlas.
"Netuším." Ozval sa druhý.
"Asi radšej nie." Protestoval tretí.
"Ale je to kapitánka, mala by to vedieť." Dali sa do diskusie prvý s tretím.
"Rozruší ju to. A kto vie čo sa môže stať."
"Myslíš že kvôli...?" nedopovedal prvý hlas. "Tak to si asi radšej necháme pre seba." Attanai sa zamračila a otvorila dvere.
"Tak to teda nie. Pekne mi všetko, čo ste chceli zatajiť vyklopte." Prešla popri Makontem, Hinamori a Kirovi a zastavila sa pri sedačke.
"Kapitánka,. To nie je nič podstatné." Attanai na nich zazrela.
"Všetko. A pome." Prikázala im.
"Vážne to nič nie je." Ozvala sa nesmelo Hinamori. Attanai sa začínala hnevať.
"Tak a dosť! Nehnevajte ma a vyklopte to! Nie som predsa hluchá a došlo mi, že sa niečo stalo. Tak von s tým!" Makonte pozrel na Kiru a ten mu len pokýval hlavou.
"No ono ide o to, že Ten-ten a Selia sú v nemocnici, zranení z misie." V Attanai hrklo.
"Čože? Čo sa stalo?" v tom jej prišlo špatne a v bruchu ju nepríjemne pichlo.
"Attanai!" hneď bol pri nej Kira a pomohol jej sadnúť.
"Presne pre toto, som nechcel aby ti to povedali. Upokoj sa. Sú v poriadku, je to len jedna zlomená noha a otras mozgu. Mysli na seba." Attanai prikývla a pomaly sa upokojila, vrátila sa jej farba a bolesť ustala. "Už je dobre?" opýtal sa jej Kira. Attanai prikývla a pozrela na Hin s Makontem.
"Choďte za nimi prosím a odkážte i, že ma veľmi mrzí, že sa mi nedalo prísť a že ma to veľmi mrzí." Hin s Makontem sa teda pozdravili a odišli. Kira sa ešte trochu vyčítavo pozrel na Attanai.
"Mala by si si na seba dávať väčší pozor inak vám ublížiš a to iste nechceš" Attanai pokrútila hlavou a Kira sa na ňu usmial a potom odišiel. Attanai sa natiahla na gauč a ruky si položila na brucho.
"Prepáčte mi to zkatinká." Zašepkala a keď ucítila, že ju niečo koplo usmiala sa. Zavrela oči a nechala ruky položené ne bruchu. Vnímala pohyby vnútri so zavretými očami až nakoniec zadriemala.



Prebrala sa o dve hodiny, povypisovala ešte niekoľko papierov a potom sa išla prejsť, zašla na cintorín, tam chvíľku pobudla a išla domov. Meškala a tak presne ako čakala, Lotto skoro vyvalil dvere, keď zacítil, že ide. Kebyže nemá brucho. Tak ju určite vystíska, ale teraz to robilo trochu problém a tak sa jej dostalo láskavého bozku a jemného objatia. Potom sa vrátil už aj s Attanai do kuchyne, kde sa dali do večere.
"Ako sa cítiš?" opýtal sa Lotto počas večere.
"Ale v pohode. Síce je únavné, keď všade kam ideš najprv vojde brucho a potom ty, ale už som si celkom zvykla." Usmiala sa na Lotto. Lotto je nežný úsmev opätoval.
"Počul som čo sa stalo, aj to ako si zareagovala...."
"Prepáč." Skočila mu do reči Attanai a sklopila pohľad.
"Nemáš sa mi prečo ospravedlňovať, nič sa vlastne nestalo a emócie sa niekedy zastaviť nedajú. Len som chcel vedieť ako ti je." Attanai zdvihla pohľad a smutne sa usmiala.
"Som trochu unavená. A je mi to ľúto, mala som poslať niekoho iného." Lotto pokrútil hlavou.
"Stalo by sa to isté. Proti Menosovi Grande nie sú naučený bojovať." Attanai naňho prekvapene pozrela.
"Menos Grande? O tom som nevedela. Ach jaj." Zašomrala a Lotto jej chytil ruky.
"Nechceš sa okúpať?" spýtal sa jej.
"Spoločný kúpeľ?" usmiala sa Attanai.
"Zmestíme sa?"
"Dúfajme." Povedala Attanai a za ruku ťahala Lotta do kúpeľne.


Hádam sa páčilo :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 27. července 2011 v 17:21 | Reagovat

to bolo paradne :D uplne sa mi to pacilo :D ako vzdy...boze to uz bude vazne koniec?...no neviem, potrap sa s tym xDDD ale nieee :D nebudem svina...hmm tak samozrejme by tam malo byt narodenie toho stuplika, mozno aj nejake stretnutie byvalych spoluziackov, popripade kapitansku hadku, kde by bola att hviezdou :D verim, ze ty uz na nieco uzasne prides :D

2 funnybleach funnybleach | Web | 28. července 2011 v 14:54 | Reagovat

no koniec bude vážne :D aj tak sa tá poviedka natiahla do nenormálnych rozmerov :D a dobre,ja niečo vymyslím :D

3 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 28. července 2011 v 20:49 | Reagovat

[2]:nooo, 100 kapitol je pekny vykon :D si proste dobra :D sa divim ze ti z toho este nehrabe :D inak zabudla som sa vyjadrit k menam! :D a to som tak chcela :D mne sa najviac pacili Ayame a Tarisa a z tych co vybrali viac Hellin....mimochodom, kde na tie mena chodis? :D

4 funnybleach funnybleach | Web | 29. července 2011 v 10:16 | Reagovat

ani neviem ... to spôsobili moje stavy v autobuse :D a Ayame, je síce pekné meno, ale je až príliš využívané a to sa mi nepáči :D a Tarisa ... to bolo len taký rýchli výplod mojej fantázie v priebehu písania :D

5 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 29. července 2011 v 20:33 | Reagovat

[4]: dobraaa, ja si mena hladam podla vyznamu :D

6 funnybleach funnybleach | Web | 29. července 2011 v 22:16 | Reagovat

dakedy som to aj ja robila, ale vychádzali mi tak hnusné mená že som to vzdala :D

7 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 2. srpna 2011 v 21:46 | Reagovat

pekne mena im vybrali :-) a to na konci ze zmestime sa? :D to ma rozosmialo :D

8 P3P P3P | Web | 3. srpna 2011 v 18:01 | Reagovat

v to som aj dúfala, tak som rada :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama