Aktuálne poviedky:




.........

Keci, keci, vysvetlenie

24. září 2017 v 19:36 | Paja |  Oznamy a iné debilinky
Takže pekne po poriadku.

Gomeeeen, že som nebola medzi živými. viem, je to hrozné s mojou neaktívnosťou, zanedbávním blogu a všetkým tým, čím som sa prečinila.

Vysvetlenie, pretože jednoduché ospravedlnenie neexistuje si myslím. Posledná moja aktivita bola v máji a to je od toho pekných pár mesiacov.


Nie že som zanedbala, môj blog, ale zanedbala som aj tie vaše, v najbližšej dobe to chcem napraviť.

To však stále nie je vysvetlenie, takže teraz vážne: Vrátime sa do času, kedy som mala obhajobu bakalárky. V tej deň, kedy som mala oslavovať, že som skončila a prešla na A, som dostala aj ranu dýkou do srdca, preotže som sa dozvedela, že mi neotvoria magisterský ročník. Poviem vám, bol to horko sladký pocit, z toho dňa. Predstavte si to! Ste šťastný, že ste skončili a zároveň nie ste, lebo ste hlbko v pičke a neviete, čo sa bude diať. A prichádza na vaše záložné plány. Buď pôjdete študovať jednu polku toho, čo ste študovali, alebo druhú polku (do Brna, kde ma nakoniec aj tak nezobrali, ale nesralo ma to, lebo som si našla tretie východisko) a to byť au pair.

No proste, nejak veľmi rýchlo mi utiekol jún, počas ktorého som hľadala rodiny, ktoré by ma zobrali ako au pair. A vyšlo to!

Nejako sa mi podarilo štyri dni pred dovolenkou zbúchať to, že naozaj pôjdem do Francúzska ako au pair na celý školský rok. Potom som bola týždeň na dovolenke. Potom som mala desať dní na to byť doma a išla som na mesiac do USA k mojej sesternici, ktorá tam žije.

Poviem vám, bolo mi tam skvele, bola som s ňou, veľa toho videla, ale nemala som skoro žiadny čas na to sa blogu venovať, to je prečo, už takto zaostal druhý mesiac.

Po mojom návrate, som mala zasa len 10 dní na obehanie známych, rodiny a vybavenie si vecí a olalá... letela som do Ženevy, kde ma vyzdvihla moja au pair rodina.

Takže som tu vo Francúsku, kde robím au pair a teda: upratujem dom, starám sa o dve deti, o psa, varím a tak. Včera tomu boli 4 týždne, čo som tu a poviem vám, uteká to veľmi rýchlo. Pretože večer vždy padnem mŕtva do postele a nevládzem nič. Nečudujte sa mi teda, že ma múza opustila. Asi som ju oprala v niektorej z tých deviatich práčok za týždeň. Nuž, budem sa snažiť niečo s tým robiť, ale uvidíme ako to bude. rada by som využil ten čas počas víkendu, ktorý tu mám aj na to, aby som niečo videla.

Asi je to chabé vysvetlenie, ale naozaj je ťažké v tomto kolobehu nájsť niečo, čo vás inšpiruje k písaniu poviedok. Preto prosím majte so mnou strpenie. Možno sa tu objaví keď tak niečo z toho, čo som videla a navštívila. Samozrejme, ak by ste mali chuť to vidieť.

Všetkým študujúcim prajem veľa šťastia v škole a ostatným v tom, čo robia :D
 

11. kapitola - Motýlie krídla

24. září 2017 v 19:12 | Paja |  Motýlie krídla
Kratšia kapitola, ale som rada, že som zo seba dostala aspoň niečo. Takže prosím, ocente aj toto krátne niečo...


(Ne)Aktivita

13. května 2017 v 15:53 | Paja |  Oznamy a iné debilinky
Akože dosť odvážny názov som si dala na tento článok, pretože naša aktivita na blogu je asi povestná... ale inak ako by som si priala. To neskutočné množstvo článkov čo pridávame... no neviem, či to niekto vôbec stíhal čítať však? :D Čo vám ku tomu poviem, tretí ročník na výške nás celkom zasiahol. Psychicky a fyzicky nás poznačil a to nehovorím o následkoch na kreatívne stránky nášho života. Ale pekne postupne.

 


10. kapitola - Motýlie krídla

13. května 2017 v 14:45 | Paja |  Motýlie krídla
Ahojte, po dlhom čase pridávam pokračovanie poviedky. Nejdem vsvetľovať, prečo mi to trvalo tak dlho, keby ste sa to chceli dozvedieť, tak chystám o tom taký kratší článok na vysvetlenie našej malej aktivity. Takto vám len prajem príjemné čítanie, hádam to poteší :)


Jednorázovka - Len ísť hore

5. dubna 2017 v 2:14 | M3S |  Jednorázovky
Tato ... ako to len nazvať ? Poviedka ??? Kapitola ??? Príbeh !! :D Vznikol na základe jedného môjho sna, na ktorý som sa celkom nepríjemne zobudila (Však uvidíte podľa konca) ale napadlo mi v nom doladit detajly, ktore vznikli zmenami scen (poznate tie prestrihy scen v snoch :) ani neviete prečo ale ste niekde inde, dokonca STE niekto iny a podobne ) a vytvorit z toho jeden celok :) Snad sa vam to bude paciť :) predom upozornujem ze to ma troska hororovy nadych, preto aj ten obrazok :D

Na konci som pridala aj anketu :) Nakolko mám toho teraz vela a nestiham sa venovat blogu, chcela by som od vas vediet, ktore z rozpracovanych poviedok by ste tu uvitali najradsej :)



Vasa M3S


kapitola 4 - Death Parade- Destiny

6. března 2017 v 19:11 | M3S |  Death Parade - Destiny
Stála som pod prúdom teplej vody v sprche a nechala ju stekať po tele od hlavy až k nohám.

Vedela som, že Luck je na bare. Ak nebol vo svojej izbe, bol tam. Snažil sa naučiť miešať pár drinkov.

Prečo ?

Som sudca, nemám mať city, emócie, spomienky ....

Ako je teda potom možné aj to, že nenávidím ľudí ?


(poviedka k anime Death Parade)

M3S

PS : povedala som si, že keď mám dneska tie narodeniny :D :D pridám dve kapitoly :)


kapitola 3 - Death Parade- Destiny

6. března 2017 v 13:05 | M3S |  Death Parade - Destiny
Žila som na malom vidieckom sídle, s veľkým rančom. Otec choval kone, každý deń sme na nich ja a môj starší brat jazdili.

Matka zomrela, keď sme boli malí a pripomínali nám ju už len fotografie a stará, hnedá kobyla, ktorú mala najradšej.

Luck raz zdvihol telefón a ženský hlas mu povedal, že otec sa v krčme opil a treba prísť po neho a tak nasadol na starú maminu kobylu a vyrazil. Cestou sa ale strhla búrka a ani jeden z nich sa už nevrátil.

Strhla som sa zo sna. V hlave sa mi znova objavili spomienky hostí. Vybrala som sa teda na bar.

(poviedka k anime Death Parade )

M3S


NaRi Bonus 6

5. března 2017 v 11:23 | Paja |  NaRi II - Návrat nočnej mory
Dneska znova niečo z minulosti.... mojej poviedkovej.... minulosti postáv....asi ste skôr očakávali Motýlie krídla, no ja som dnes vstala o šiestej, ako každý deň, a zrazu som dostala inšpiráciu.
Vopred ale niečo z môjho života. :D Väčšinu času mi vypĺňa škola.... mám ju síce len tri dni v týždni, ale vždy od jednej po ôsmu večer, čo je viac ako únavné a zabíja to celý deň. A ta som začala vstávať o šiestej ráno každý deň, takže o desiatej večer už spím. Proste ako starý človek a nie dvasťaročný študent :D Čo viac povedať? Píšem bakalárku, seminárku, úlohy a ešte aby som toho málo nemala, tak som sa prihlásila na ŠVOČ :D takže držte palce a prosím, dajte majte trpezlivosť s mojim tempom písanie :)
Užite si kapitolu :) Prajem vám príjemné čitánie a veľa zdaru v reálnom živote :) Vaša Paja.

Kam dál