44 - dávna minulosť

21. května 2010 v 16:09 | P3P |  Nové povinnosti kapitána
Ten začiatok je ako dosť  fasa blbý, ale hádam mi to odpustíte. Ja som vážne nevedala čo tam mám napísať. A kedže moja nálada vtedy bola ako ,,najebali ma rodičia, nejdem svetu na oči,, moje keci sú zrejme dosť mimo ale tak čo už. A na prepisovanie nemám čas. Takže to ostane ako to je. Prajem príjemné čítanie:D vaša P3P. :D


,,Ako sa má?,, placho sa spýtala Orihime. ,,Spí. Včera večer ju Lotto doniesol sem, ale hneď sme ju dali do postele.,, ,, Veľa plakala a nevedela zaspať. Tak sme jej uvarili čaj na spanie, ktorý po niekoľkých hodinách pomohol.,, ,,Lotto zostal pri nej.,, hovorili bratia jeden cez druhého. ,,Takže oni spolu chodia?,, veselo sa spýtala Matsumoto. ,,Sa zdá, že hej.,, reagovala Themia. ,,Prečo nám to nepovedala?,, sťažovali sa Koda s Edenom. Nálada sa trochu zmenila. Bola veselšia. ,,Kto by to už len vám dobrovoľne povedal?,, doberal si ich Shiro. ,,To je strašne nádherné, keď sa dvaja k sebe hodia.,, rozplýval sa Yumi. ,,Tak teraz si rozprával ako prvotriedny pupúš.,, zasmial sa Koda. Yumi sa zhrozil. ,,To bolo tak nepôvabné.,, poznamenal smutne. Themia s Matsumoto sa na ňom smiali.
,,Čo ste mali na raňajky?,, od veci sa spýtal Ikkaku. ,,Pre boha človeče! To ťa ako napadlo?.. prekvapene sa opýtal Koda. ,,No my sme si to boli kúpiť do obchodu a tam to majú všetko tak nádher uložené a zabalené.,, ,,Presne. Bolo to strašne krásne.,, doplnil Yumi. To sa už bratia váľali smiechom na zemi. Shiro sa díval von oknom a premýšľal.
Medzi tým sa hore v izbe Attanai preberala. Otvorila oči a pozrela sa po izbe. Lotto sedel na zemi, hlavu mal položenú na posteli a spal. Attanai si vzdychla. Včera som bola ako malá. Keď si to teraz človek uvedomí, sám seba sa pýta či to malo vôbec význam plakať. Nemalo. Len som ostatných zarmútila. Tak prečo som vlastne plakala? Neviem. Teraz by som to už neurobila. Spozorovala vedľa seba pohyb. Zdola sa ozval smiech.
Attanai sa usmiala a pozrela na Lotta. Tomu sa ospalo otvorili okále. Pretrel si ich a zazíval. Attanai sa posadila na posteli. ,,Ty už si hore?,, spýtal sa jej Lotto, ktorý vyzeral akoby stále ešte spal. ,,Hej. A zdá sa mi, že tam dole na mňa čakajú. Tak sa trochu rozhýb. Som hladná.,, veselo povedala. ,,Si v poriadku?,, Lotto sa opatrne díval na Att. Att sa zamyslela až potom mu odpovedala. ,,Hej je to v pohode.,, ,,Dokážeš im o tom povedať?,, Attanai sa usmiala ,,Žiadny problém.,, mala celkom dobrú náladu. Lotto sa usmial a začal sa zviechať.



,,Hytsugaya?,, opýtala sa ho Nami, ktorú sem poslali Vizardi, lebo sa báli o Attanai. ,,Čo je?,, spýtal sa neodtŕhajúc pohľad od okna. ,,Nad čím rozmýšľaš?,, spýtala sa. Shiro sa pozrel na ostatných všetci naňho čumeli. ,,Len som tak rozmýšľal nad včerajškom.,, ,,To aj ja.,, priznala sa Themia. Potom sklonila hlavu k zemi a ostala ticho. Eden ju objal . Themia sa naňho usmiala o potom pokračovala v svojich myšlienkach.
,,Attanai včera veľmi plakala. Čudujem sa, že práve ju to zlomilo. Mne vždy pripadala tak trochu tvrdá. Samozrejme bez urážky.,, pozrela na Kodu s Edenom. ,,Viete. Takto Attanai plakala zatiaľ len dva razy v živote.,, ,,Samozrejme, ak nerátame tento raz. Prvý raz, keď zomreli rodičia.....,, ,,a druhý, keď zomrel Ulquiorra.,, hovorili bratia, ako to mali vo zvyku. Jeden cez druhého. ,,No dobre. Ale kto bol ten Ulquiorra?,, spýtal sa Ikkaku, Shiro a Themia naraz. ,,Ulquiorra Schiffer, bol môj kamarát.,, ozval sa hlas od schodov. Všetci sa tam pozreli. Attanai schádzala dole a za ruku držala Lotta, ktorý išiel za ňou. Nami a Themia sa posunuli na sedačke a Attanai si prisadla. Lotto sa bez slova pobral do kuchyne.




,,Poviem vám to, len ma počúvajte prosím od začiatku. Isto dobre viete, že mojim najlepším kamarátom je Uryuu. Poznám sa s ním od prvej triedy. Ale nebol to môj jediný najlepší kamarát. S Ulom som sa spoznala, keď som mala si tak 7 rokov. Vtedy som veľa čítala. A tak keď som raz išla po škole s nosom zaboreným v knihe, nevšimla som si chalana čo šiel oproti mne. Omylom som doňho narazila. Bol tretiak. Mal bledú, no nie bielu pokožku, čierne vlasy a zelené, prenikavé oči. Myslela som si, že sa na mňa nahnevá, no mýlila som sa. Pomohol mi vstať a pozbierať veci. Spýtal sa ma na meno. Ja som mu ho povedala a on mi povedal svoje. V triede som o tom povedala Uryuuovi. Prekvapilo ma že ho poznal. Povedal mi, že ten chalan už ako druhák vyhral tri súťaže. Potom sme
sa na obede stretli znova. Prisadol s k nám. A tak sme sa po niakom čase spriatelili. My traja sme začali chodiť vonku, do kina všade sme boli spolu. Zabávali sme sa ako sa dalo. Boli sme veselá kopa, ktorá sa stále smiala. Keď sme s Uryuuom niečo nechápali Ul nám to vysvetlil. Pomáhal nám so školou, a keď sme mohli tak aj my jemu. Aj narodeninové oslavy sme slávili v trojici. Potom však pred dvoma rokmi Ul nastúpil na strednú. Nemalo to vplyv, že by sme sa už nestretávali. To nie. Kamaráti sme ostali. No potom som ochorela. Uryuu mi nosil každý deň úlohy a aj s Ulom ma chodili navštevovať. Jeden večer Ul zostal dlhšie, aby mi vysvetlil matiku, ktorej som nechápala. Samozrejme mi pomohol a do dvoch hodín som to vedela perfektne. Ten deň sa to stalo. Ul zomrel. Keď odchádzal odprevadila som ho k dverám. Ako som zvykla objala som ho na rozlúčku. Musel sa ponáhľať, lebo meškal. Zakývala som mu a zavrela dvere. Pomaly som sa pobrala do obývačky. Ani som nedošla, počula som trúbenie auta, potom pískanie bŕzd, zdesený krik ľudí a náraz. Nečakala som. Vybehla som na ulicu k ceste. No bolo neskoro. Ulquiorru zrazilo auto. Jedna žena zavolala sanitku, no bolo to nanič. Neprežil to. To bolo posledný raz čo som ho videla. Až do teraz. V tú noc som sa naplakala, na druhý deň sme sa s Uryuuom uliali zo školy a chodili po známych miestach, aby sme si pripomenuli, aké to bolo. O niekoľko dní bol pohreb. Tam som naposledy videla jeho mamu. O dva dni sa odsťahovala z mesta a nám ostali už len spomienky a fotografie. Akoby nikdy neexistoval, akoby už nikomu okrem nás nechýbal. Dokonca ani v jeho škole mu neurobili nič na jeho počesť. Proste zmizol. Navždy.
Tak a teraz viete všetko. Dosť ma zarazilo, keď som ho tam včera videla. Zarmútilo ma to,, dokončila svoje rozprávanie. Nik sa ani nepohol. Bolo počuť len dýchanie. Dívali sa na Attanai. Pohľad mala upretý na zem a v tvári sa jej zračil kúsok smútku. V tom sa usmiala a pozrela na nich. ,,Ale to prešlo.,, v tom z kuchyne prišiel Lotto s pohárom čaju a tanierom. Podal to Attanai. Tá sa usmiala, poďakovala. Lotto si sadol na zem pod Attanai a hlavu si oprel o jej nohy.


,,Takže sa už neskrývate?,, veselo sa na nich pozrela Matsumoto. Attanai sa na ňu prekvapene pozrela a s plnými ústami odpovedala. ,,A má to vôbec význam?,, Matsumoto sa zaškerila. ,,Kto podával hlásenie?,, s kľudom sa spýtala Att. ,,Ja, ale Matsumoto bola pri tom.,, oznámil Shiro. Lotto vypúlil oči. Attanai ostala kľudná. ,,Aha. Takže už o tom vie celé Seireitei.,, skonštatovala. ,,Hej!,, veselo poznamenala Matsumoto. Koda, Eden sa začali smiať na lottovom výraze. Bol bledý ako stena. A vyhúkane sa díval raz na jedného raz na druhého. ,,Vadí?,, spýtala sa Matsu. ,,Ani nie.,, povedal a Attanai za čo si vyslúžila od Lotta prekvapený výraz. ,,No čo! Aj tak by raz na to prišli!,, bránila sa. Themia s Nami sa tiež už smiali. ,,JEŽIŠIMÁRIA!,, zahrmel zrazu Lotto. Attanai sa zľakla, zabehlo jej, pustila tanier, ten sa zošuchol Lottovi na hlavu a rozbil sa. Themia ju pohotovo začala búchať po chrbte. Keď sa už konečne mohla normálne nadýchnuť, celá červená zazrela na Lotta. ,,Čo to stváraš? Skoro ma klepla pepka!,, ,,Mne len teraz došlo, že sa to tým pádom dozvedela aj Aoi!,, Attanai nadvihla obočie. ,,A? Pointa mi akosi ušla.,, Lotto len pokrútil hlavou. ,,To budú v divízií zasa dni.,, zosmutnel pri
predstave Aoi ako mu vraví, že ona to vravela (:D :D :D :D :D)


Attanai ležala na zemi pred telkou. Za ňou na sedačke sedel Eden s Themiou a Koda s Nami. Áno presne tak. Koda sa dal do kopy s Nami. Nedá sa povedať, že by to Shinjiho veľmi tešilo, ale čo sa dalo robiť. Attanai vcelku Shinjiho chápala. Oni nemali radi shinigami. Bolo to preto, že práve Yama-jii ich chcel nechať zabiť. Ale to je iný príbeh :D Lotto sa vrátil z WC-ka a prisadol si k Attanai na zem. Tá sa naňho narýchlo usmiala a ďalej sa pozerala na videokazetu. Lotto, Koda, Eden a Themia sa proti nej spikli a teraz sa dívali video z ich školského divadla v 4 triede. Attanai by sa to radšej nedívala, ale chcela vedieť ako veľmi ju to ztrápni. Sedeli a dívali sa na hru zvanú ,,Vyšetrovanie vraždy domácej panej,,
Attanai tam hrala úlohu slúžky, ktorá ako sa nakoniec zistí, vraždila :D


Medzi tým sa na inom mieste Shiro, Matsumoto, Ikkaku a Yumichika snažili skoncentrovať a zosúladiť so svojimi zanpakutami.   Keď v tom sa nebo nad nimi roztvorilo a pár arrancarov sa vytrúsilo von. Grimmjow sa hneď pobral za Ichigom.


Attanai sa prudko posadila, Koda a Nami
s Edenom vyskočili na rovné nohy. Themii sa rozšírili zreničky a Lotto zovrel ruky v päsť. ,,Toto nie je dobré.,, zamrmlala si pre seba Attanai a pohľad nasmerovala k oknu. ,,To vyzerá na espadu.,, ,,Skôr cítiť,, neodpustil si poznám Eden na čo sa Koda len strnulo usmial.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tsuki ♡ your SB ♡ Tsuki ♡ your SB ♡ | Web | 21. května 2010 v 23:23 | Reagovat

jezis chudak ulq T-T a chuda attanai zistit ze tvoj naj kamos je espada...krasna kapitola idem si hned precitat dalsiu

2 funnybleach funnybleach | Web | 22. května 2010 v 19:46 | Reagovat

[1]: thanks Tsuki :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama