Prosinec 2009

10 - Tvrdý boj a Aizenova zrada

29. prosince 2009 v 17:45 | P3P |  Príbeh jej samej
Musím si pohnúť. Musím si POHNÚŤ. MUSÍM SI POHNÚŤ! Poháňala sa Attanai. Bola ešte ďaleko. Ale jej rýchlosť bola nenapodobiteľná. (Pri jej tréningu sa raz rozprávala s Yoruichi a pretože už vedela že je bývalá kapitánka druhej divízie, povedala jej aj o svojej rýchlosti. Tá si ju chcela preskúšať a preto sa začali hrať na chytku. Yoruichi bola vážne rýchla ale na Attanai nemala. Tá sa to predsa učila od 4 rokov a preto to vie dokonale. Yoruichi musela uznať je niekto konečne lepší než ona, ale Attanai sa tým nechváli. Načo by aj.?) Na miesto dorazila zároveň s Ichigom. Zostala stáť a len tupo civela na tých kapitánov. Tá kapitánka s copom zviazaným pre tvárou je Retsu Unohana. Moja ,teta,. Bóže ako dlho som ju už nevidela. Kedy to bolo naposledy? V 4 rokoch? Asi dáko tak. Starala sa o mňa po tom čo naši rodičia zomreli. Vždy som sa tešila na kúpanie. S ňou ma to bavilo. Keď sa so mnou hrávala, mala som pocit akoby som bola znova s mamou. Škoda, že sa ma už nebude pamätať. Tak rada by som sa jej za všetko poďakovala. A ten kapitán v ružovom župane? To je Shunsui Kyoraku? Tak ten sa teda vôbec nezmenil. Stále vyzerá akoby práve spal. Kto vie či je stále taký sukničkár? Aj Nanao si pamätám. Aj SoiFong, Yamamota, Byakuyu, aj tých ich podkapitánov. Ichimaru tu chýba. Jé a hentam je aj Hyumi. Tej som vždy hrčkala vlasy. Ako dobre, že si ma nepamätá. Attanai znova nevnímala okolie. Spomienky jej vírili v hlave akoby jej ich niekto miešal vareškou. Nevnímala ani keď sa Sokyoku rozletelo na Rukiu. Ani keď jej Ichigo povedal aby čakala na mieste a on sa postavil pred Rukiu. Stále sa dívala na tie známe tváre, ktoré jej toho toľko pripomínali. Pripomínali jej život o ktorý prišla. Život tu v Seireitei. Nebolo jej toho však ľúto. Do ľudského sveta zapadla lepšie. Tu ju nemalo veľa ľudí rado. A bola im len na obtiaž.

9.kapitola- ,,Som rozhodnutá!"

21. prosince 2009 v 20:29 | M3S |  Už sa to začína...
,,Potrebujete ešte niečo kapitánka?? Doliať kávu alebo otvoriť okno??" ,,Obskakuješ ma už od rána a ja stále neviem tvoje meno." povedala znudene Hyumi svojej navej podkapitánke, ktorá bola nanajvýš nervózna z toho, že má takú dôležitú funkciu a chcela, aby bolo všetko perfektné. Hyumi to dosť otravovalo a preto si ľahla na stôl, zavrela oči a snažila si nevšímať to malé ukecané čudo vedľa nej. ,,KAPITÁNKA!!!!!!!!!!!!!!!!!!" do miestnosti sa vrútila shinigami, v ruke mala správu od Yamamota. Ako vletela dnu do pracovne, potkla sa o koberec a natiahla sa na dlážke aká bola dlhá aj široká. červená vstala, oprášila sa a podišla k Hyuminmu stolu. ,,Nesiem správu od hlavného kapitána Genryusaya. Zvolal naliehavú radu kapitánov vo veci bauntov. Začína za 5minút tak sa prosím poponáhľajte!" ,,ČO???!!!!!!! Za 5 minút. To si mi nevedela prísť povedať skôr?!!!!! Vieš ako je to ďaleko???!!!!!! Kým tam dojdem rada aj skončí!!!!!!!!! " ,,Prepáčte ale ja som zablúdila!!!!" Ale to už Hyumi v miestnosti nebola. Použila krok blesku a vybehla dverami. ,,To si pohnojila!" povedala shinigami, ktorá doteraz obskakovala Hyumi.


9-Poprava sa začala.....ale čo sa stalo pred ňou?

20. prosince 2009 v 16:09 | P3P |  Príbeh jej samej
Attanai bežala čo najrýchlejšie k miestu označovanému ako shishinrou. Videla bielu vysokú vež pred sebou a predsa bola tak ďaleko. Bežala, bežala a bežala ,ale nie a nie sa priblížiť. Okolo nej prebehol Ichigo ,potom Uryuu a Orihime , Sado a nakoniec aj Yoruichi. Tá sa len obzrela a pokrútila sklamane hlavou. Attanai zacítila, že sa jej pod nohami prepadáva zem. V tom padala. Padala dakam do temnoty, na miesto kde ju čakala smrť.

Att sa s výkrikom prebudila. Bola celá spotená. Tvár mala bielu a mala malinké kruhy pod očami. Zdesene predýchavala nočnú moru. Posadila sa na konári a mala čo robiť aby sa z neho nestrieskala dole. Teraz už isto nezaspím. Keď sa mi toto stalo doma dala som si horúci kúpeľ, lenže tu nemám kde. Keď sa bratia dozvedia že som spala po obede budú si zo mňa ešte mesiac uťahovať. Čo som komu urobila? Pohľadom na slnko odhadla koľko je približne hodín. Kto vie ako sa vodí ostatný. Attanai sa zamerala na reitsu ostatných. Hm....Sado zasa bojuje. Ale nemá silného súpera. Zdá sa, že je to len radový shinigami. Uryuu s Orihime teraz nebojujú a Ichigo? Ani ten. Je pri ňom aj Ganju. V tom ucítila tlak tak silný, že by ju to pred takými troma mesiacmi priklincovalo k zemi. No teraz, na ňu nepôsobil nijak. Zosilnela. Bola si toho vedomá. Nechcela to priznať, ale bola nad úrovňou kapitána. Nik o tom nevedel. Nikomu to nepovedala. Bála sa, že keby sa o tom niekto dozvedel mala by teraz veľké problémy. Svoje reitsu pustila iba raz v živote naplno. A bolo to keď trénovala u Uraharu v podzemnej jaskyni. No následky to malo strašné. Všetci tam zleteli na zem a ledva si pamätali , čo sa stalo. Od vtedy sa bála ho pustiť. Bála sa že by ho nedokázala ovládať a niekomu by ublížila. No to bolo teraz jedno Ichigo sa stretol s nepriateľom nad jeho sily. Ale on to hádam prežije.

8- Aizenova smrť a Attanaine pochybnosti

13. prosince 2009 v 14:27 | P3P |  Príbeh jej samej
,,ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁ,, ozýval sa hlas po celej časti Seireitei. To bola Hinamori Momo. Pomyslela si Attanai. Aj na ňu si spomenula, ako sa vždy bavila s Toshirom. Pomocou bleskové kroku bola na mieste hneď. Uvidela Hinamori ako sa totálne vyklepane pozerá na protiľahlú stenu. Pozrela sa tam a uvidela hrozný pohľad. Dáky kapitán bol prebodnutý mečom a pripichnutý k stene. ,,HINAMORI!,, začula Kirov hlas. Sourund Chum. Zneviditeľnila sa Attanai práve v čas. Spoza rohu sa vyrútil Kira, Matsumoto, ten shinigami s slnečnými škuldami a dáky shinigami s 69 vytetovanou na líci. ,,Kapitán Aizen. To nie je možné. KAPITÁN AIZÉÉÉÉN!,, zakričala na plné hrdlo Hinamori a klesla na kolená. Attanai vnímala čo sa okolo nej deje a zároveň si spomenula na tých dvoch chlapíkov pri Kirovi.

Koda a Eden

13. prosince 2009 v 11:00 | P3P |  Attanai Torret
Tak takto vyzerajú Koda s Edenom. Trochu mi trvalo kým som sa rozhodla ako budú vyzerať tak sa prosím nehnevajte že dávam ich obrázok až teraz. (Keďže sú dvočatá vyzerajú rovnako.)
PS: obrázok je stiahnutý z netu lebo sa mi veľmi hodil na to ako som si ich predstavovala. Tak ak by ste ten obrázok poznali z inakade, tak to prosím berte s nadhľadom. Ďakujem.

7- Povestná 10. divízia..................spomienky z detstva

13. prosince 2009 v 10:56 | P3P |  Príbeh jej samej
,,Tu niečo... Cítim buchty! Ó buchty!,, zvolala naradostená Att, ale hneď sa aj skrčila, aby ju nezbadal niekto, kto ju počul. Sadla si na zadoček a začala okolo seba čuchať odkiaľ sa tá krásna vôňa buchiet šíri. ,,Z tam toho okna! Našla som vás buchty! Tešte sa na mňa!,, povzbudená myšlienkou na buchty sa plížila k domu, odkiaľ stá krásna vôňa prišla. Prikradla sa do domu cez dvor. Že domu, bola to prekrásna kuchyňa plná jedla. Votrela sa dnu ako tieň, sadla si chrbtom ku linke a pokúšala sa vymyslieť, ako sa tých buchiet zmocní. Príležitosť sa jej naskytla, keď jeden kuchár kričal na pomocníka. ,,Ty malé individum! Ako to krájaš?! Na kocky, nie krúžky!,, ,,Aký je v tom rozdiel?! Aj tak to rozvaríš! Tak ti to môže byť jedno!,, ,,Ja že to rozvarím?! Ako sa opovažuješ!,, a už po pomocníkovi letela panvica. Ten sa vyhol a to bola šanca pre Attanai. Nelenila, postavila sa a schmatla dve veľké buchty. Sadla si späť na zem a začala hodovať. Tá skvelá chuť. Varia tu naozaj dobre. Sa nečudujem, že Koda s Edenom toho toľko zjedia, ak im takto vyvárajú. Z rozplývania sa nad buchtami ju vytrhol až hlas šéfkuchára ,, No nehnevajte sa ale dve buchty chýbajú. Ak ste boli hladný, stačilo povedať.,, kuchár s pomocníkom sa na neho len zarazene dívali. ,, M-M-My sme ale nič nezjedli.,, ,,Tak potom kto? Máme tu azda zlodeja?,, všetci sa pustili do prehliadky miestnosti. Božínku. A čo teraz? V tom jej pohľad padol na starú krabicu po novom sporáku. Asi nemám inú možnosť. Pomyslela si pri pohľade do starej zaprášenej krabice. Rýchlo , ikeď s nechuťou, do nej vliezla a zavrela za sebou vrch práve včas aby ju nik nevidel. Obklopila ju tma a tony prachu , z ktorých sa jej chcelo kýchnuť. Musela to zadržať. Z miestnosti počula hlasy. ,,Tak čo?,, ,,My nič,, ,,Ani my.,, ,,Takže tu nikto nie je. Asi ste ich len zle zrátali.,, ,,Jo, je to možné.,,

8.kapitola- 14.divízia

13. prosince 2009 v 0:23 | M3S |  Už sa to začína...
(ludia ja sa velmi ospravedlonujem, ze som tak dlho sem nic nehodila ale nesiel nam net. chcem vam este povedat o par zmenach v pisani textov. hyumine myslienky budem ODTERAZ pisat tym hrubim pismom, lebo tym sikmim to nevidno a ,,zivotne pribehy,, takym podciarknutym pismom! vdaka tym co mate nervy a neprestavate navstevovat nas blog! "/ - este by som rada dodala, ze obrazky dovalasim neskor- lebo som strasne leniva a nechce sa mi kreslit- hyumi nakreslenu mam, len musim nakreslit oblecenie suvisiace s touto kapitolou- - urcite vas trochu hneva ze uz pisem 8-kapitolu a vy stale neviete, ako hyu vyzera no-- kazdy ma svoje chyby "/ )






,,SOBOTAAAA!!!" ,,Nejačte prosím, kapitán." ,,Čo si hneď z rána taká nevrlá? Nie si rada že je sobota? Nádherná, milovaná a dlho očakávaná SOBOTAAA!!! ,,Nie! Nie som a už vôbec nie som rada keď tu jačíte ako zmyslovzbavený!" ,,Vieš že to prirovnanie si už dlho nepoužila? Musím si to začať zapisovať" ,,Ach! Hlavne buďte ticho!" ,, Prečo?" na ti už Hyumi nestihla Ukitakemu odpovedať, lebo do miestnosti priletel čierny motýľ a doniesol Hyumi správu. ,,To je od Yamamota. Čo asi môže chcieť?" ,, Ani srnka netuší. Ale ja by som povedal, že si chce nechať namasírovať chrbát! Alebo nohy! FUJ! Hyumi! nechoď tam! Zachráň sa! A mňa nechaj tu!!" ,, Vy ste sa ráno buchli hlavou do sprchy či čo?" ,, Nie. V sprche som nebol už týždeň, ale mám dnes super náladu, pretože je SOBOTAAAA!"

6- Nečakané prekvapenie a tajomstvo spomienok

8. prosince 2009 v 21:41 | P3P |  Príbeh jej samej
To reitsu. Ono je určite Uryuuove. Mám pravdu nedá sa pomýliť. Attanai sa rozbehla na miesto, odkiaľ to reitsu vychádzalo. Keď tam došla , našla tam len nejakého shinigamiho ležiaceho na zemi. Mal pretrhnutú reťaz Saketsu a Hakusui. Prišiel o všetkú svoju silu shinigami. Uryuu vedel čo robí. Ako vždy. Z diaľky začula náhliace sa hlasy. ,, Pohnite sa prosím. Už je to tu pán kapitán.,, Na miesto dobehli traja ľudia. Veľký chlapík s vecou na hlave , ktorá sa nápadne ponášala na prilbu, trochu menší chlapík s čiernymi vlasmi a slnečnými škuldami a obyčajní radový shinigami. Attanai mala šťastie, že sa v poslednej chvíľke stihla skryť za okraj strechy. Ticho visela zavesená na kraji strechy a počúvala rozhovor. ,, Pán kapitán , tento nešťastník je 4. Člen našej divízie. Kamaitachi. Prezývaný sekáč Kamaitachi. Zdá sa, že prežil. Vinník nebude ďaleko. ,, , ,Prehľadajte to tu všetko!,, prikázala prilbicová hlava a pobrala sa na odchod. Dunenie jeho krokov dalo možnosť Attanai potichu zoskočiť dole. Ten jeho hlas mi je strašne povedomý. Len si neviem vybaviť z kadiaľ ho poznám. Akoby to bolo spred dákych sto rokov najmenej. No, čo už asi sa mi to len zdá. Attanai zamyslená utekala po uliciach Seireitei smerom aký sa jej zdal najviac smerujúci k stredu Seireitei.

7.kapitola-Spomienky. Minulosť sa odhaľuje- part.2

6. prosince 2009 v 0:07 | M3S |  Už sa to začína...
Hyumi sa zobudila do krásneho rána. Pre niekoho krásne, pre ňu to bol jej prvý deň bez rodičov. Prvé čo spravila bolo, že im šla na lúku natrhať kyticu kvetov. Položila im ju na hrob a pomodlila sa malú modlitbičku, ktorú ju naučila jej mama. Zrazu jej strašne zaškvŕkalo v bruchu a povedala si, že sa musí ísť najesť. Otvorila dvere od pivnice. Keď uvidela, že tam nič nie je, rozhodla sa ísť na trh do dediny. Vedela, kde si mama a otec schovávali tajné zásoby peňazí, tak to využila. Zobrala si tri zlatky, zobrala malý prútený košík a vybrala sa po ceste, ktorá viedla do dediny. Už bola skoro tam, keď v tom ju niečo zo zadu trafilo do hlavy. Otočila sa. Na zemi tesne za ňou ležal kameň. Niekto do nej hodil kameň a ona nevedela kto, lebo nikoho nevidela. Rozhodla sa že pôjde radšej ďalej. Konečne došla na trh. Uvidela stánok s ovocím a zeleninou, tam si zobrala zo päť paradajok, desať zemiakov a tri jablká. Predavačovi dala jednu zlatku a ani nechcela výdavok. Predavač sa na ňu pozeral strašne podozrievavo, akoby tie veci práve nezaplatila, ale ukradla. Chcela si trochu prevetrať hlavu a tak sa vybrala k rieke, ktorá tiekla hneď pod dedinou. Položila košík s nákupom na zem a sadla si vedľa neho. Pozerala ako rieka zurčí v potoku, to bolo jediné, čo ju v tejto chvíli aspoň trošičku rozveselilo. Spomenula si, ako sem chodila z maminou na piknik a s otcom chytať ryby. Netrvalo dlho a už mala v očiach slzy. V tom ju niečo znovu trafilo. Tentoraz nie do hlavy, ale do chrbta. Obzrela sa a zbadala chlapcov z dediny, ako sa smejú na tom, že nechápe čo sa vlastne deje. ,,Zmizni! Nemáš tu čo robiť! Toto je územie veľkých chlapcov a nie malých usmrkaných dievčat." povedal jeden z nich. Hyumi sa postavila a uprene na nich pozerala. ,,Asi nepočula Tenerr. Asi jej to budeme musieť povedať inak!" pridal sa ďalší u nich. Hyumi sa začínala báť. V tom sa na ňu vrhlo asi päť chlapcov. Zrazili ju z nôh a začali do nej silno kopať. ,,Toto ťa naučí, posero!" Vravel jej jeden z nich kým ostatný do nej len ďalej kopali.

5- Kukaku Shiba........ďalšia bláznivá osoba !

5. prosince 2009 v 21:13 | P3P |  Príbeh jej samej
Celou cestou ku Kukaku Shiba, bola Att ticho. Odkedy vošli do Spoločenstva Duší, mala taký zvláštny pocit, ktorý nevedela vysvetliť. Akoby jej toto miesto niečo pripomínalo. Niečo veľmi dávno, zastreté hmlou času. Dokonca si nebola istá, ani tým, či to bolo z jej minulosti.
Keď prišli ku domu Kukaku, Attanai sa zarazila. Čo to je pre Boha za dom. Určite to bude ďalšia bláznivá osoba, akoby sme tých bláznov v skupine a na okolí nemali dosť. Myslela tým samozrejme Ichiga a Ganju.
Ako sa približovali k domu, zjavili sa pred nimi dvaja mohutný chlapi a nechceli im povoliť vstup do domu. Keď však zbadali Yoruichi, začali sa strašne ospravedlňovať za svoju drzosť a ponúkli sa , že ich za Kukaku odvedú. Jeden z chlapov ich viedol dole schodmi. ,,Vážne zvláštny dom. Schody vedúce pod zem hneď na začiatku. Ako sa potom dostaneme hore?,, povedal Sado, akoby čítal Attanai myšlienky.

Keď došli úplne dole, chlapík si sadol pred dvere a otvoril ich. To, čo tam uvideli zarazilo skoro všetkých. Na niekoľkých vankúšoch tam sedela žena. Podľa oslovenia Yoruichi, zistili, že sa jedná o Kukaku. To prekvapilo ešte viac všetkých ostatných, okrem Attanai. Tej to iba potvrdilo jej domnienku. Hneď sa mi zdalo meno Kukaku nevhodné pre muža. Všetci vošli do vnútra, posadali si a Yoruichi začala rozprávať.