96 - Novoty a zmena životov

13. července 2011 v 22:21 | P3P |  Začiatok konca, koniec začiatku


Takže, na takú veľkú radosť Orihime Kurosaki (ktorú mám nesmierne rada) a na jej prianie pridáva, ďalšiu kapitolu, ktorúu by som jej chcela zároveň venovať. Dúfam, že sa teba aj všetkým ostatným bude páčiť :)




O mesiac neskôr ležal Lotto na gauči a díval sa do stropu. Zrazu začul zvuky krokov a tak sa nadvihol a pozrel do dverí od kuchyne z tadiaľ vyšla Attanai s jablkom v ruke a oprela sa o rám dverí. Lotto nadvihol jedno obočie.
"Hladná?" Attanai prikývla a prešla k nemu. Podala mu jablko a Lotto si z neho odhryzol. Potom ho vrátil Attanai. Keď mu ho podávala druhý krát, odmietol. Namiesto toho sa posunul aby si mohla k nemu sadnúť.
"Čo sa snažíš pribrať?" doberal si ju. Attanai sa naňho zamračene pozrela a ohryzok z jablka položila na stôl.
"Ja nemôžem za to, že som hladná." Obránila sa.
"Samozrejme." Povedal jej a dal jej pusu. "Len som si myslel, že si sa konečne rozhodla trochu pribrať, lebo dobre vieš, že od kedy ťa zranila tá Lesli či kto to bol, tak si viac menej schudnutá." Attanai prevrátila oči, zasa sú pri tej téme.
"Neboj sa, nie som podvyživená, ani sa necítim slabo ..." v tom sa jej zívlo.
"Ale spať by si spala stále" zasmial sa Lotto a dal jej pusu. Tak sa naťahovali do neskorej noci a potom išli spať.



Na druhý deň zasa všetci sedeli v kancelárií už aj s Miharu, Namotom a Taikim, ktorí ako sa zdalo, dokonale zapadli aj napriek ich malej sile. Attanai vypisovala papiere, ktoré si ako vždy nechávala na poslednú chvíľku. Letmo sa pozrela na kalendár. 15. August. Potom znova pozrela do papierov a v polke slova sa zastavila. 15. August? Zamračene položila pero na stôl a začala si v hlave rátať. Keď prišla ku konečnému výsledku na chvíľku sa zastavila. Potom si spomenula na celý minulý mesiac.
"Mala by si zájsť za Unohanou." Ozvala sa Lauren od skupinky sediacej okolo stola a hrajúcej karty.
"Hej to asi mala. O tretej mi padne, takže zájdem za ňou potom, nemá zmysel tam chodiť teraz." Len pošlem správu Lottovi, že budem meškať. Povedala pre Lauren v duchu. Nemusia o tom predsa všetci vedieť. Lauren jej len prikývla a Attanai sa dala znova do vypisovania papierov. Asi v polke hry sa Selia postavila a dala sa na odchod.
"Selia kam ideš?" opýtala sa prekvapene Teresa.
"Mám niečo dohodnuté a nechcem meškať." Všetkým padli sánky.
"Prosím?"
"Nemeškať?"
"Prísť presne? To ty vieš?" hovorili cez seba Ruki, Ryukawa a Makonte.
"Tak na prvé rande, je blbé meškať." Odpovedala s úsmevom.
"Ja som vedela že je v tom chalan? Ktorý?" hneď sa toho chytila Aoi. Selia nechcela odpovedať, no myšlienky človek nezastaví.
"URYUU???" skoro porazilo Lauren. Attanai sa začala smiať. Keď sa dosmiala pozrela sa na Seliu, ktorú jej reakcia zaskočila.
"Pardon, to si nevšímajte. Tak bež Selia. A odkáž mu, že by sa niekedy mohol zastaviť." Selia sa usmiala a už jej nebolo.
"Uryuu hej?" stále nechápala Lauren. "Ako sa tí dvaja mohli nájsť?"
"Asi cez šípi ak viete ako to myslím." Povedala Attanai. Všetci sa zamysleli a nakoniec jej dali za pravdu.
"A tebe to nevadí?" pozrela sa Lau na Att.
"Ani v najmenšom. Ja o tom nerozhodujem a ak ju Uryuu naučí troche dochvíľnosti, ja budem len rada." Dohovorila a zaškvŕkalo jej v bruchu. Skupinka sa pousmiala. "No tak som hladná no." Zašomrala.
"Zasa, ale veď to nie je nič nové pod slnkom." Usmiala sa Lauren.




Attanai zamyslene odchádzala z nemocnice. Domov sa neponáhľala aj tak si po ceste musela veľa toho premyslieť. Prechádzala ulicami a viac menej pozorovala dianie okolo seba, nemohla sa ubrániť pocitu, že presne toto je to miesto, kde má domov. A to jej dodávalo pocit bezpečia, ktorý jej pomáhal pri rozhodovaní. Zo zamyslenia sa strhla až keď skoro nosom vrazila do ich vchodových dverí. Vytiahla kľúč a odomkla si. Prekvapilo ju, že Lotto nebol doma. Prešla do kuchyne, kde našla od neho odkaz.
Láska,
Viem, že ťa asi udiví, keď nebudem doma, ale neboj sa. Išiel som len na nákup, pretože chladničku si nám totálne vybrakovala :P
Milujem ťa a hneď som doma
Tvoj verný a milujúci Lotto. A za tým nakreslené malé slniečko. Attanai sa usmiala a išla sa prezliecť. Tmavé shinigami oblečenie priťahovalo slnko a tak v ňom bolo strašne teplo. Preto bola Attanai šťastná, keď sa konečne mohla prezliecť do tenkých ľanových kraťasí a hnedého voľného tielka. Bolo už dosť neskoro, večer, keďže čakala dosť dlho v nemocnici. Unohana sa jej mohla venovať až neskôr, pretože jej tam doviedli kopu dolámaných ľudí z baru, kde sa pobili. Attanai vyšla na terasku, pri ich malinkej záhradke a sadli sa na kraj drevenej terasy. Potichu pozorovala západ Slnka a vetrík sa jej pohrával s vlasmi. Až v poslednej chvíli za sebou započula kroky a preto sa nestrhla, keď ju Lotto odzadu objal a obkročmo si z ňu sadol. Attanai sa oprela o jeho hruď a Lotto ju objal.
"Kde si bola tak dlho? Už som sa začínal báť." Attanai pozrela naňho a dali si pusu.
"Bola som u Unohany, a priviedli jej tam dákych bitkárov, tak na mňa nemala čas."
"A čo sa stalo? Si chorá?" Attanai pokrútila hlavou.
"Len preventívna prehliadka." Lotto si vydýchol a spolu pozorovali západ slnka. Keď už pomaly nastávala tma Attanai sa ozvala.
"Lotto? Keď som dneska prechádzala popri škôlke tak som sa len tak zamyslela a vieš mám pár otázok."
"Tak sa pýtaj."
"Kebyže máme mať dieťa, chcel by si radšej chlapca, alebo dievča?" Lotto sa usmial.
"To by mi bolo úplne jedno." Attanai mu úsmev opätovala.
"A už si nad tým rozmýšľal?"
"Nad čím?"
"Aké by to bolo mať deti."
"Jaj. Premýšľal mnoho krát." Attanai trochu striaslo a Lotto v domnienke, že je to zo zimy ju objal tuhšie.
"A k akému záveru si prišiel?" Lotto sa trochu prekvapil, že sa niečo také pýta.
"K akému asi. Že by to bol krásne. Od kedy som sa do teba zamiloval som si hovoril, že by som chcel mať s tebou rodinku a že potom by mi nič, nechýbalo ku šťastiu." Attanai sa usmiala a znovu si venovali bozk, teraz však o niečo dlhší.
"Ešte dáka otázka?"
"Hej ešte jedna. Kebyže ti poviem, že som tehotná, čo urobíš?" Lotto sa zamyslel.
"Skáčem tri metre od radosti." Usmial sa nakoniec. Reakciu Attanai však nečakal.
"Tak to poď spod striešky preč, nech ju neprebúraš." Do Lotta, akoby udrel blesk. Úplne stuhol. Attanai sa s búšiacim srdcom naňho pomaly otočila a potichu čakala, ako sa s tým vyrovná. Lotto však ostal chvíľku úplne nemý. Potom pomaly otvoril ústa.
"Takže ty ..." nevládal ani zakončiť. Attanai strnulo prikývla.
"Takže my ..." zasa nedokončil. Attanai zasa iba nemo prikývla. V tom sa Lottov výraz rozradostil a Attanai pevne objal zvalil sa na chrbát a ďalej objímal Attanai ležiacu na ňom. Attanai sa málinko rozosmiala pri jeho až detskej radosti z tej noviny. Nakoniec sa Lotto upokojil z prvotného návalu šťastia a pozrel sa Attanai do očí.
"Konečne." Zašepkal a začal sa venovať jej perám.


Viem, je to krátke, ale potrebovala som to seknúť tu ... a ešte sa ospravedlnňujem za chyby .. už je večer a mne sa stane, že je dakde preklep :d
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 15. července 2011 v 14:01 | Reagovat

jeeee....ro je uzasne, dakujem za venovanie, aj ja ta lubim :)  kapitola to bola super, vobec nevadi ze je taka kratka....wow, som zvedava ako to zoberu ostatny :D to bude srandy :)

2 funnybleach funnybleach | Web | 15. července 2011 v 14:58 | Reagovat

[1]: som,. rada že ťa to potešilo :D a nooo ... ja ani netuším, ako im to povedia .. a ako bolo na stanovačke? :D

3 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 15. července 2011 v 18:08 | Reagovat

[2]: no ja ti verim, ze to bude sranda :D a ani sa nepytaj, prsalo tak sme nestanovali, boli sme u sachi ale bola sranda tak je dobre :D

4 funnybleach funnybleach | Web | 15. července 2011 v 21:08 | Reagovat

[3]: tak ste sa aspoň zabavili, ja som zasa bola u M3S ... to zasa bolo :D ako keď sa mi dve zídeme a vznikne časť Veľká hádka z jej poviedky :D neviem, či si to čítala ... po pravde si nepamätám, ale to sme sa pri tom teda narehotali :D

5 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 15. července 2011 v 23:25 | Reagovat

[4]:urcite som to citala, precitala som vsetko co tu mate, len podla nazvu nwm :D a poznam take stavy :D

6 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 23. července 2011 v 15:56 | Reagovat

ja som to tusila :D som rada ze budu mat babo :-) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama