87 - Myseľ.

19. května 2011 v 22:09 | P3P |  Začiatok konca, koniec začiatku



Tak .. zvláštny názov a asi vám ku kapitole nebude sedieť, ale nič iné ma nenapadlo. Chcela som vám tu kapitolu pridať trochu rýchlejšie ako tie pred tým.. tak dúfm, že sa vám bude páčiť. ... vaša P3P :D
A zasa prosím, každého kto si to prečíta aby zanechal komentár ;)








Mesiac utiekol ako voda ... no ... o tom by sa dalo polemizovať. Niekomu išiel rýchlo, že nestíhal ani dni rátať.. iným sa vliekol až neuveriteľne pomaly. Medzi tými druhými bola aj 5 divízia a pár indivíduí.
Päť z nich bolo práve na ceste a rozprávalo sa.


"Mal by si ísť s nami Lotto." Prehováral Hisagi Lotta. Ten naňho len zazrel a ďalej si stál za svojim.
"Hisagi má pravdu. Celé dni len pracuješ, alebo večer sedíš sám doma. Trochu odreagovania nezaškodí. Kebyže tu je Attanai tak ťa spucuje, že ..." nedopovedala Matsumoto. Lotto po mene Attanai nemo pozeral do steny a akoby ich nevnímal. Lauren mu zakývala rukou pred tvárou a vrátila ho do reality.
"Ehm .. Lotto ... mne je jasné, že ti chýba, ale ja na perverzné spomienky náladu nemám."
"Prepáč." Uvedomil si svoju chybu Lotto a začal myslieť na niečo iné.
"Pohode." Uvoľnila sa Lauren.
"Hm....." nad nie čim sa zamyslel Hisagi a Lauren len nesúhlasne krútila hlavou.
"Tak ideš?" opýtala sa Matsumoto Lotta.
"Neviem ... nemám moc chuť." Snažil sa z toho vyvliecť.
"Len poď. Bolo toho veľa treba trochu oddychu." Snažil sa ho opatrne presvedčiť jeho podkapitán. Samozrejme tak, aby si to potom nezlizol.
"Veru. Trochu zábavy nezaškodí .. niekedy sme na panáka chodili častejšie." Nedala mu pokoj Matsumoto.
"Neviem ... asi by som radšej zašiel do nemocnice."
"A trápil by si sa. Len pekne poď." Povedala Lauren.
"Ale..." chcel sa obrániť Lotto, no do reči mu skočil Hisagi.
"Perverzné vravela? .... no Lotto ostala mi len jedna vec, ktorá by mohla byť perverzná a ktorá by ťa teraz napadla. Vy ste ... "
"Poďme radšej do tej krčmi." Prerušil jeho úvahu Lotto skôr ako Hisagi dopovedal.


Sedeli pri stole a čakali kým im obsluha donesie saké.
"Lotto nenechal si ma sa opýtať." Začal s rozhovorom Hisagi.
"To bolo zámerné." Odvrkol mu.
"No to mi došlo, ale ja som zvedavý .... tak čo spali ste spolu?" Lotto len prevrátil očami. Matsumoto doňho hrkla lakťom.
"No tak! Za to sa nemusíš hanbiť... odpovedz."
"Obaja sme dospelý ... chodíme spolu vyše troch rokov... tak čo myslíš?" krútil Lotto hlavou.
"Téda Lotto!" skríkol Hisagi na celú krčmu, čím upútal na nich všetku pozornosť. Hneď na to dostal od Lauren po hlave a čakali kým sa pozornosť zasa neupriami inam.
"Ja len nechápem čo z toho robíš takú vedu." Povedala Lauren.
"Ejha Lauren. Len sa pochváľte, aj vy ste už prevádzali túto činnosť?" hneď sa toho chytila Matsumoto. Lauren vypúlila oči.
"Hej.... Ste ako malé deti." Zasmial sa Kira a Objal Lauren.
"Vy máte také šťastie." Usmial sa na nich Hisagi.
"Hej. Ale to moje je skoro mŕtve." Zašomral Lotto, tak že ho všetci pri stole počuli a vlial do seba saké. Matsumoto pozrela na ostatných. Pohľadmi sa zhodli treba, odviazať konverzáciu a tak začali.


O niekoľko hodín neskôr ostali triezvi len dvaja. A Jeden tak polo. Lebo ten viac menej triezvel.. a spal na stole. Bol to Lotto. Kira a Lauren boli triezvi, držali sa za ruky a pozorovali okolie. Popri tom sa potichu rozprávali.
"Dneska to Lotta zobralo rýchlo." Začal Kira.
"To teda. Má toho veľa."
"Veru. Papiere ... dve divízie.. už len za jednu je toho veľa. A potom ... vidím ako ho ničí, to že jej nemôže nijako pomôcť."
"Však som počula jeho myšlienky, keď sa spomenulo jej meno. Inak môžem otázku?"
"Ty všetko."
"Koľko ľudí chodí Attanai pozrieť?" Kira sa zamyslel. Lauren to vedela hneď, podľa jeho myšlienok, no nechala ho nech to povie nahlas, nech sú ako dvaja obyčajný ľudia. To na nej Kira miloval.
"No Ty, Lotto a bratia s frajerkami tam chodia pravidelne. Raz tam bol Hitsugaya, Byakuya a Ukitake s Kyorakom. Ale poviem ti.. dlho tam nevydržali. Ale viem si predstaviť, že to muselo byť na nich dosť. Hlavne na Kyoraka s Ukitakem. Tí sa o ňu ako o malú starali. Potom tam občas zavíta Matsumoto a Ulquiorra s Hisagim a to je všetko. Ani divízia nenašla odvahu ju tam ísť navštíviť. Ale to celkom chápem. Jej stav sa nezlepšuje a vyzerá vážne hrozne. Samozrejme nič v zlom." Lauren prikývla.
"S tým stavom, je to dosť zvláštne, ale hlavne tá jej myseľ.. ona pracuje ale ... "
"Ale?"
"ale... akoby pracovala len na jednej podvedomej myšlienky.. inak nič. A dokonca aj tá myšlienka je zvláštna."
"Aká?" opýtal sa Kira a oprel Lauren o seba.
"Stále myslí na .. na jednu farbu .. takú hnedú.. čokoládovo hnedú"
"Čokoláda ... čo? kde?" ozvala sa spred nich a Lotto na nich pozrel rozospatými očami. (pamätáte si akú mali farbu? :P). v tom momente obom došlo. Obaja sa zborovo nadýchli. Odbila polnoc. Nakoniec sa rozišli domov. Lauren s Kirom odvliekli Hisagiho s Matsumoto a Lotto odišiel domov sám celkom triezvi. Doma sa zvalil na posteľ a dlho zaspával. Po tvári mu tiekli slzy, no nakoniec ho noc premohla.


Ráno keď sa Lotto prebral, nasilu do seba vtlačil raňajky, myl sa, obliekol a odišiel z prázdneho bytu. Nemal chuť na papiere. Nie. Teraz sa vydal do nemocnice. Cestou ho napadla jedna pekná myšlienka. Otočil sa a rozbehol sa do Rukongaiu. Tam kúpil kytičku modrých kvietkov a šiel do nemocnice. Niektorí ľudia sa za ním obzerali. Niesť kvety do nemocnice. No on mal z toho dobrý pocit. Potichu, aj keď nevedel prečo, otvoril dvere, vošiel a zasa zavrel. Ako vždy sa hneď pozrel na Attanai. Žiadne známky zmien. Pohľad sklopil do zeme. Chvíľku stál a potom prešiel k jej posteli. Kvety položil na stolík a začal hľadať dáku nádobu. Nakoniec našiel niečo sklenené. Napustil tam studenú vodu a dal kvety do toho. Potom si pritiahol stoličku ku posteli a sadol si. Zahľadel sa Attanai do tváre. Ak si človek odmyslel tú bledú kožu, vyzerala akoby len spala. Rukou jej prešiel po teraz porcelánovej pokožke líca. Potom sa s nadvihnutým obočím pozrel na prístroje.
"Takže aspoň niečo." Usmial sa sám pre seba. Odvrátil sa od prístrojov, na ktorých svietilo zeleným 36,6° C. Chytil jej ruku. Tak ako vždy sa jej začal jemne hrať s prstami a pritom k nej hovoriť. Ešte stále veril, že jej hlasy pomôžu. Že ich počuje a vníma. Takto tam sedel asi hodinu. Prerušilo ho až jemné zaklopkanie a otvorenie dverí. Pozrel sa tam a celkom milo sa prekvapil. Vo dverách stálo 11 osôb.
"Môžeme?" opýtal sa Makonte.
"Samozrejme." Prekvapene odpovedal Lotto. A tak sa 11 osôb nahrnulo do miestnosti a posadalo si kam sadalo. "Vás som tu už ani nečakal." Povedal k nim.
"No to ... my..." začala Hinamori.
"Ale to je v pohode.. hlavne že ste prišli." Usmial sa na nich Lotto. Úsmev mu opätovali. Na chvíľku zavládlo trápne ticho.
"Tie kvetinky sú krásne. To si doniesol ty?" opýtala sa nakoniec Teresa a ukázala na kytičku. Lotto prikývol.
"Napadlo ma, že to tu trochu ... hm .. ako to povedať... že tomu dodá trocha domáckejší, priateľskejší ráz." Vysvetlil im.
"Kapitánka by bola určite rada." Usmiala sa Annongana.
"V to dúfam." A trochu pevnejšie zovrel jej ruku. Zasa nastalo to ticho. Až ho prelomil Lotto.
"Viete .. napadlo ma, že by sme si mohli dať tréning. Taký spoločný moja a vaša divízia. Aby sme sa trochu odreagovali. Myslím, že to by potrebovali všetci." Navrhol im. Všetci si to premysleli a potom mu prikývli.
"A akým spôsobom by mal byť robený ten tréning?" opýtala sa Nanet.
"No to práveže neviem. Dúfal som, že budete mať dáke nápady." Priznal.
"Na tak to ver že jeden mám!" bola nadšená Nanet.
"Tak do toho. Hovor." Vyzval ju Ten-ten.
"Urobme to ako arénu." Zažiarili jej očká.
"Arénu?" nechápal Nimrod.
"Jasné. Arénu. 3. Divízia proti 5. Divízií. Členovia s rovnakou hodnosťou proti sebe. Samozrejme by to boli priateľské boje. A Kapitán by robil rozhodcu." Vysvetlila im.
"Tak to by mohlo byť." Schválil Lotto nápad. "Dobrý nápad." Pochválil ju nakoniec. Potom sa len začali dohadovať, kedy, kde a presnejšie detaily. Keď ľudia v divízií hovorili návrhy, Lotto len ticho počúval. Popri tom hladkal Attanai po ruke a jemne sa usmieval. Istotne by si bola rada, kebyže vidíš ako spolupracujú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 20. května 2011 v 20:42 | Reagovat

jeeeej....to je take dobre...coh boze chudak lotto, hisagi mu ju eln zbytocne pripomenul....a kedyze sa nam attanai zobudi? cakam na to jak na vianoce :D

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 22. května 2011 v 13:04 | Reagovat

dufam ze sa Attanai skoro zobudi uz je akosi dlho v bezvedomi...chudak Lotto :-( tesim sa na pokracovanie :-)

3 P3P P3P | Web | 22. května 2011 v 14:32 | Reagovat

[2]:[1]: ďakujem ženy a no hádam áno ;) :D

4 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 22. května 2011 v 21:55 | Reagovat

[3]: to je dobre ked este ani ty sama nevies ci sa zobudi xD

5 P3P P3P | Web | 23. května 2011 v 10:49 | Reagovat

[4]: veď toto :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama