Aktuálne poviedky:




.........

**kapitola- Zasa som bola blšia ako som mala!

22. května 2010 v 22:38 | M3S |  Kruté Arrancarstvo
Táto kapitola je také menšie odbočenie od arrancarov. Nie je iná, len sa vrátila do čias, ked bola hyumi ešte v Seireitei. Jeden deň prežitý tam namiesto Huco Mundo. Akoby nikdy nebola arrancar,.





Ďalšie ráno ktoré Hyumi tak nemala rada. Bol pondelok a to bol deň, kedy sa papiere určené podkapitánom mali odovzdať.

Ukitake sedel vo svojej pracovni a vypisoval papiere, rovnako ako Hyu, Kotsubaki a Kyone. Vonku pofukoval vetrík a rozvieval lístky sakury po okolí. Bolo nádherne a Hyumi sa tak túžila ísť pozrieť za Tenderom. Nevidela ho od tej udalosti s hollow, odvtedy ako sa stali priateľmi.
Povedala si že keď rýchlo dokončí čo má, môže sa čo najskôr za ním vybrať.


Bolo okolo obeda keď Hyu s papiermi skončila, poskladala ich na kopu a odniesla Yamamotovi do kanclu.
,,Tak a mám to!
Toho bolo! Ten starí dedko nemá už od nudy čo robiť iba nám pridávať robotu. To je celá jeho celoživotná náplň. Robiť nám zo života peklo."
Brána Bielej cesty bola krajšia, ako si ju pamätala.
Zdala sa jej krajšia už len z toho dôvodu, že to bola cesta von z mesta Útrap. Jidambo bol k nej milší ako zvykne, a to je k nej milý tak že by sa dalo povedať, že to už viac ani nejde. Dokonca aj Hyumi sa čudovala, pretože jej pripadal trochu nervózny, akoby niečo tajil alebo čo. Keď sa konečne dostala do dediny kde žila ako dieťa, hneď sa jej okolo krku hodil malý hnedovlasý chlapec. Hyu ho objala a pomaly spustila na zem.
,,Rád ťa vidím teta Hyu!!" zaštebotal chlapec hneď ako sa pozrel do jej sivých očí.
,,Nevrav mi
,,teta Hyu". Hyu áno ale nie teta. Pripadám si staro, a to mám len 1035 rokov. Až tak zle na tom zatiaľ nie som." povedal s úsmevom a pohladila chlapca po hlave. ,, A kde máš otca?"
,,Niekde bude. Určite príde hneď ako sa dozvie že si tu."
,,Bolo by to od neho milé. Ani ja som ho už dlho nevidela. A ty si odkedy zmenil názor na shinigami?"
,,Otec mi rozprával aj príbehy ako shinigami bojovali za záchranu dedín, a aj to aká si bola silná ty keď si bola ešte dieťa. Vraj si mečom urobila šrám taký hlboký, že sa nedal zasypať ani za tri hodiny."
Hyumi sa pousmiala ale aj zosmutnela. Potešilo ju chlapcove zapálenie pre vec, ale spomenula si čo Kagomaru bol ochotný spraviť aby ju ochránil. Hyu mala len šťastie, že dostala meč, ktorý ubližovanie ľudom nenávidí, čo je pri jeho schopnosti priam fascinujúce. Vravel že aj vredy sa musel poriadne zdráhať, a že to že ublížil dieťaťu si doteraz neodpustí. Nechcel. Chcel ich len zastrašiť aby dali Hyumi pokoj.
,,No koho to tu nevidím?!! Že si sa aj ukázala!!" hneď sa otočila za hlasom.
,,To isté by som mohla povedať aj ja, nemyslíš?
Rada ťa vidím Tender."
Hyumi
a Tender sa objali. Spolu sa vybrali k rieke, kde sa Hyumi najviac zdržiavala keď jej rodičov zabili.
,,Sem ma viažu spomienky. Neviem si predstaviť že by som sa sem už nikdy nevrátila. Aj tak by som neutiekla pred tým, že by mi bolo smutno, takto je o aspoň o trochu lepšie. Nemusím na to len myslieť, keď to mám aj pred očami."
Tender sa na ňu len smutne pozrel. Zjavne si teraz vyčítal, aký k nej bol keď bol dieťa. Jeho kamaráti čo vtedy Hyumi bili s ním už zomreli. Pomyslel si že svojím spôsobom je to aj dobre. Nechcel by spôsobovať muky ako im tak aj Hyumi. Len sa pozeral na obzor spolu s ňou, nič nevravel, len nechal vietor aby mu narážal na tvár.
,,Už je neskoro, musím sa vrátiť." povedala zrazu Hyu smutne. Pozrela na Tendera, aby videla jeho
reakciu.
,,Nechoď! Zostaň ešte!"
,,Nie. naozaj musím ísť. Kapitán sa bude hnevať a Kyone s Kotsubakim sa navzájom pozabíjajú."
znova sa pousmiala a vybrala sa späť do Seireitei.

Keď ta došla, uvidela že slnko je už skoro za horami a ona sa ešte musela nahlásiť Ukitakemu, že prišla. Keď však stúpila do kancelárie, nikto tam nebol. Dokonca ani Kyone a Kotsubaki. ,,Ošetrovňa." zamrmlala si Hyu pre seba a vybrala sa ku kasárni 4.divízie.
,,Kyone!! Kotsubaki!! Čo sa zasa stalo??!" bola jej otázka hneď ako ich oboch zbadala.
,,Kapitán mal veľmi vážny kašeľ." povedala Kyone.
,,Horší ako obvykle." doplnil ju Kotsubaki .
,,A čo mu zasa je??? Raz kašle, potom
chripí a nakoniec......."
,,Veď má predsa tuberu!!!!" skríkla na Hyumi Kyone. Tá len vyvalila oči od prekvapenia.
,,Ou! Toto som naozaj nevedela.......prepáč Kyone."
,,Ja nie som tá ktorej by si sa mala ospravedlniť." povedala a škaredo na Hyumi pozrela.
Tú to poriadne šoklo. Veď s Kyone boli vždy kamarátky, a kvôli svojej nevedomosti sa toho vzdať nechcela. Vošla teda k Ukitakemu na izbu. Mala smolu. Bol hore. ľahšie by sa jej ospravedlňovalo, keby spal.
,,Hyumi???" prekvapene na ňu pozeral.
,,Dobrý kapitán." pozdravila tichým hlasom.
,,Ako sa máte?? Lepšie?"
,,Keď si tu ty tak áno." povedal milo a Hyumi až pichlo pri srdci. Ako ju môže mať rád? Potom ako sa k nemu vždy správala.
,,To je dobre. Myslím."
,,Áno je to dobre." Ukitake sa pousmial a Hyumi sa zasa zatočila hlava.
,,To skôr ty vypadáš žeby si si mala ľahnúť. Si v poriadku?"
,,Ja len......ja.......nevedela som že máte tuberkulózu." povedala smutne a znova hľadela do zeme.
Aj Ukitake sa teraz zahľadel na perinu.
,,Kým si to nepovedala, aj som na to zabudol."
,,Ou!! Prepáčte!! Ja už pôjdem!" povedala Hyu a vybrala sa preč. Keď v tom
,,Nie!!" skríkol Ukitake a chytil ju za ruku. ,,Ešte nechoď." Hyumi sa na neho len smutne a utrápene pozrela, ale zastala a vytiahla si ruku z tej Ukitakeho.
,,Vieš že hneď ako som ťa po návrate do Seireitei uvidel, mal som pocit že ťa poznám celý život?"
,,To som nemala odkiaľ vedieť." priznala sa Hyu. Naozaj nechápala kam týmto mieri.
,,Akoby som ťa už niekde videl. Síce videl som ťa ako malú. To si už asi nepamätáš, ale vždy si mi kradla veci. A potom si bola moja podkapitánka." Hyu svitlo.
,,Áno. Pamätám si to. A ja že z kade ste mi bol vtedy pred mesiacom povedomí. Keď ste odišli bola som kapitánka a potom keď ste sa vrátili, zasa tam kde som bola. Aj keď som bola lepšia ako.........." už chcela povedať ,, Lepšia ako vy:" ale zdržala sa. Nepripadalo jej to vhodné.
Sedela tam pri ňom a rozprávali sa až do vtedy, kým sa neskončili návštevné hodiny. Dobre jej podlo že sa dozvedela, aké somariny stvárala ako dieťa. Hlavne tie, čo boli spojené s ním a Yoruichi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 P3P P3P | Web | 22. května 2010 v 22:46 | Reagovat

zlateeeeeeeeee:D

2 M3S M3S | Web | 22. května 2010 v 22:48 | Reagovat

diki :D

3 Tsuki SBee Tsuki SBee | Web | 23. května 2010 v 15:04 | Reagovat

Ze je mi len 1035 tak stara zase nie som :DDD som nemohla :D pekna kapitola :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama